Ladislav Ťažký

Publikácia Porazení víťazi predstavuje prvé dielo z plánovanej románovej trilógie nestarnúceho majstra pera Ladislava Ťažkého. Skladba prozaických útvarov od kratšieho románu až po poviedku a črtu je zo žánrovej stránky charakteristikou profilu autora. Je sumarizáciou jeho úsilí, v ktorých hyperbolicky zakľučuje púť čatára Matúša Zraza a účtuje so svojou minulosťou. Na fiktívnom príbehu, bez príkras, charakterizuje dobu totlity, pričom sa nestavia na stranu nikoho a ničoho. Pre niekoho to bude kniha rozprávok a výmyslov, pre autora kniha bolestivej prítomnosti, takmer dokument.

Román zachytáva obdobie Slovenského národného povstania a kolektivizácie. Dobu autor vníma cez konanie a cítenie postáv, neideologicky. V pasážach venovaných vojne prejdú osadou postupne partizáni, Nemci, Rusi i Rumuni. Nieto dobrých a zlých, víťazov a porazených, ani čiernych a bielych. Sú len tí, čo odchádzajú, a tí, čo ostávajú. Obyvatelia Perunovej Vsi prežijú vojnové zmätky, pretože vietor nevyvráti strom. Vždy ho však možno vykopať z pôdy, potom pri presadení uschne. Ťažký v majstrovsky vyrozprávanom príbehu vykresľuje takmer monumentálnu postavu Fedora Peruna, sedliaka vrasteného hlboko do pôdy - už i svojím menom symbolicky až do predkresťanských čias. Atmosféru deja podfarbuje citlivá práca so symbolmi (jeleň, alebo už spomenutá symbolika mena). V polovici šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia bola knižka nielen literárnou, ale i spoločenskou udalosťou, pretože v protiklade k budovateľským románom ukazuje problémovosť kolektivizačného procesu. Dielo však podmanivosťou rozprávania, presvedčivosťou postáv a svojráznym symbolicko-poetickým videním sveta prerastá konkrétny literárnohistorický kontext a dokáže zaujať aj dnešných čitateľov.

Voľné pokračovanie knihy Porazení víťazi je pútavým a prepotrebným dopovedávaním výnimočných ľudských osudov tam, kde sa tieto definitívne pretínajú s časovými súradnicami, aby naveky ostávali vo vedomí a pamäti. Stojí pred nami Alexander Dubček v známych, a predsa inak videných postojoch. Videných očami spolupútnika, svedka a azda jedného z najautentickejších kronikárov času marených nádejí, bezuzdnej zloby i nenávisti malých, ale mocných voči veľkým, a práve preto tupeným a trápeným. Zájdime spolu na tie miesta a do tých čias. Pozýva Majster. A také pozvanie treba prijať s vďakou.

Ladislav Ťažký, autor viac ako tridsiatich knižných publikácií, bol všestrannou, dalo by sa povedať, renesančnou osobnosťou, ktorá však žila a tvorila v antirenesančnej dobe. Zápasil s ňou ako umelec. Ako publicista a mysliteľ sa nemohol realizovať v plnom rozsahu svojich síl, zámerov a plánov. Jeho srdce, rozum a pero pocítili slobodu až v závere života. Svedčia o tom predkladané texty – dosiaľ nezverejnené poviedky a eseje, dialógy, úvody do kníh, analýzy, príhovory, recenzie jeho všestrannej aktivity. Sú to texty politologické, publicistické, literárnovedné, ktoré dokresľujú profil spisovateľa i charakter jeho života a tvorby. Na rozdiel od umeleckých textov, ktoré sú významovo mnohovrstevné, tieto smerujú k jednoznačnosti, apelujú na isté spoločenské, etické a estetické aktivity súčasného človeka a nabádajú... Majster niekoľko dní pred svojím skonom zostavil aj osnovu svojej poslednej knihy Moji majstri, do ktorej zaradil i portréty a profily významných osobností kultúrneho a spoločenského života. Nechýbajú v nej V. Šikula, M. Bielik, A. Blaha, A. Červeňák, J. Čomaj, J. Ferenčík, M. Füköová, V. Hornáček, M. Jančuška, I. Kolčák, M. Krčík, J. Leikert, P. Liba, P. Mišák, L. Ondriš, P. Rašla, J. Sarvaš, J. Smolec, M. Stano, S. Stračina, V. Šabík, L. Švihel, J. Vranka, O. Zimka a L. Zrubec. Tak vznikol zborník – almanach, ktorý prezentuje ďalší rozmer barda slovenskej literatúry.

„V dnešnej dobe je nemysliteľné byť múdrym a sedieť za pecou“, píše L. Ťažký, nepochybne jeden z najvýznamnejších súčasných slovenských spisovateľov, ktorý sa po svojej románovo známej vojnovej anabáze predstavuje čitateľom ako pútnik. Ako všímavý, citlivý pozorovateľ i pokorný kresťan putuje po Svätej zemi, navštevuje starozákonné pamiatky a všetky tie večne živé žriedla kresťanskej viery od Betlehema po Golgotu. Jeho skúsenosťami vycibrený zrak odhalí aj ďalšie pútnické miesta nielen na Blízkom východe, ale aj na bližšom európskom teritóriu, kde ho upútali nádherné katedrály v Ríme, Barcelone, Turíne, Paríži, ako aj slovenská kalvária v portugalskej Fatime či barcelonské kvetinárky alebo robotníčky mora – rybárky z Nazaré. Predmetom spisovateľových úvah sú majestátne pamätihodnosti i prostí ľudia, ktorých stretáva na svojej púti. Slovo púť vystihuje tieto cesty presnejšie, pretože jeho kniha Očami pútnika nie je iba cestopisom, je zbierkou esejí a duchovných zážitkov z putovania spisovateľa, ktorého náboženský, ale i vlastenecký cit dýcha na čitateľa z každej stránky.

Voľné pokračovanie knihy Porazení víťazi je pútavým a prepotrebným dopovedávaním výnimočných ľudských osudov tam, kde sa tieto definitívne pretínajú s časovými súradnicami, aby naveky ostávali vo vedomí a pamäti. Stojí pred nami Alexander Dubček v známych, a predsa inak videných postojoch. Videných očami spolupútnika, svedka a azda jedného z najautentickejších kronikárov času marených nádejí, bezuzdnej zloby i nenávisti malých, ale mocných voči veľkým, a práve preto tupeným a trápeným. Zájdime spolu na tie miesta a do tých čias. Pozýva Majster. A také pozvanie treba prijať s vďakou.