Milina Svítková

Prvá detská kniha Sašu Stanišića pre všetkých, ktorí sa v živote cítili iní či nepochopení. Rozprávač príbehu prichádza do letného tábora, ktorý vedú svojskí a trochu ľahkovážni vychovávatelia. S rovesníkmi v tábore si nechce rozumieť. Omnoho radšej by bol sám doma ako v divočine uprostred lesa. Okrem neho je tam ešte jeden outsider Jörg, ktorý má však za pätami protivného Marka. Ten mu nedá ani chvíľu pokoj, ustavične sa mu posmieva a ponižuje ho. Rozprávač si síce uvedomuje, že by sa mal Jörga zastať, no nevie čeliť vlastnému strachu – nechce, aby sa z neho stala rovnaká obeť. Preto sa spočiatku Markovmu šikanovaniu iba bezbranne prizerá. Keď sa situácia zhoršuje, vo sne sa mu zjaví vlk. Je to iba nevinná nočná mora, alebo tento prízrak znamená aj niečo viac? Postaví sa napokon nespravodlivosti? Pre čitateľov od 10 rokov Z nemeckého originálu preložila Milina Svítková. Preklad tejto knihy podporil grantom Goetheho inštitút.

Hermann Karnau je zvukový inžinier posadnutý nahrávaním ľudského hlasu. Zaznamenáva všetko od rečnenia vodcov, hluku davu až po zvuk hrdla zovretého strachom. Zároveň je ľahostajný ku všetkému ostatnému. V roku 1940 sa rozhodne systematicky skúmať tento fenomén, a keď si ho všimnú nacisti, využije svoje poznatky v prospech Tretej ríše. Hermanna jeho úlohy zavedú na stranícke zhromaždenia, východný front či do domácnosti Josepha Goebbelsa. Tam stretáva Helgu, jeho najstaršiu dcéru: bystrú, dobrosrdečnú dievčinu, ktorá začína tušiť hrôzu, čo ju obklopuje... Grafický román oceňovanej ilustrátorky Ulli Lust (Prix révélation, 1994) vyšiel pôvodne ako adaptácia rovnomenného románu Marcela Beyera (Flughunde, 1995). „Ulli Lust, autorka oceňovanej grafickej autobiografie Heute ist der Letze Tag vom Rest Deines Lebens (Dnes je posledný deň zvyšku tvojho života), spracovala knihu Marcela Beyera Flughunde o bizarnom zvukovom inžinierovi, ktorého zamestnávali nacisti a ktorý sa spriatelil s dcérou Josepha Goebbelsa, výnimočným spôsobom: vytvorila majstrovské dielo v tlmených odtieňoch s expresionistickými ťahmi pera a usporiadaním panelov, ktoré ešte umocňuje mučivý príbeh.“ Boris Kachka, Vulture.com (New York Magazine) „Odvážny a ambiciózny grafický román.“ Rachel Cooke, Guardian

Kľukatý road trip do minulosti jedného priateľstva a štátu, čo prestali existovať. Sára, ktorá už dvanásť rokov žije mimo Balkánu, sa vracia do rodnej Bosny, aby s Lejlou podnikla cestu do Viedne. Majú sa tam stretnúť s Lejliným bratom, ktorý na začiatku vojny v 90. rokoch bez stopy zmizol. Sára sa usiluje porozumieť Lejlinmu svetu, píše o nej knihu a naháňa pomyselného králika – pointu, ktorú nedokáže uchopiť. Lana Bastašić píše nadčasovo a autenticky, predstavuje významný hlas z bývalej Juhoslávie. Za svoj debutový román Chyť zajaca získala v roku 2020 Cenu Európskej únie za literatúru. Kniha vyšla v dvadsiatich jazykoch.

Korytnačka, čajka a sardinka už nechcú býva v mori plnom odpadkov, a tak sa vydávajú na dobrodružnú cestu za lepším životom. Ukazujú nám, že všetci môžeme žiť v súlade s prírodou a chrániť naše životné prostredie, stačí len chcieť. Naliehavosť problému, akým je tvorba a hromadenie plastového odpadu, sa autorkám podarilo zachytiť nevšedne hravo a zrozumiteľne. Hoci ide o príbeh pre deti, jeho odkaz je znepokojivý: nezodpovedné správanie ľudí núti zvieratá hľadať si nový domov. Ilustrácie: Anita Celić Preklad: Milina Svítková

Korytnačka, čajka a sardinka už nechcú býva v mori plnom odpadkov, a tak sa vydávajú na dobrodružnú cestu za lepším životom. Ukazujú nám, že všetci môžeme žiť v súlade s prírodou a chrániť naše životné prostredie, stačí len chcieť. Naliehavosť problému, akým je tvorba a hromadenie plastového odpadu, sa autorkám podarilo zachytiť nevšedne hravo a zrozumiteľne. Hoci ide o príbeh pre deti, jeho odkaz je znepokojivý: nezodpovedné správanie ľudí núti zvieratá hľadať si nový domov. Ilustrácie: Anita Celić Preklad: Milina Svítková

Korytnačka, čajka a sardinka už nechcú býva v mori plnom odpadkov, a tak sa vydávajú na dobrodružnú cestu za lepším životom. Ukazujú nám, že všetci môžeme žiť v súlade s prírodou a chrániť naše životné prostredie, stačí len chcieť. Naliehavosť problému, akým je tvorba a hromadenie plastového odpadu, sa autorkám podarilo zachytiť nevšedne hravo a zrozumiteľne. Hoci ide o príbeh pre deti, jeho odkaz je znepokojivý: nezodpovedné správanie ľudí núti zvieratá hľadať si nový domov. Ilustrácie: Anita Celić Preklad: Milina Svítková

Odkiaľ si je kniha o tom, čo nazývam domovom. Ten zo spomienok, ako aj ten vymyslený. Je to kniha o jazyku, práci načierno, Štafete mládeže a o niekoľkých letách. Rozpráva o lete, keď môj starý otec pri tanci stúpal starej mame na nohy až tak, že veľa nechýbalo a vôbec som sa nemusel narodiť. Je o lete, keď som sa takmer utopil. O lete, keď spolková vláda Nemecka nezatvorila hranice a to, čo nasledovalo potom, sa začalo podobať letu, keď som sa cez mnoho hraníc dostal do Nemecka ja. Odkiaľ si je aj rozlúčka s mojou dementnou starou mamou. Zatiaľ čo ja spomienky zbieram, ona tie svoje stráca. Odkiaľ si je smutný príbeh, pretože pre mňa znamená niečo, čo už nemôžem mať. V tejto knihe rozprávajú mŕtvi, hady aj draky a sestra mojej starej mamy Zagorka vyráža do Sovietskeho zväzu, aby sa tam stala kozmonautkou. Odkiaľ si môže byť napokon aj všetko ostatné: pltník, ktorý nevie plávať. Brzdár, ktorý takmer zamrzol. Marxistická učiteľka, ktorá zabudla na Marxa. Bosniansky policajt, ktorý by sa veľmi rád dal podplatiť. Vojak Wehrmachtu, ktorý pred spaním pije mlieko. Základná škola s troma žiakmi. Nacionalizmus. Juhoš. Tito. Eichendorff. Saša Stanišić. Stanišićov román je citlivé, priam lyrické rozprávanie o vlastnom pôvode, koreňoch a vykorenení, o hľadaní si miesta v živote. Je ozvláštnené mytologickými príbehmi aj netradičnou hrou pre čitateľov, ktorí si sami môžu vybrať, ako sa to všetko skončí.