Najnovšie - Eseje, úvahy, štúdie strana 66 z 76

Britskú novinárku prestalo baviť, že musí všetkým vysvetľovať pocity ľudí s inou ako bielou farbou pleti. Jej priama esej berie diskusiu o rase z rúk nezainteresovaných, kritizuje dominanciu bielych politík, ale aj bieleho feminizmu. Ostro polemizuje, no zároveň hľadá riešenia, ako pristúpiť k rasizmu a priblížiť sa k spoločnej zodpovednosti za spravodlivejšiu spoločnosť. Reni Eddo-Lodge (1989) je publicistka na voľnej nohe. Vyštudovala anglickú literatúru na Univerzite v Strednom Lancashire. Vo svojich textoch sa venuje predovšetkým štrukturálnemu rasizmu. Písala pre New York Times, Daily Telegraph, Guardian a je členkou Kráľovskej literárnej spoločnosti. Kniha vychádza v preklade Zuzany Szabóovej a s predslovom vedca Milana Hrabovského.

Teraz stojím tvárou v tvár smrti, ale ešte som neskončil so životom. V štvorici esejí, ktoré britský neurológ Oliver Sacks napísal dva roky pred svojou smrťou sa venuje témam starnutia, pominuteľnosti a zázraku, ktorým je ľudský život. Poeticky sa vracia do detstva, obzerá sa za životom a takmer storočím, ktoré prežil, vďačný za život, priateľstvá, sklamania aj úspechy.

Jan Baťa se nejprve pod vedením svého bratra Tomáše a poté jako jeho nástupce stal jedním z hlavních strůjců nebývalého rozvoje mezinárodního podnikání. Jeho příklad je jedinečný svou koncepcí spolupráce všech jak majitelů, tak dělníků; jak ředitelů, tak podřízených. Projevilo se to nejenom na práci, ale i na jejích výsledcích. Kniha představuje výbor z článků a projevů Jana Bati z let 19211936, které se dotýkají všech oblastí života podniku včetně celospolečenského kontextu. Dodnes představuje unikátní pramen inspirace pro podnikatele, národohospodáře a každého zvídavého člověka. Reprint původního vydání z roku 1936.

Inteligentné, informačne nasýtené fascinujúce. Hett prináša poučenie, aká krehká môže byť demokracia a aké nebezpečné je uspokojiť sa s presvedčením, že inštitúcie, ktoré strážia slobodu, nás budú chrániť navždy. The Times Prečo bol rozklad demokracie v Nemecku tridsiatych rokov taký rýchly a taký absolútny? Ako mohla demokratická vláda dopustiť, aby sa Adolf Hitler dostal k moci? V strhujúcej správe o zlyhaniach hlavných predstaviteľov Weimarskej republiky a náraste vplyvu nacistov, ponúka Hett odpovede na tieto a ďalšie otázky. Tvrdenie, že Hitler sa dostal k moci vďaka demokratickým voľbám, realitu príliš zjednodušuje. Zložitá politická a ekonomická situácia viedli k záplave demonštrácií a vedúce osobnosti nemeckej politiky sa jeho popularitu rozhodli využiť vo svoj prospech. Tento pokus ich nakoniec zahnal do slepej uličky, z ktorej viedla len jediná cesta prizvať nacistov do vlády. Hett ukazuje, ako sa konzervatívni politici mýlili, keď sa domnievali, že Hitler a jeho prívrženci ich budú slepo podporovať. Namiesto toho, aby si uvedomili, že ich snaha využiť nacistov, vlastne hrá Hitlerovi do karát, ochotne mu do rúk odovzdali nástroje, ktorými Nemecko premenil na hrozivú diktatúru. Benjamin Carter Hett patrí medzi popredných odborníkov na nemecké dejiny dvadsiateho storočia a zároveň je to talentovaný rozprávač, ktorý prostredníctvom obrazov nezodpovedných politikov ukazuje, aká krehká demokracia môže byť, ak sa k nej predstavitelia moci nesprávajú s úctou. Jeho dielo poskytuje silné ponaučenie aj dnes, keď sa demokracia opäť ocitá v obkľúčení. Benjamin Carter Hett (1965) je autorom kníh Death in Tiergarten (Smrť v parku Tiergarten, 2001), Crossing Hitler (Hitler na krížovom výsluchu, 2008), Burning the Reichstag (Požiar v Ríšskom sneme, 2014), The Death of Democracy (Ako umiera demokracia, 2018) a Nazi Manace (Hrozba nacizmu, 2020). Pôsobí ako profesor histórie na Hunter College a Graduate Center City University v New Yorku. Na Harvardovej univerzite získal doktorát z histórie a na Torontskej univerzite vyštudoval právo. Momentálne žije v New Yorku. Napísali o knihe: Hett nám okrem iného pripomína, že Hitlerovi dali cielene do rúk moc konzervatívne elity hlavne veľkopodnikatelia a vojenskí velitelia, ktorí chceli získať hlasy nacistického hnutia. V záujme dosiahnutia tohto cieľa ochotne prehliadali, keď nacisti páchali výtržnosti. Okrem toho získal moc aj vďaka zmätenej spoločnosti, ,kde vznikalo čoraz viac agresívnych legiend a ktorá prijala iracionalite. Hoci Hett nespomenie knihe žiadneho konkrétneho politika, jeho odkaz je silný, jasný a naliehavý. Booklist Ako sa podarilo očividnému extrémistovi Adolfovi Hitlerovi presvedčiť celý národ, aby stál za ním? Odpovede tejto historickej eseje často pôsobia až znepokojivo. Je to provokatívna a dôležitá časť dejín s významným poučením pre súčasnosť. Kirkus Review Hettova svieža a zrozumiteľná štúdia nahliada na tento známy a tragický príbeh pôsobivou novou optikou aktuálnych hrozieb, ktorým musia čeliť všetky slobodné spoločenstvá na svete. Intenzita akou Hettove dielo rezonuje v súčasnosti, je desivá a obohacujúca zároveň. E. J. Dionne Jr., Washington Post

