Hľadanie: rozpr%C3%A1vky
zobraziť:
Ostrov Sachalin
Celosvetovo známy dramatik a prozaik Anton Pavlovič Čechov (1860 – 1904) podnikol v roku 1890 na svoju dobu bezprecedentnú cestu naprieč celým Ruskom na ostrov nútených prác – ostrov Sachalin. Zámerom spisovateľa bolo poukázať na rozpor medzi oficiálnym pohľadom na sachalinskú skutočnosť a objektívnymi výsledkami jeho výskumu; vytvoriť pravdivý obraz založený na presných faktoch, obraz ruských nútených prác a vzbudiť v spoločnosti záujem o „miesta neznesiteľných útrap“. Čechov trpiaci tuberkulózou, ktorou sa nakazil od jedného zo svojich pacientov, postupne zhromaždil usvedčujúce fakty o živote v trestaneckej kolónii a opísal otrasný život vyhnancov v cárskej ríši. Samotný Sachalin označil za „stelesnenie pekla“ a „miesto všadeprítomného zla“.
Výsledkom jeho cesty bola kniha Ostrov Sachalin, ktorá doslova otriasla ruskou verejnosťou. „Ak by pán Čechov okrem tejto knihy už nič iné nenapísal, jeho meno by aj tak bolo navždy zapísané do histórie ruskej literatúry.“ Takto hodnotili Ostrov Sachalin novinové články. A čoskoro došlo k niečomu pre Rusko nevídanému: po vydaní knihy a obrovskom spoločenskom ohlase bola vláda nútená reformovať legislatívu týkajúcu sa nútených prác a vyhnancov.
dostupné aj ako:
Blondínka, 2. vydanie
Príbeh filmovej legendy Marilyn Monroe
Román Blondínka je beletrizovaným životopisom Normy Jeane Bakerovej, herečky, ktorú svet spoznal ako Marilyn Monroe – filmový idol päťdesiatych rokov minulého storočia. Joyce Carol Oatesová v ňom odkrýva príbeh odstrkovaného dieťaťa, nádhernej mladej ženy a neskôr celebrity, z ktorej si chcel každý uchmatnúť svoj kúsok.
Román nemá byť verným životopisom, vystihuje skôr atmosféru doby a psychologické motívy za konaním kontroverznej herečky než faktografické detaily, preto aj mnohé zo škandalóznych historiek ukazujú Marilyn v inom svetle. Autorka sa zamerala najmä na rozpor medzi civilnou Normou Jeane Bakerovou a filmovou hviezdou Marilyn Monroe. Mnohí ľudia, ktorí hrali v herečkinom živote hlavnú úlohu, sú dávno mŕtvi, a tak si autorka dovolila poodhaliť aj to, čo sa za ich života len šepkalo v kuloároch medzi zasvätenými. V románe sa spomínajú všetky manželstvá, aj to s dramatikom Arthuom Millerom či vzťah s prezidentom Kennedym, ktorý je dodnes zahalený tajomstvom. Autorka sa nevyhýba ani nepríjemnému otázniku, ktorý stále visí nad smrťou zbožňovanej hviezdy. Vzala si Marilyn život sama alebo ju zavraždili?
V roku 2022 si pripomíname 30. výročie smrti ikonickej Marilyn Monroe, no Joyce Carol Oatsová nám odhalí životný príbeh Normy Jean Bakerovej, ženy, ktorá stála za portrétom zbožňovanej blondínky s nezameniteľným úsmevom. Je to príbeh americkej umelkyne a symbolu krásy, mužskej žiadostivosti, bohatstva a úspechu, ale aj príbeh skutočnej ženy v jeho tieni.
