Martin Slobodník

Autor Martin Slobodník a fotograf Pavol Breier predstavujú unikátny svet tibetskej kultúry na príklade histórie i súčasnosti kláštora Labrang v severovýchodnom Tibete. Ponúkajú svedectvo o vyše tristoročnej histórii Labrangu, jedného zo šiestich najvýznamnejších kláštorov tibetského buddhizmu, aj o jeho premenách za posledných dvadsať rokov. Výsledkom pozorovaní a rozhovorov s miestnymi Tibeťanmi, ale aj Číňanmi a čínskymi moslimami, Chuejmi, sú kapitoly o rôznorodých aspektoch tibetského náboženstva, kultúry, staršej i najnovšej histórie (vzdelávanie mníchov, tradičné sviatky, život nomádov či uctievanie božstiev). Autor nepredstavuje idealizovaný obraz Tibetu ako krajiny levitujúcich mníchov, skôr si všíma problémy a výzvy, ktorým musí čeliť súčasná tibetská spoločnosť – spolužitie Tibeťanov s inými etnikami v severovýchodnom Tibete, kontakty medzi jednotlivými náboženstvami (tibetským buddhizmom, islamom a čínskym ľudovým náboženstvom), i moderné dejiny, keď počas čínskych politických kampaní v 60. rokoch 20. storočia postupne došlo k zničeniu kláštora a prenasledovaniu mníchov. Zároveň načrtáva súčasné napätie medzi modernizačnými tlakmi a úsilím Tibeťanov zachovať si náboženské a kultúrne tradície v rýchlo sa meniacom globalizovanom svete, ktorý vstúpil aj do odľahlých tibetských údolí. Sprievodné fotografie Pavla Breiera sprostredkúvajú nielen vizuálnu podobu tibetského sveta, ale aj atmosféru tohto jedinečného regiónu a jeho obyvateľov.

Uprostred Európy, uprostred dvadsiateho storočia, zavraždili Sovieti a nacisti na krvavom území medzi Berlínom a Moskvou štrnásť miliónov ľudí. Počas dvanástich rokov na území dnešného Poľska, Ukrajiny, Bieloruska, pobaltských štátov a v západnej časti Ruska každý rok zmasakrovali v priemere viac ako milión obyvateľov. Bol to výsledok cielenej politiky, ktorá priamo nesúvisela s bojovými operáciami. Kniha pomáha pochopiť, že toto šialenstvo malo systém. Americký historik Timothy Snyder vo svojej knihe podrobne skúma Stalinove a Hitlerove motívy a metódy. Svoje rozprávanie dopĺňa aj dôležitými výpoveďami obetí, ktoré po sebe zanechali listy príbuzným, vyhodili lístky z vlakov či po sebe zanechali denníky. Dielo vychádza zo širokého využívania predovšetkým miestnych prameňov. Opiera sa o autorovu schopnosť nepateticky, cez množstvo epizodických postáv vrátiť aspoň niektorým z týchto miliónov zavraždených tvár a hlas. Výsledkom je originálna kniha, ktorá nás núti nanovo preskúmať najväčšiu tragédiu v európskych dejinách a nanovo premýšľať o našej minulosti. Viacerí odborníci označili Krvavé územie za jednu z najdôležitejších kníh o zlomových udalostiach 20. storočia. Dielo získalo od vydania viaceré prestížne ocenenia a v štyroch krajinách figurovalo na prvej priečke rebríčka bestsellerov literatúry faktu. Neprekvapuje, že okrem prekladov do najväčších svetových jazykov kniha medzičasom vyšla vo všetkých jazykoch, ktorými sa dnes hovorí na niekdajšom krvavom území. Timothy Snyder (1969) je americký historik, profesor dejín na Yaleovej univerzite špecializujúci sa na dejiny strednej a východnej Európy. Prijatie jeho diela Krvavé územie: Európa medzi Hitlerom a Stalinom odbornou verejnosťou i čitateľmi potvrdilo jeho miesto medzi najvýraznejšími anglosaskými historikmi strednej generácie. Za knihu získal Cenu Ralpha Walda Emersona, ktorú udeľujú každý rok za najdôležitejšie a najoriginálnejšie dielo v oblasti literatúry faktu. V roku 2013 získal za svoj prínos k politickému mysleniu Cenu Hannah Arendtovej.