Toto všetko chcela novodobá Cenzúra umlčať! Nová, nečakaná kniha z dielne Dr. Igora Bukovského prináša koncentrát kľúčových informácií, faktov, úvah a záverov, ktoré boli obsahom jeho mimoriadne populárnych videí a podcastov o koronavíruse SARS-CoV-2, ochorení COVID-19 a problémoch, ktoré so sebou priniesli! V tejto knihe nájdete aj • exkluzívne politicko-spoločenské komentáre známeho komentátora Daga Daniša • prístup ku všetkým videám Dr. Bukovského, ktoré už považujú dnešní cenzúristi za „zmazané“ • prístup k ďalším pripravovaným videám Dr. Bukovského. Súčasťou knihy sú aj tieto pozoruhodné texty: • krátke úvahy Milana Markoviča, Petra Weissa, Petra Bohuša a Petra Čižniara • exkluzívne rozhovory MUDr. Sone Pekovej a JUDr. Petra Weisa.

Kniha Medzi dobrom a zlom šachového veľmajstra a autora bestselleru Sila rozumu v bláznivej dobe prináša 16 etických dilem z bežného života, 16 situácií, s ktorými sa môže každý z nás raz stretnúť. Kniha je rozdelená do štyroch okruhov: v časti Bioetika môžete premýšľať nad interrupciou, asistovanou reprodukciou, eutanáziou a na chvíľu sa môžete stať otcom či mamou chlapca, ktorý túži, aby bol akceptovaný ako dievča. V časti Sloboda prejavu preskúmate, kde má sloboda prejavu hranice. Ktoré informácie je správne nechať voľne šíriť, a ktoré je, naopak, lepšie potlačiť v zárodku? Povedať kamarátke o nevere manžela? Ako narábať s firemným facebookovým profilom? Ísť na výstavu mŕtvych ľudských tiel či na nelegálny protest? Časť Spoločnosť sa venuje dilemám, ktoré sa menia v čase - to, čo bolo ešte nedávno bežné, dnes už neakceptujeme. Je venovaná sexuálnemu obťažovaniu, korupcii, utrpeniu zvierat aj odpúšťaniu. Zamestnali by ste napríklad bývalého spolupracovníka ŠTB? Pandémia nás postavila pred etické dilemy, ktoré sme doteraz nemuseli riešiť. Má rodina prednosť, keď ide o život? Ako udržať otca doma? Aká je cena ľudského života a kto celú túto situáciu zavinil? Každú dilemu sprevádza esej, v ktorej sa autor snaží čo najzrozumiteľnejšie a čo najčitateľnejšie zhrnúť všetky fakty a argumenty, ktoré považuje k danej téme za najpodstatnejšie. Neponúka však jasné riešenie: Je len na vás, ako sa s týmito dilemami popasujete. Ako ich vyriešite. Budem však rád, ak sa na túto úlohu nepodujmete sami. Vezmite túto knižku do kaviarne, na pivo či ak ste učiteľkou či učiteľom do školy. Spýtajte sa manžela, mamy, kamaráta alebo študentov, ako by sa k danej dileme postavili oni. Diskutujte, argumentujte. Možno sa nezhodnete, ale určite sa dobre porozprávate, hovorí Ján Markoš v úvode knihy. ...rýchle odstraňovanie všetkých vzdialeností však nevytvára blízkosť, pretože nepatrná miera vzdialenosti nie je ešte blízkosťou. Slová nemeckého filozofa Martina Heideggera, ktoré vyslovil na prednáške v roku 1950, nestratili na aktuálnosti ani po siedmich desaťročiach. Ani dnes, na Slovensku 21. storočia, nemáme problém s prekonávaním vzdialeností. Máme