Najnovšie - Eseje, úvahy, štúdie strana 55 z 76
zobraziť:
Lacná kniha Od stromu k labyrintu (-25%)
Ve své nejnovější knize předkládá Umberto Eco své studie o historii znakových teorií. Popisuje dva modely encyklopedického poznání, z nichž jeden vychází z ideje stromu(systematického větvení pojmů) a druhý z ideje labyrintu.V dalších kapitolách pak hledá sémiotickou reflexi ve filozofických systémech od Platóna a Aristotela přes Tomáše Akvinského či Viléma Ockhama ke Kantovi, ale nemenší pozornost věnuje rétorickým spisům (například barokním výkladům o metafoře) či kabalisticky založenému učení o „kombinatorickém umění“ (Raymondovi Lullovi a Picovidella Mirandola). Tato materiálově mimořádně bohatá kniha shrnuje Ecovy různorodé výzkumy z posledních desetiletí, autor jí však dokázal vtisknout přehlednou monografickou podobu.
Na sklade 1Ks
28,79 €
38,39€
dostupné aj ako:
Sambucus VII. - Práce z klasickej filológie, latinskej medievalistiky a neolatinistiky
Po siedmy raz ponúka Sambucus na svojich stránkach štúdie z oblasti vied o antickom staroveku a stredovekej i novovekej recepcie tejto kultúry. Azda o niečo výraznejšie oproti predchádzajúcim zväzkom sa v ňom dostávajú k slovu mladší autori a ukazujú, že tematický záber ich výskumných záujmov je takisto pozoruhodne široký. Ani v tomto zväzku nevyplýva poradie príspevkov z abecedného poradia priezvisk, ale dôsledne sa nedalo použiť ani prísne chronologické hľadisko.
Súbor štúdií otvára Peter Fraňo, ktorý dokladá, ako Cicero v spise O osude pracoval s učením stoika Poseidonia. Rétoriku pred filozofiou uprednostnil v príspevku o rečníckej osnove látky a rétorickej interpretácii starovekých textov Jiří Pavlík. V oblasti gréckych štúdií sa pohybujú príspevky Andrey Námerovej a Alexandry Kavečanskej; prvá rozoberá Lukianov dialóg Skýt a pripomína, že vo vnímaní Skýtov ako necivilizovaných išlo neraz o klišé, zatiaľ čo druhá nám zvolila za sprievodcu po Kykladách Strabóna.
Na menej známe stránky antického kresťanstva sa zamerali dve autorky. Marcela Andoková dokazuje, aký ťažký boj s antickým divadlom, konkrétne s populárnym mimickým žánrom, zvádzali kresťanskí vzdelanci, kým Ema Pavľáková na papyruse G 2312 z viedenskej zbierky exemplifikuje, čo si zachoval a akými zmenami prešiel v prostredí egyptských kresťanov taký dávny apotropaický nástroj, akým je amulet.
Neužitočný strom
Je to už viac ako dvetisíc rokov, čo čínski taoisti narazili na problém neužitočného stromu. Stál pri ceste, bol vysoký, ba obrovský, ale jeho drevo bolo načisto nepoužiteľné. Dokrivený kmeň, poprepletané konáre, to nedávalo šancu, aby stolár alebo iný remeselník mohli z takéhoto materiálu niečo urobiť. Bol načisto neužitočný. Taoisti oproti nám ešte neboli v takej environmentálnej situácii, aby si vedeli vážiť jeho tieň, ani to, že jeho listy čistia vzduch. Oni na ňom videli veľkosť. Keby bol strom použiteľný, dávno by ho boli vyťali, a veľkosti by nebolo. Človek potrebuje predstavu niečoho veľkého, čo o prevyšuje a čo dáva životu rozmer.
Ján Buzássy sa narodil 10. apríla 1935 v Kočovciach. Vyštudoval knihovníctvo a slovenčinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil ako redaktor, neskôr šéfredaktor literárneho mesačníka Mladá tvorba. Od roku 1971 pracoval ako redaktor a šéfredaktor vydavateľstva Slovenský spisovateľ. Vydal viacero básnických zbierok. Knižne vydal preklady z poézie G. G. Byrona, T. S. Eliota, E. Pounda, A. Ginberga a iných autorov. Za svoju tvorbu získal viacero významných ocenení napríklad Cenu Dominika Tatarku, Cenu Jána Hollého či Cenu Zory Jesenskej. Žije v Bratislave
Na sklade 1Ks
6,90 €
Obraz ako predmet transdisciplinárneho skúmania
Publikácia je textovým výstupom z medzinárodnej doktorandskej konferencie Obraz ako predmet transdisciplinárneho skúmania konanej v dňoch 4. a 5. októbra 2012 v priestoroch Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Cieľom organizátorov bolo podnietiť medzioborovú komunikáciu, predstaviť a priblížiť charakteristiku výskumu zúčastnených študentov rôznych vedeckých disciplín zaoberajúcich sa spoločným predmetom záujmu. Zborník by mal svojim poskytnúť predstavu o širokej škále možností súčasných prístupov vedných disciplín k vizuálnemu obrazu a zároveň byť prínosom k ďalším kritickým diskusiám a k intenzívnejšej interdisciplinárnej výmene podnetov.
