Ladislav Szojka

Autor, absolvent Strojníckej fakulty SVŠT (1961), pracoval od roku 1964 na Službe rušňového hospodárstva Správy Východnej dráhy v Bratislave. Táto kniha popisuje históriu veľmi zaujímavého a špecifického dopravného systému - Tatranských elektrických železníc.

Dielo pojednáva o dejinách miestnych – lokálnych – železníc (podľa uhorského zákona XXXI:1880 sa nazývali „železnice miestneho záujmu“) na území Slovenska, kde sa ich v priebehu 19., ale aj začiatkom 20.storočia vybudovalo pomerne veľa. Ich osud sa rôzni: niektoré napr. v dôsledku zmeny štátnych hraníc po 1.svetovej vojne, zániku cukrovarov, železiarní, ktoré si ich výstavbu vyžiadali, stratili význam rýchlejšie, niektoré pomalšie, kým niektoré sa v priebehu uplynulých viac ako sto rokov od ich výstavby stali významnými traťami. Prejavuje sa to aj v kapitolách o jednotlivých železniciach, o významnejších sa podarilo získať viac, o menej významných menej materiálu, obrázkov či plánov. Úspechom je, že sa podarilo získať doteraz málo známe alebo vôbec neznáme náčrty tratí s pôvodnými názvami staníc, fotografie, obrázky staníc, vozidiel i doteraz neznáme informácie o osudoch vozidiel, ktoré na niektorých železniciach premávali. V súčasnosti sa ich osud naplňuje, ich prevádzka sa zastavuje alebo sa úplne likvidujú, je teda možné očakávať, že už v pomerne blízkej budúcnosti po väčšine z nich zostane málo alebo žiadna stopa. Možno sa vďake knihe na ne úplne nezabudne. Autor nepovažuje ich históriu autor za ukončenú, možno sa nájdu nadšenci, ktorí ju niekedy v budúcnosti doplnia.