však problém s blízkosťou. Pri hodnotových, etických otázkach je to viac než zrejmé. Medzi súperiacimi či skôr bojujúcimi tábormi nie sú žiadne informačné bariéry. Liberál si môže za pár minút stiahnuť do počítača všetky pápežské encykliky. Človek konzervatívneho razenia sa rovnako ľahko môže dostať ku knihám liberálnych autorov. Absencia informačnej vzdialenosti však ešte nevytvára blízkosť. Túto blízkosť musíme vytvoriť my sami a inak. Blízkosť súvisí so vzájomnou dôverou, s otvorenosťou, intelektuálnou poctivosťou, rešpektom. A tiež s priznaním vlastnej zraniteľnosti, neistoty a nevedomosti. Cieľom knihy Medzi dobrom a zlom Jána Markoša je prispieť k hľadaniu tejto blízkosti. A ešte jeden cieľ má táto kniha: zabrániť, aby hodnotové otázky boli zneužívané. Bohužiaľ, dnes etické otázky najčastejšie slúžia ako návnady či dymové clony. Keď populistický politik či iný manipulátor potrebuje odviesť pozornosť či vyhrať voľby, vytiahne niektorú z eticky kontroverzných tém, ako sú napríklad interrupcie či práva LGBT komunity, a hodí ju verejnosti ako návnadu. Diskusia o hodnotách môže však prebiehať aj inak. Nemusí byť bojom, ale môže byť hľadaním spoločného riešenia.

Politická esej na téma masová imigrace a národní identity na půdě současné Francie. Pojem velká výměna nepotřebuje dle jeho autora žádnou definici, protože "to není koncepce, nýbrž fenomén (jev)". Je to podle Camuse záměna národa, který obývá stejné území již patnáct nebo dvacet století, za jeden či více národů v průběhu jedné nebo dvou generací. Tento jev vznikl na základě "trojnásobného pohybu, kterým je svět zároveň industrializován, odduševňován a zbavován kultury".

Klimatická kríza je treťou zbierkou edície, ktorú zostavuje umelecký kolektív APART, výskumné a umeleckého združenie Display a angažovaný mesačník Kapitál. Vo výbere piatich textov sa snaží nahliadať na problematiku klimatickej krízy z rôznych perspektív, či už vo vzťahu k jej mediálnej estetickej reprezentácii, nekropolitike a starostlivosti o divočinu, práci a kapitálu alebo psychoanalýze a etike. Klimatickú krízu chápe tiež ako feministický problém. Aj keď sa všetky zaoberajú tým istým problémom, každý sa vydáva svojou vlastnou trajektóriou a vykresľuje inú časť mozaiky klimatickej krízy, v ktorej sa nachádzame. Čakajú vás texty T.J. Demosa, Critical Art Ensemble, Karmíny, Wendy Lynne Lee, Donny M. Orange. Edícia .txt prináša súbor prekladov významných svetových mysliteliek a mysliteľov, ako aj pôvodných slovenských či českých textov, ktoré promptne reagujú na najnovšie filozofické, kultúrne, umelecké a spoločenské fenomény. Tieto eseje sa pohybujú na pomedzí akademického a umeleckého výskumu a angažovanej praxe aktívne sa zapájajú do spoločenskej debaty, exponujú problémy, ktoré ich trápia; ich hlas nie je tichý a rezignovaný, je výrazný a naliehavý. Práve pre tieto hlasy chce byť edícia .txt otvorenou platformou.

