Na dušičky zomrieš

Kniha sa dá čítať, ale je veľmi cítiť, že autor bol veľmi inšpirovaný haloweenskymi filmami,
takže nič nové, ani prekvapivé

Tento rok nám autor explicitných hororových poviedok a románov Mark E.Pocha predstavil v poradí svoju tretiu knihu. Ťažko povedať, do akej miery bola na slovenskom (aj českom) trhu očakávaná, keďže názory na tvorbu tohto autora sa v mnohom a diametrálne líšia. Čo sa týka mňa osobne, čakal som na túto knihu veľmi netrpezlivo, avšak o to lačnejšie, pretože už predchádzajúce dva romány (Krajina kanibalov a Kontakt) vo mne vykresali obrovský záujem o prácu Marka E.Pochu. A nedávno som sa dočkal. Mark dokázal opäť vystavať nadmieru zaujímavý príbeh disponujúci všetkým, čo romám tohto typu má obsahovať – od dobre vykreslených a uveriteľných postáv hlavných antagonistov príbehu, cez vtipné (občas až príliš, rehotal som sa ako blázon) situácie, sexuálne motívy (veľakrát len ako myšlienkové očakávania tej-ktorej postavy), skvele napísané a prirodzene podané dialógy až po brutálne, temer zvrátené momenty, ktorých je v knihe viac ako dosť. Ale o ne predsa v horore ide! A v podžánri slasher tým dupľom, tak Na Dušičky zomrieš iste nie je víkendové čítanie pre menej odolné povahy. Hoci, Mark dokázal aj najsurovejšie scény miestami opísať takmer v lyrickej, dovolím si povedať, že priam v epickej rovine (Bodá ho ešte aj potom, keď už je z mladíka len hŕbka mŕtveho mäsa a kostí. Všade naokolo je krv, krv, krv - steblá trávy sa v dvíhajúcom vánku trepocú ani tmavočervené zástavky). Textu celého diela nie je ani najmenej čo vytknúť – štylistika, skladba viet, pohrávanie sa so slovíčkami, celá kompozícia románu je výborne spracovaná a odráža dlhoročné skúsenosti, profesionalitu a najmä talent Marka E.Pochu. Viac k tomu ani nemám čo dodať. Neveríte? Prečítajte si Na Dušičky zomrieš, pochopíte. Klobúk dole pred týmto dielom.