O čom hovorím, keď hovorím o behaní

Haruki Murakami je láska. Jeho príbehy- romány s typickým znakom "bez konca" nie sú len mojou srdcovkou, ale vťahujú do seba množstvo čitateľov po celom svete, autor je tiež najpopulárnejším japonským autorom súčasnosti... no tu sa zastavím... Dostala sa mi do ruky jeho kniha- O čom hovorím, keď hovorím o behaní- nie je to román, sú to denníkové zápisky o jeho príprave na maratóny. A keď si myslíš, že tam nájdeš nejakú, hoc i len slabú, motiváciu, tak si na omyle. <br>Kniha doslova pripomína autorov denník, denník obyčajného smrteľníka- nie literárnej postavy. Viackrát som sa prichytila pri tom, že čítam mechanicky a myšlienky mi ubiehajú rôznymi smermi od knihy, potom som sa musela vrátiť o 1-2 stránky naspäť, aby mi nič neušlo, no aj keď som sa vrátila späť, zistila som, že som nič neprepásla. A to je pre mňa hlavným znakom toho, že kniha ma nezaujíma, že nemá dej a nemám k nej vzťah. Myslím, že keby som nemala prázdniny, tak ju ani nedočítam, ale keďže na robote nemám nič závažnejšie a všetci vieme ako knihomoľa bolí vrátiť nedočítanú knihu do knižnice, tak som sa prelúskala až na záver. No musím sa priznať, že mám dostatočne veľké výpadky a že v podstate ani neviem povedať o čom kniha bola.