Gabrielovo Inferno

Úžasné čítanie !!! <br>Je až znepokojujúce, ako mužský spisovateľ dokáže do hĺbky porozumieť ženskej osobnosti a vytvoriť tak dokonalý, romantický príbeh plný zmyselných momentov. Bola to moja prvá kniha od tohto autora, ktorá spôsobila opäť môj čítací ošiaľ. <br>Milujem kanadské prostredie: akademické prostredie Torontskej univerzity aj so všetkými opísanými lokáciami. Hoci hlavnými postavani sú Američiania, väčšina príbehu sa odohráva v kanadskom Toronte.<br>Jej hlavnou témou je Dante a Beatrice z La Comedie (Božská Komédia), objavujú sa tu ale aj odkazy na iné slávne historické lásky. Sylvain do svojej knihy zahŕňa aj latinčinu a taliančinu, upozurňujem, že pri niektorých pasážach sa nenachádza preklad. <br>Aj keď je táto kniha na začiatku zvyčajne mätúca, následne sa tým prekúšete a dostanete sa do príbehu <br>Príbeh nezačína veľmi milým jazykom lásky ale hnebom, zraniteľným sarkazmom a tvrdými slovami. Hrdina je postavený ako padlý anjel ponorený do temných tajomstiev, práznoty a osamelosti. Vidí Beatrice ako slnečné svetlo. Svetlo, ktoré prináša jas do každej miestnosti, do ktorej vstúpi. Julia však ale aj temné tajomstvá, ktoré ju izolujú a prinášajú jej pocit osamelosti.<br>Téma hudby sa tiež prenáša celým príbehom. Skupina Nine Inch Nails je spojená s nepríjemným obdobím Julie. Ďalej sa spomínajú piesne Diany Krall, Lorenny Mc Kennetovej a i. Najviac si ma ale asi získala pieseň Besame Mucho.<br>Možno budete trošku sklamaní, pretože budete musieť počkať až do konca knihy na horúcu romantiku, ale rozhodne to stojí za každú stránku! Je tu napäte, očakávanie a najkrajšie bozky. Áno, viem...<br>Táto kniha vás privedie k tomu, že si chcete prečítať viac klasík (Dante, Dante, Dante), dozvedieť sa viac o umení, skúmať krásu Talianska v stredoveku a objavovať jeho tajomstvá.<br>Sylvian Reynard, máš v mojom srdci zvláštne miesto! A ďakujem, že si mi pripomenul Danteho majstrovské dielo.

Chvíľu mi teda trvalo, kým som si zvykla na spôsob komunikácie, ktorá bola taká "Danteovská"- staromódna alebo renesančná alebo ako to nazvať...asi prvých 150 strán ale potom nastal obrat a Júlia sa konečne začala prejavovať, Gabriel tiež, štýl písania sa tiež zmenil...a 560 strán mi zrazu ubehlo ako voda. <br>Na jednej strane ma príbeh očaril: prepojenie ich života s odkazmi na Danteho, nevinná a jemná Júlia vo vzťahu so zhýralým a temným Gabrielom, ich zaujímavá minulosť, vykreslenie charakteru postáv... <br>Na druhej strane občas tých odkazov na renesančné diela bolo veľa, božská Júlia na piedestáli cností (už len ľalia je čistejšia ako ona). Ona bola až príliš plachá, ostíchavá, nevinná- stále sa to tam opakovalo a išlo mi to na nervy. Mala som pocit, že občas nič iné nerobila iba sa červenala a ticho si pozerala na topánky. Aspoň, že občas sa prejavila aj jej inteligencia. Gabriel, ktorý sa zo dňa na deň zmenil na ideál muža a bol dokonalosť sama o sebe, veľa opakujúcich sa a rozťahaných scén... <br>Bolo tam veľa pekných scén, zaujímavých, iných ale zároveň to bolo ku koncu až príliš sladké.<br>Nie je to zlá kniha, stojí za prečítanie Ale nechytila ma za srdce a preto pre mňa ich príbeh skončí na konci prvej knihy. Verím, že budú žiť šťastne až do smrti. (Tak si to predstavujem).<br>Bojím sa, že pokračovanie by mi ešte viac pokazilo názor na knihu

Neviem, ako začať s týmto názorom, ale už dlhšie som mala rozčítané Gabrielovo Inferno (chcela som si pozrieť film, tak prečo najskôr neprečítať knihu?) a mám také protichodné názory. Prvých 300 strán som neustále prekrúcala očami, Gabriel mi vyslovene liezol na nervy, správal sa ako malý pubertiak, ktorý nevie čo so sebou. Julia ma tiež neoslovila, typická tichá šedá myška, ktoré vídam v knihách často. Celkovo bol dej miestami dobrý, minulosť Gabriela a aj Julie ma prinútila ich mať o trošičku radšej, ale stále mi tam niečo chýbalo. Na mňa bolo aj tých 500 strán veľa, niektoré scény tam vôbec nemuseli byť. Priznám sa, že pri konci ma to začalo baviť trošku viac (romantická duša), ale aj tak mi nedávalo zmysel, ako mohol byť Gabriel na začiatku odporný a odrazu sa z neho stal doslova princ na bielom koni. Áno, chápem, čo sa tam stalo, ale takto sa človek nemôže zmeniť zo sekundy na sekundu. Každopádne sa teším na ďalšie časti, verím, že budú lepšie ako táto prvá, ktorá sa mi zo začiatku ťažko čítala.