Doriana Zamboniová

Pútavo napísaná kniha prináša skutočné príbehy. Niektoré z nich sa síce nekončia šťastne, ale otvárajú nové obzory... „Keď sa pozerám vôkol seba, v mnohých ľuďoch... odhaľujem a tuším tie... rany, ktoré už možno nik nepozná, nad ktorými sa nikto neskláňa.... Na týchto stránkach som sa usilovala v takomto duchu pozerať na niektorých ľudí, opísať a priblížiť ich... Aby som ich pochopila, snažila som sa stotožniť s ich bolesťami... Preto som všetky príbehy písala v prvej osobe, akoby som ich v skutočnosti sama prežila.“ Bolestné vyznanie autorky vovádza do spletitosti životov ľudí, ktorí sa ocitajú v úzkosti fyzickej alebo morálnej bolesti, v samote, beznádeji. Tieto podoby bolesti predstavuje galéria trinástich postáv, ktoré zovšeobecnene vnímame ako ľudstvo. Všetky postavy v zdanlivo bezvýchodiskovej situácii však ponú-kajú nový rozmer – nádej.