Stále vládne mráz

Spomínate si na tie veľké záplavy utečencov, ktorých mnohí vítali s nápismi „Refugees welcome“? Presne počas týchto udalostí sa odohráva celý dej. Obeťami vrážd sú práve utečenci, ale v tínedžerskom veku a takí doriadení, že aj ostrieľaní vyšetrovatelia majú problém jesť, spať a najmä rozmýšľať.<br>Nemôžem sa ubrániť pocitu, že hoci išlo opäť o príjemné (aký oxymoron!) čítanie, kvalita jednotlivých dielov skôr klesá. V prvej časti som sa namotala na Oliviu a Toma, tvoriacich originálny pátrací tím, no postupne sa do radov polície integrujú tak nápadne, že čaro ich výnimočnosti je zrazu fuč.<br>Našťastie téma utečencov, výlet do rumunskej Bukurešti, pátranie v podzemných kanáloch či výrazné pouličné figúrky dávajú príbehu stále šťavu. Na 5 hviezdičiek ako v prípade Skočného prílivu to teda nie je, ale aj po 4. časti patrí borjlindovská séria jednoznačne k škandinávskemu detektívnemu nadpriemeru.<br>

Viacerí čitatelia a fanúšikovia detektívok prirovnávajú spisovateľskú dvojicu Börjlindovcov ku knihám Michaela Hjortha a Hansa Rosenfeldta. Spôsob, akým bol román Stále vládne mráz vyrozprávaný, je však iný než ten z príbehov o Sebastianovi Bergmanovi. Je tajomnejší a menej jasný. Taktiež sa do takej miery nesústreďuje na vyšetrovateľský tím a ich osobné problémy. Čo by som však knihe vytkol, bol pomerne dlhý rozbeh úvodných kapitol. Obsahovali viaceré hluché miesta. Druhá polovica príbehu bola ale oveľa dynamickejšia a akčnejšia. Vyšetrovanie nabralo spád a jednotlivé úlomky začali do seba zapadať. Príbeh spĺňal požiadavky kvalitného krimi románu, a aj keď mal zopár nedostatkov, či už z hľadiska jeho prvej polovice alebo celkovej pútavosti knihy, príjemne ma prekvapil.