Július Vanovič

Slovenský literárny vedec a esejista Július Vanovič napísal knihu fiktívnych listov, v ktorých sa provinciálnosť spája so svetovosťou, privátnosť s odkazmi na svetovú literatúru, filozofiu a tvorivé myslenie. Sú to Listy zo starého dvora, eseje, postrehy pozorovateľa starej i novej totality, ktorý uvažuje o všeobecných mravných, filozofických a literárnych otázkach, no zároveň reflektuje život i „malé“ dejiny svojho kraja.Vanovič, známy svojimi Antidialógmi, spomienkovými knihami o meste Martin, monografiami o I. Barčovi-Ivanovi a A. Bednárovi, ale aj nedávno vydanými esejami o švédskom filmárovi I. Bergmanovi, napísal knihu veľmi osobnú, typicky vanovičovskú, no zároveň veľmi slovenskú a v prepojení na myšlienkový odkaz veľkých českých a svetových osobností (V. Černý, K. Čapek, H. Bergson, M. Proust, F. M. Dostojevskij, C. G. Jung, M. Durasová a iní) aj knihu európskeho intelektuála.Je to chronologicky členená kniha esejí, úvah, postrehov a "listov", čiastočne z obdobia pred 1989 a z veľkej časti zo súčasnosti. Vanovič nesmel dlhé roky publikovať a každá jeho kniha vyvoláva záujem, lebo je známy svojou zaťatosťou a originalitou.

Nové antidialógy sú pokračovaním rozhovorov erudovaného znalca a kritika slovenskej literatúry s jej poprednými protagonistami.

Pod názvom Nova et vetera, čiže Nové a staré, predkladá Július Vanovič jedenásť esejí o slovenskej literatúre. Žáner a kvality jeho eseje netreba predstavovať, dávno patrí medzi slovenských esejistov hodných toho mena. Treba len dodať, že práve v týchto, okrem známeho presahu jeho písania o literatúre do celokultúrnych, spoločenských a morálnych oblastí, ešte výraznejšie ako doteraz poznávame črtu komparatistickú (viditeľnú síce už v monografiách o Barčovi Ivanovi, Václavovi Černom, Alfonzovi Bednárovi, Ingmarovi Bergmanovi alebo aj v menších esejach). Komparatista nevystupuje tu však v úlohe suchého scientistického vykladača, ktorého texty číta povedzme 20-30 ľudí na Slovensku, ale v príťažlivej podobe sa tu harmonicky zasnubuje literárny historik s komparatistom a kritikom, vedec s esejistom, ak nie aj intuitívne pracujúcim umelcom. Číta sa to skoro ako beletria, priam akýsi román v slovenskej literatúre. Knihu oživujú aj dopovedávajú rozhovory Olega Pastiera s Júliusom Vanovičom.