Intelektuál a prvotriedny provokatér vo svojej kritickej príručke inšpiruje budúce generácie rebelov a rebeliek. Skúma formy odporu od vznešeného disentu po bezdôvodné odvrávanie a predstavuje myšlienky tých, ktorí nezapadli do spoločnosti a stali sa jeho vlastnými vzormi. S otvorenou hlavou nám predstavuje návod, ako sa čo najlepšie vyhýbať politickým a kultúrnym pasciam, ktoré vedú do záhuby. Christopher Hitchens (1949-2011) bol populárny autor, stĺpčekár a jeden z predstaviteľov nového ateizmu. Medzi jeho najznámejšie diela patrí kritická esej o Matke Tereze Misionárska poloha a štúdia o zhubnej sile náboženstva Boh nie je veľký. Pravidelne písal pre niekoľko novín a časopisov vrátane The Atlantic, Vanity a Harper`s.

Zbierka textov Neviditeľná staroba.txt prostredníctvom troch prekladových i autorských textov Linn Sandberg, Jolany Novotnej, Marlene Goldman, May Chazan a Melissy Baldwin odhaľuje jednu z najmenej viditeľných súčastí života vo vyššom veku - prežívanie sexuality a sexuálnych vzťahov. Vyvracia mýty o asexuálnosti starých ľudí a ukazuje, že sexualita vo vyššom veku je tvorená širokou paletou erotických i emancipačných výrazov. Edícia .txt prináša súbor prekladov významných svetových mysliteliek a mysliteľov, ako aj pôvodných slovenských či českých textov, ktoré promptne reagujú na najnovšie filozofické, kultúrne, umelecké a spoločenské fenomény. Tieto eseje sa pohybujú na pomedzí akademického a umeleckého výskumu a angažovanej praxe aktívne sa zapájajú do spoločenskej debaty, exponujú problémy, ktoré ich trápia; ich hlas nie je tichý a rezignovaný, je výrazný a naliehavý. Práve pre tieto hlasy chce byť edícia .txt otvorenou platformou.

Čeho bychom se měli obávat? Co nás má nejvíce znepokojovat? Tak zní otázka, kterou John Brockman, provozovatel webu Edge.org (Nejchytřejší webové stránky na světě The Guardian), položil několika desítkám nejvlivnějších odborníků na světě. Požádal je, aby se svěřili s tím, čím se nejvíce trápí, co jim dělá největší starosti, a aby ukázali, proč by těmto tématům měla být věnována pozornost. 150 esejů na toto téma, které kniha obsahuje, zabírá celou šíři přírodovědných i humanitních oblastí. Zastoupení autoři jsou význačnými postavami na poli neurovědy, ekonomie, filozofie, fyziky, psychologie, biologie a dalších věd. Obavy si děláme proto, že předvídáme budoucnost. Před pociťováním obav nás nic neochrání, nicméně věda nás může ponaučit, jak si dělat obavy lépe a kdy si je přestat dělat. Otázky často inspirují nepředvídatelné odpovědi, které nás vyprovokují k myšlenkám, jimiž bychom se nejspíše nezabývali.

Po rozpadu Sovětského svazu se národnostní otázka v nástupnickém Rusku omezuje na rozbor čečenských válek a etnografii sibiřských etnik. V evropské části Ruska však žije množství tradičních ugrofinských a obecněji uralských národů, o nichž se téměř nic neví. Tyto národy vládnou tichým, ale kultivovaným hlasem. Po vzoru Finů píšou svou hrdinskou epiku, po vzoru Estonců a Maďarů hledají inspiraci v kultuře a dějinách celé Evropy. Rusové je znát nechtějí, nicméně se zdá, že právě uralské národy jsou jakýmsi jejich podvědomím a že bez skutečného přiznání uralské kulturní a jazykové autonomie nebude Rusko svobodné. Finský novinář a spisovatel Ville Ropponen v eseji Uralské okno rozebírá minulost i současnost uralských národů Ruska a zamýšlí se nad jejich možnostmi přežití.

