Les sebevrahů Aokigahara

Aokigahara má veľmi pekne vykreslené prostredie. Je to ten pravý hororový les s atmosférou. Skupinka turistov sa vydá na horu Fudži, no kvôli nepriaznivému počasiu musia výstup odložiť. Keďže na okolí nie je iné zaujímavé miesto, na ktorom by sa zhodli, nakoniec sa vyberú do Aokigahary - japonského lesa samovrahov. Blbí turisti idú očumovať miesto, kde ľudia páchajú samovraždy. Neúcta k ľudskému utrpeniu a zúfalstvu zasluhuje trest. S jednotlivými postavami sa zoznamujeme pri ich interakcii a hlavná postava využíva aj vsuvky vo forme spomienok na minulosť. Veľa ľudí si možno povie, že John Scott musí zomrieť prvý. Tak protivnú a vyslovene iritujúcu postavu sa autorovi podarilo vykresliť. Škoda, že okrem hlavnej postavy - Ethana - a machrujúceho blba Johna nebolo viac pozornosti venovanej aj iným postavám. Takto tvoria skôr pozadie príbehu, než by v ňom vystupovali. Má to logiku, kedže je príbeh písaný z pohľadu Ethana ako hlavnej postavy a rozprávača a väčšinu príbehu to nevadí. Človek si to uvedomí neskôr. Krásna hororová atmosféra plná desivých náznakov ako keď máte neurčitý neodbitný pocit alebo niečo vidíte kútikom oka sa pri konci bohužiaľ stráca. Román prechádza z hororu do trileru. Na konci sú retrospektívne vsuvky až zbytočné. Pre mňa tým Aokigahara úplne prišla o svoje čaro. Škoda, lebo veľká časť knihy je vážne kvalitný horor. Asi by som po istú časť nechala román tak ako je a koniec dala dopísať Japoncovi, lebo ako vieme, Japonci hororom rozumejú :)