Živica

Čo je komu normálne?!

Je normálne, že chodíme na nákupy, keď sa najeme, tak umyjeme riad? Je normálne, že veci, ktoré už nepotrebujeme, vyhodíme alebo darujeme? Je normálne, že naše deti chodia do školy? Je normálne, že ako rodina si navzájom pomáhame? Je normálne, že keď nás opustí blízky človek, tak ho pochováme? Podľa mňa je... len nie pre rodinu Haarderovcov.

Je to normálne, ak radšej vyhlásim vlastné dieťa za mŕtve, aby nemusela chodiť do školy? Je to normálne, že zabijem vlastnú mamu, ktorá chce mojej rodine len pomôcť? Je to normálne, aby naše dieťa bolo svedkom ako vyrežem vnútornosti jej sestričky, ktorá sa narodila predčasne? Je to normálne žiť v takom bordeli medzi haraburdami, že sa už človek nevie pohybovať vo vlastnom dome a vo dvore? Aby sa manželka prejedla k smrti? Pre mňa je to od kosti choré a morbídne.... ale pre Haarderovcov nie!

Príbeh sa odohráva na Hlave, na malom ostrove ( doslovne tam bolo všetko na hlavu), kde žije rodina Haarderovcov. Boli to výborní stolári (dedo,otec,synovia). Vyrábali rakvy, opravovali nábytok a predávali vianočné stromčeky. Po smrti starého otca a otca obchod zdedil Jens, najmladší syn. Mal krásnu manželku a narodili sa im dvojčatá. Z tých dvojčat chlapček neprežil. Liv, jeho dcéra znamenala preňho všetko. Naučil ju na všetko, čo vedel. V noci chodili do lesa na lov.

"Nikdy neber od prírody viac než potrebuješ"

Jej otec to hovoril vždy a toho sa aj držal, okrem živice. Toho bral veľa. Naučil sa, ako zo stromov získať čím viac. Na živici bolo čosi liečivé, vražedné a ochraňujúce, čo Jensa očarilo. Hlavne to , že vedel, že pomocou živice sa dá mŕtve telo udržať na veky (mumifikovať). Po nociach chodili kradnúť na hlavný ostrov. Na začiatku spolu, potom už len Liv. Ona chodila do hostinca, čo bolo potom jej šťastie. Roald - majiteľ hostinca - ju sledoval až domov, keď prišiel nato, že ho pravidelne niekto vykráda. Keď zistil, že ide o malé dieťa, chcel za každú cenu zistiť odkiaľ je a v akých podmienkach žije! Chcel jej pomáhať!

Podarí sa mu dostať na Hlavu? Odhalí tajomstvo Haarderovcov? Zachráni sám seba a Liv pred jej zúrivým a chorým otcom? Ako sa toto všetko môže skončiť?

Pre mňa to bol veľmi morbídny, chorý a miestami strašidelný príbeh! Z každej knihy sa snažím vziať si ponaučenie. Tu som mala trošku problém. Keď chcem byť veľmi dobrá a naivná, tak by som povedala, že Jensova láska k jeho deťom a manželke bola taká silná, že ich chcel mať za každú cenu vedľa seba. Napriek tomu, že už boli mŕtvi! Hoci sa mi zdalo, že nemá srdce! Vlastným chorým spôsobom miloval svoju rodinu, preto ich odrezal od sveta, chcel ich mať len pre seba. Čo je tiež choré, lebo lásku treba vedieť prejaviť a nie zadusiť a už vôbec nie vlastniť človeka, ktorého milujeme!

Musim povedat,ze taku vybornu knihu som necitala dost davno.Je kruta a zaroven krasna. Zamavala poriadne s mojou psychikou a to uz mam za sebou precitanych par tisic knih.Na taku knihu sa nezabuda.Verim tomu ,ze su ludia ktori takto ziju v tomto storoci.Precitajte si ju a nezabudnete.