Ahmet Altan: Už nikdy neuvidím svet
Dielo Už nikdy neuvidím svet je zbierkou myšlienok a náhľadov do mysle spisovateľa odsúdeného na priestor o výmere štyri metre do konca svojho života.
Ahmet Altan je jedným z najvýznamnejších tureckých spisovateľov súčasnosti. Je autorom piatich úspešných románov. Za svoje diela bol niekoľkokrát ocenený prestížnymi cenami. V roku 2016 po neúspešnom štátnom prevrate ho represívny režim Recepa Tyyipa Erdoğana odsúdil na pobyt za mrežami pre absurdné obvinenie z podozrenia z protištátneho puču, ktoré sa menilo zo súdu na súd. V roku 2018 ho súd definitívne odsúdil na doživotie, bez možnosti podmienečného prepustenia. Počas doby, ktorú strávil v cele, odrezaný od všetkého čo mu bolo drahé, sa vypísal a uložil svoje myšlienky a pocity do diela Už nikdy neuvidím svet. 14.04.2021 bol na príkaz najvyššieho súdu v Turecku prepustený na slobodu.
,,Môj život bude plynúť popri neviditeľných zápasoch medzi dvoma stenami; prežijem tak, že sa udržím v konároch svojej mysle, na samom okraji priepasti, nepoddávajúc sa ani len na chvíľu mätúcemu vábeniu slabosti."
Už neraz som stál pred otázkou prečo sa vlastne oplatí čítať knihy. Samozrejme, o faktoch ako je zlepšenie pamäte, koncentrácie, rozšírení obzorov a slovnej zásoby už dávno viem, ale stále mi akosi chýbal ten hlbší aspekt, respektíve tajomstvo ukryté v čítaní. Som si vedomý, že na to neprídem po pár prečítaných knihách, ale, že je to celoživotný proces hľadania tohto pre mňa ešte skrytého významu. Toto dielo mi ale pomohlo načrtnúť ten zmysel a utvrdilo ma viac v tom, že knihy sú pre nás častou výhodou a zbraňou. Zbraňou, ktorú možno využiť v mnohých situáciách v náš prospech.
Kniha Už nikdy neuvidím svet na mňa pôsobí ako pohľad do mysle samotného spisovateľa, do jeho myšlienkových prúdov, aj samotnej autorovej osobnej filozofie. Je to výpoveď človeka, ktorý prišiel o všetko a je nútený obmedziť svoj životný priestor na niekoľko metrov štvorcových. Aj napriek tomu, že z nášho pohľadu prišiel o všetko, stále má svoju najmocnejšiu zbraň, ktorá ho udrží pri zmysloch, a tou je myseľ a fantázia. Hoci telesná schránka je obmedzená, myseľ môže cestovať tam, kde si to vysníva.
Myšlienky spisovateľa Ahmeta Altana, ktoré pre čitateľov spísal v tomto unikátnom diele, sú neraz na zamyslenie. Mnohokrát sa mi stalo, že po pár stránkach som si musel knihu na chvíľku odložiť a popremýšľať nad danou myšlienkou, porozumieť tomu, ako to autor vidí a porovnať to so svojím vlastným zmýšľaním.
Na knihe vidno, že je písaná naozaj skúsenou rukou - s citom, ľahkosťou a skutočným nadšením pre písanie. Autor dal do knihy samého seba.. Niektoré z myšlienok by možno nezišli na um, ak by sa autor neocitol v tak hraničnej situácii. Ale ja som mu naozaj vďačný, že poskytol pre nás čitateľov samého seba v situácii, v ktorej by hocikto iný už dávno nevedel, kto je.