Keď vyslovíme slovo samovražda, na rozbehnutú debatu padne mrazivý tieň. Nepatrí sa o nej ani hovoriť. Telo samovraha predsa patrí k cintorínskemu múru a pochovaný má byť bez obradu. Podľa WHO ročne spácha samovraždu asi 800 000 ľudí, čo znamená, že každých 40 sekúnd sa niekto rozhodne dobrovoľne ukončiť svoj život. Preto je absolútne nezmyselné o samovražde mlčať a tváriť sa, že je to tabu. Britský spisovateľ a esejista Simon Critchley sa rozhodol túto krehkú tému spracovať a necúvnuť pritom pred žiadnymi vžitými stereotypmi. O fenoméne samovraždy uvažuje v historických kontextoch i na základe vlastných úvah. A hoci to znie paradoxne robí to s istou ľahkosťou i gráciou. Samovražde sa musíme dlho a sústredene zadívať do tváre, zistiť, aké má znaky, profil, aké zdedené črty a vrásky na nej spozorujeme, hovorí Simon Critchley vo svojej eseji Poznámky k samovražde. Presne to vo svojej knihe urobil za nás všetkých. Kniha Simona Critchleyho Poznámky k samovražde vychádza v edícia Skica, ktorú pod zavedenou značkou Kalligram vydáva Vydavateľstvo Absynt. Preložil Peter Tkačenko.

Studie se zabývá kategoriemi tělesnosti, časovosti a prostorovosti jako významnými a podmiňující pro jakoukoli mezilidskou komunikaci i pro liturgické slavení. V první části autorka pojednává o liturgii jako symbolickém jednání, snaží se poukázat na určité napětí v chápání liturgických znamení jakožto symbolů a východisko hledá v uchopení liturgického úkonu jakožto aktu rituálního. Druhá a třetí část se zabývá kategoriemi prostoru a času z perspektivy filosofie, antropologie a religionistiky, ale také z hlediska liturgického. Autorka sleduje dějinný vývoj užívání významných liturgických symbolů i problematiku, která se objevuje v současné, rychle se měnící kultuře, kdy se některá liturgická znamení stala obtížně čitelnými.

Čo vlastne v súčasnosti znamená feminizmus?“ pýta sa nás slávna esej, ktorú vo svojom hite citovala aj popová diva Beyoncé. Úderný titul tejto eseje, ktorý v origináli znie We Should All Be Feminists, sa dostal aj na odevy kolekcie značky Dior. Keď tenistka Dominika Cibulková zverejnila na Instagrame fotku v tričku s týmto nápisom, zniesla sa na ňu vlna kritiky a mnohí fanúšikovia jej odporúčali, aby radšej rodila deti. A aj preto je táto esej dôležitá. Pochopili to vo Švédsku, kde sa tamojšia vláda v roku 2015 rozhodla venovať každému šestnásťročnému Švédovi a Švédke jeden výtlačok knihy Všetci by sme mali byť feminist(k)ami. Prečo by sme ju mali čítať my? Nigérijská spisovateľka Chimamanda Ngozi Adichie nám vo svojej osobnej a dobre vyargumentovanej knižnej eseji – rovnomennej adaptácii úspešného TEDx prejavu – ponúka jedinečnú definíciu feminizmu pre 21. storočie. Autorka vychádza predovšetkým zo svojich vlastných skúseností a hlbokého poznania rodovej problematiky. Vie, že rodová politika býva často takmer neviditeľná. Chimamanda Ngozi Adichie prichádza s neobyčajným pohľadom na to, čo dnes znamená byť ženou, a zároveň nás v príhodný čas povzbudzuje k tomu, aby sme sa nebáli byť feminst(k)ami.

Nyáry Krisztián tizennégy kultúrtörténeti miniesszéje a játék témakörében magyar írókról, művészekről, szerencselovagokról, valamint egy CD Kováts Kriszta dalaival, Fábri Péter dalszövegeivel. "Vannak észjátékok, amelyeket a legnagyobb érzelmek mozgatnak." (Nyáry Krisztián) "Ez a játék arról szól kicsi színes számokon hogy a végén végül ki nevet még hány lépés hány pofon" (Fábri Péter)

