Märta Tikkanen

Znásilniť možno len ženu. Tak to stojí v zákone. Muža možno len potrestať. Alebo ponížiť. Tova si však vymyslí svojráznu odplatu. A potom zažije šok. A ešte jeden. Úsporný prvoplánový príbeh má hlboké podložie; núti zamyslieť sa nad vecami, ktoré by mali fungovať inak... Zo švédčiny preložila Jarmila Cihová Ukážka: Tova zastoná, spadne na dlážku no hoci nakope, nemá šancu a zrazu ju premkne strach. Všeličo sa je dostalo do uší. Počula o šialencovi vo Vanda. Hlavu obete rozmliaždil tupým pred metom a tele ukryl niekde v kroví. Vtedy sa vzdá. Pokúša sa nemyslieť na to. Zabudnúť, kde je. A čo robí. Je však ťažké zabudnúť na to, čo muž hovorí. Celý čas chrlí zo seba hnusné, obscénne slová, slová, ktoré jakživ nepočula. Alebo si ich len myslela, potajomky a v najhlbšom vnútri. Tvrdí, že ženy chcú byť znásilnené. Že z toho majú pôžitok. Že sa im páči, keď ich pevne priviažu s roztiahnutými nohami a bijú. Určite to nevie nik nevie lepšie ako on, chlap s býčou šijou, zarastenou hruďou a údom ako hríb, najhrubší je pri koreni. A je taký krátky, pomyslí si Tova triumfálne. Najkratší vták, akého som videla. Nijakej žene neprinesie pôžitok. Je lož, že nezáleží na tom, aký je dlhý alebo hrubý. Rozhodne by nemal byť krátky a najhrubší pri koreni a jeho úbohý tenký koniec by sa nemal tak smiešne krútiť. Opakuje si to stále dokola. Hovorí si to do taktu s odpornou vulgárnou muzikou, ktorá ju zaplavuje, dingylingydongdingydong krátkyúbohývtákúbohývták

Tisíckrát som už chcela odísť ak toto opíjanie nebude posledné tak odídem ak jeho zúrivosť zasiahne aj deti tak odídem aj začne ešte aj klamať tak odídem ak to už deti nebudú môcť vydržať vtedy budem musieť Všetko sa to stalo. A predsa som neodišla Prečo?

Román ve verších slavné finské spisovatelky píšící švédsky. Autorka v něm velmi otevřeně popisuje život se svým mužem-alkoholikem, slavným spisovatelem a grafikem.