Gabriela Rothmayerová

Nová kniha Gabriely Rothmayerovej hodnotovo i štýlovo zapadá do takmer desiatky predošlých. Jej dielo sa stretlo s pozitívnym ohlasom čitateľov aj preto, že v každom je prítomná súčasnosť, videná cez jemnú prizmu nažitého a vždy s tlmeným humorom. Aj titul Ako mladnú muži akoby chcel nalákať na náznak erotiky, ale je to iba návnada. Kniha je návratom do Lastovičieho hniezda (to je debut autorky, za ktorý získala Kraskovu cenu), na Spiš, medzi baníkov, lebo kniha nesie znaky autobiografie. Autorka ponúkne obrázky plnokrvných obyčajných ľudí, ktorí žijú vo vrchoch svoje malé dejiny s citovými zvratmi, s málom peňazí a nemálom problémov, no vždy pevne na zemi. Veľké dejiny sa v knihe premietnu do troch rozhovorov s mužmi, ktorí ich tvorili. Všetky jej ako novinárke zostávajú v hlave a ona hľadá odpovede, čo je to za svet, v ktorom sme sa ocitli a ako sa v ňom správame, ako mladneme a ako by sme mladnúť (zabudnúť) možno chceli. Je to namiesto erotiky politika, obrázky láskavého, ale zvedavého človeka, ktoré trochu prekvapujúco zavŕši Rothmayerová poviedkou. Akoby chcela podčiarknuť, že banálnych príbehov z lacných šou je už dosť, je to také zrkadielko na konci, či sa v ňom spoznáme. Otázka starnutia a kríza zrelého života má v knihe významné miesto. Každá kapitola predstavuje svojský príbeh, zápletku, aké sa často vyskytujú v dnešnom živote. Rothmayerová uvádza do deja aj konkrétnych ľudí a známe udalosti. Z knihy nepriamo zaznieva kritika, autorka svoje postavy nešetrí, i keď by sa dala hľadať výhovorka, že taká je doba. Jej mapovanie, možno túžba, aby bolo všetko trochu ináč, pôsobí ako skrytá pointa autorskej výpovede.

Petra Colotku dlho priatelia nabádali napísať pamäti. Jeho život je obrazom Slovenska, ako sa postupne vymanilo zo zaostalej agrárnej krajiny, prechádzalo svojimi drámami, vrcholmi aj pádmi. Peter Colotka bol chlapcom zo Sedliackej Dubovej na Orave, získal právnické vzdelanie a mal sa stať sudcom Medzinárodného súdneho dvora v Haagu. Osud chcel inak, z právnika sa stal politik a celý svoj život napokon strávil na tých najvyšších postoch. Po Novembri 1989 dával o sebe vedieť veľmi zriedka, médiám sa vyhýbal, pretože s nimi nemal dobré skúsenosti. Autorke poskytol rozhovor pre Nové slovo, a potom raz jej zazvonil telefón a výsledkom sú stránky knihy Z archívu mojej pamäti. Sú to nedokončené rozhovory, Peter Colotka vydal napokon vlastné pamäti, v ktorých použil aj nahrané prepísané časti z týchto stretnutí, ale nie celé. Autorka sa rozhodla doplniť ich týmto originálom. Spomienky vznikali počas rozhovorov s bývalým predsedom vlády Slovenskej socialistickej republiky v marci a apríli 2010 v jeho panelákovom byte v Bratislave.