V mnohém průkopnická a nejen pro medievistické bádání inovativní kniha Živá minulost. Středověké tradice a představy o středověku bylyzavršením Grausových výzkumů o genezi raně středověkého státu, o formování středověkých představ o počátku společnosti, o etnogenezi kmenů a národů a o vzniku tradic spojených s národními světci a zakladateli panovnických dynastií. K jejímu sepsání František Graus směřoval již od počátku 60. let. Již tehdy si předsevzal, že problematiku vzniku středověké kolektivní paměti a dějinného povědomí v českých zemích zpracuje komparativním způsobem. Primárně se mu nabízelo prostředí středověké říše, v němž se prostřednictvím germánské mytologie vytvořily svébytné představy o původu a charakteru germánských kmenů a jejich vládců. Ty se v mnoha variantách udržely hluboko do 18. a 19. století. V době vzedmutého historismu pak hrály rozhodující úlohu při vzniku moderního německého státního a národního povědomí. Posléze se rozhodl v Živé minulosti srovnat vývoj v Čechách a říši s vývojem ve francouzském království, jenž se v mnoha ohledech ubíral zcela jinými cestami. I přes odlišný vývoj však rovněž vedl ke vzniku historizujícího národního povědomí, jehož sakrální a monarchistické prvky nedokázala plně překrýt ani Francouzská revoluce. Stopováním geneze historického povědomí a kulturní paměti v této knize František Graus předběhl dnes velmi moderní bádání o místech paměti a politice paměti. Zároveň se mu podařilo na českých, německých a francouzských příkladech ukázat, že středověká minulost je v moderních společnostech velmi živá a že jak z hlediska kultury, tak z hlediska politiky výrazně ovlivňuje naši současnost. Platilo to v 70. letech a platí to i dnes. Minulosti se podle Grause nemůžeme nikdy zbavit, můžeme se s ní pouze naučit žít, můžeme se z ní poučit, avšak nesmíme ji přehlížet, protože nás nakonec vždy ať už ve své pozitivní či negativní podobě opět zasáhne.

Najnovšia kniha filozofa, politológa a publicistu Romana Michelka Eseje o kríze (vydal Politologický odbor Matice slovenskej, 2016) ) priamo nadväzuje na jeho predchádzajúcu, veľmi úspešnú knihu Eseje o globalizácii. Vo svojej analýze sa autor venuje celému komplexu príčin, ktoré viedli ku globálnej kríze. Pokúsil sa o pomenovanie prvotných príčin krízy, teda toho, že každá kríza, a ekonomická o to viac, pramení z krízy morálnej, z absolútne prevrátených hodnôt našej spoločnosti, čo logicky rezultuje do správania vedúceho v konečnom dôsledku priam k tektonickým spoločenským posunom. Ďalším pozitívom je, že sa autor nevyčerpáva len v popisovaní a interpretovaní príčin krízy, ale pokúsil sa o nájdenie reálnych alternatív, ako krízu prekonať, popisuje reálne a odskúšané recepty na jej prekonanie. Práve to je najväčšou ambíciu tejto knihy. Vo svojich úvahách R. Michelko vychádza predovšetkým z riešení, ktoré fungujú. Vo svojich esejach sa zaoberá mondragónskymi družstvami, modelom riešenia krízy na Islande, sofistikovaným progresívnym zdanením, severským modelom spoločnosti či rôznymi ekologickými konceptmi. Neobchádza ani témy ako problém vyberania renty vybranými, zväčša oligarchickými skupinami, daňové raje, či poukazuje na nebezpečné praktiky investičného bankovníctva, ktoré boli v konečnom dôsledku spúšťačom súčasnej ekonomickej krízy. Kniha esejí Romana Michelka, autora piatich úspešných kníh a laureáta Ceny Ivana Kraska, je dielom etablovaného autora, ktorá iste obohatí slovenský knižný trh.

Deníkové dílo Jana Hanče patří k nejvýznamnějším knihám v poválečné české literatuře. Jeho čtvrté vydání, jehož editorem je Michael Špirit, vůbec poprvé přináší znění svazku ověřené a opravené podle dochovaných autorových strojopisů. Již předchozí třetí vydání v nakladatelství Torst významně doplnilo obě vydání předchozí o nové texty a současně odstranilo množství chyb, které v nich zůstaly. Teprve tuto čtvrtou edici je však možno považovat za definitivní. Hančovy „outsiderské“ zápisky kladou nejhlubší otázky lidské existence, mravnosti spisovatelství, zachycují neuchopitelnost a propastnost mezilidských vztahů a vyjadřují se k veřejnému životu své doby.