Z anglického originálu Blonde (The Ecco Press, HarperCollinsPublishers, 1999) preložil Ján Vilikovský.
dostupné aj ako:
Posledný po meči
Historický román oživuje tragický príbeh zemplínskeho župana Žigmunda II Drugeta (1658 – 1684). Podľa niektorých historikov bol na Tököliho príkaz popravený v Košiciach, podľa iných zomrel v prítomnosti manželky na svojom hrade v Užhorode. Autori príbehu sa podujali vyriešiť tento rozpor v strhujúco vyrozprávanej literárnej fikcii o súboji dobra a zla na pozadí intríg, ktoré rozhodli o živote trojnásobného župana. Dramatickými udalosťami nabitý príbeh núti čitateľa, aby ho prečítal na jeden dúšok. Záujemcov o históriu obohatí o nové poznatky, milovníkom dobrodružstva poskytne plnokrvný zážitok.
Na sklade 2Ks
9,41 €
9,90 €
Feministické divadlo a jeho slovenská cesta
Často sa v súvislosti s činnosťou žien, napr. v autorskej tvorbe, pri manažovaní divadla, v teatrológii, konštatuje tzv. pragmatický rozpor, ktorý „nehovorí o tom, o čom nie je možné hovoriť, ale ukazuje, že je tu niečo, o čom sa hovoriť nedá...“ Na tento rozpor narážam v praxi a v osobnom živote stále.
(Iveta Škripková)
Monografia Ivety Škripkovej Feministické divadlo a jeho slovenská cesta je vôbec prvou odbornou publikáciou, ktorá sa venuje prieniku feministického umenia a filozofie do slovenskej divadelnej praxe. Vzácnym prínosom textu významnej slovenskej divadelníčky – autorky, režisérky, divadelnej manažérky a v neposlednom rade teoretičky – Ivety Škripkovej je práve zameranie sa na dokumentáciu a hĺbkovú analýzu feministického divadla na Slovenska od deväťdesiatych rokov. No publikácia neprináša len pohľad na aktivity banskobystrického zoskupenia T.W.I.G.A a zaujímavý pohľad na súčasnú slovenskú drámu a divadelnú prax. Čitateľ sa okrem fundovaného pohľadu na slovenské divadlo oboznámi so svetovými teoretickými koncepciami feminizmov, feministickou filozofiou, feministickým divadlom, s prínosmi a dielami najvýznamnejších feministických autoriek a umelkýň. Ide o výberový a subjektívny exkurz do problematiky – aj v tom tkvie jeho výnimočnosť, pretože čitateľa zároveň nabáda k úvahe o zdrojových myšlienkových kódoch súčasného slovenského feministického divadla. Ivetu Škripkovú môžeme považovať za jeho iniciátorku a zakladateľku.
Hej na západ
Tri rozsiahle štúdie tejto knihy spája fascinácia obrazmi. Do obrazov vstupujú spomienky. Spomienky – obrazy vynárajúce sa z úložnej pamäti – sú v rozpore s verejným naratívom. Rozpor je produktívny. Posúva; presúva, aktivizuje nové konfigurácie medzi pamäťou a dejinami; prepisuje; reaktualizuje obrazy minulosti.
Tri uvedenia Shakespeara v slovenskom divadle: jedno zabudnuté, druhé „kultové“, tretie neznáme. Všetky tri potvrdzujú radikálnu tézu T. Hawkesa: „Shakespeare nemá významy, to my cez neho významy generujeme.“
Divadlo: verejný priestor. Pozície tvorcov, divákov (aj historikov): pevne ukotvené v ich dobe a spoločnosti.
dostupné aj ako:
Total Romantic
Kniha TOTAL ROMANTIC je sprievodnou publikáciou, ktorá prezentuje slovenské a české umelkyne, ktoré tvoria (aj) v médiu maľby. Publikácia jej téma je analógiou na historický romantizmus v maľbe. Nadčasovosť ideí romantizmu fascinuje ľudí aj v dnešnej dobe, práve niektoré aspekty osobného zanietenia v tvorbe, individuálneho autorstva dominujú v umeleckej sfére stále, sú však adaptované a formované v súčasnosti a vo vzťahu k súčasnosti. Rozpor medzi každodennosťou a medzi iracionálnymi, supernaturálnymi predstavami tvorivého génia sú zrejme trvalým dedičstvom pre ďalšie generácie umelcov a umelkýň.