Význam v kontexte
Předkládaná kniha se zabývá v současnosti velmi živě diskutovaným tématem analytické filosofie jazyka. V tradičním obrázku sémantiky byl výraz bezproblémově spjat se svým významem. Ukázalo se však, že formální sémantika se až příliš vyhýba realitě aktuálně používaných jazyků. Kontextualisté pak dokonce začali tvrdit, že význam výrazu je principiálně a podstatnou měrou určen kontextem jeho užití mluvčím. Sémantiční minimalisté jim však oponují, čímž chrání spíše původní obraz jazyka. Už z metodologických důvodů jsou sympatie Mariána Zouhara jednoznačně na straně minimalistů a kontextualistické pozice podrobuje značné kritice. Aby však mohl adekvátné reflektovat jazykové sémantické evidence, jím navrhovaná teorie významu - minimalistický indexikalismus - není extrémním minimalismem.
Na sklade 1Ks
11,90 €
Mala by byť epistemológia naturalizovaná?
Zámerom uvažovania v tejto práci je hľadanie odpovede na otázku, či by sa epistemológia mala naturalizovať. Odpoveď je však iba podmienená a hovorí, že ak chceme v epistemológii dospieť k pravdivým odpovediam na naše otázky o poznávaní, tak by sme mali epistemológiu naturalizovať. Naturalizovanou epistemológiou máme pritom na mysli takú epistemológiu, ktorá vychádza z poznatkov vied relevantných pre otázky poznávania; snaží sa, aby jej tvrdenia, hypotézy a teórie neboli s takýmito poznatkami v rozpore; usiluje sa o tú mieru logickej konzistentnosti, ktorá je prítomná vo vede (pričom v prípade, že by šlo o výsledky neempirických epistemologických skúmaní, tieto by mali vykazovať takú mieru konzistentnosti a presnosti, ako výsledky logiky a matematiky); nevenuje sa čisto normatívnym súdom, ale iba podmieneným normatívnym súdom; snaží sa o to, aby boli jej empirické tvrdenia, hypotézy a teórie falzifikovateľné.
Hrabalovský svet očami Jiřího Menzla
Kniha Petra Gavaliera ponúka analýzu šiestich filmových adaptácií diela spisovateľa Bohumila Hrabala, ktoré nakrútil známy český režisér novej vlny Jiří Menzel.
Umenie na Slovensku v historických a kultúrnych súvislostiach 2011
Zborník príspevkov z vedeckej konferencie konanej v Trnave 26. a 27. októbra 2011
Storočie dlhšie ako 100 rokov
Výber štúdií a esejí vynikajúceho slovenského historika registruje nielen problémy v historiografii, ale i spoločenské premeny, aktuálne politické dianie, stredoeurópske a európske kontexty, ako i poučenie z dejín.
Na sklade 1Ks
11,00 €
Lacná kniha Smích (-25%)
Proslulá Bergsonova esej Smích se zamýšlí nad otázkou zdroje a smyslu smíchu. Odpověď zní, že plní závažnou společenskou roli. Kriticky totiž reaguje na vše komické, tj. na to, co vyjadřuje strnulé, mechanické stránky lidského myšlení a chování. Autor se zde projevuje nejen jako dobrý znalec literatury, ale též jako mistrný a vtipný pozorovatel každodenního života.
Na sklade 2Ks
0,89 €
1,19€
dostupné aj ako:
Lacná kniha Smích (-10%)
Proslulá Bergsonova esej Smích se zamýšlí nad otázkou zdroje a smyslu smíchu. Odpověď zní, že plní závažnou společenskou roli. Kriticky totiž reaguje na vše komické, tj. na to, co vyjadřuje strnulé, mechanické stránky lidského myšlení a chování. Autor se zde projevuje nejen jako dobrý znalec literatury, ale též jako mistrný a vtipný pozorovatel každodenního života.
Na sklade 1Ks
1,07 €
1,19€
dostupné aj ako:
Nemusíš zestárnout
Nemusíš zestárnout je volné pokračování úspěšné knihy Hansi, je to kniha otázek, které si Hansi v průběhu svého života kladla a hledala na ně odpovědi:
Co je láska? - tak se jako malá ptala, když se k ní její nevlastní otec choval velmi hrubě.
Co je svoboda? - tak se ptala, když Hitler pod záminkou "osvobození" Sudet obsadil pohraničí Československa.
Co je dobro? - to byla otázka, když po skončení války Hansi zázrakem přešla z komunistické zóny, kde Rusové nemilosrdně dopadené přeběhlíky likvidovali, na "západní" stranu k Američanům, kteří jí vlastně zachránili život. Každý z nás si v životě alespoň jednou položil podobnou otázku. Známe však tu správnou odpověď? Odpověď, která by byla podle Bible i podle toho, co cítíme hluboko v našich srdcích?
Kniha Nemusíš zestárnout nabízí na tyto i další otázky odpovědi - odpovědi prověřené neuvěřitelným životem autorky.
Na sklade 1Ks
8,22 €
Smích
Proslulá Bergsonova esej Smích se zamýšlí nad otázkou zdroje a smyslu smíchu. Odpověď zní, že plní závažnou společenskou roli. Kriticky totiž reaguje na vše komické, tj. na to, co vyjadřuje strnulé, mechanické stránky lidského myšlení a chování. Autor se zde projevuje nejen jako dobrý znalec literatury, ale též jako mistrný a vtipný pozorovatel každodenního života.
dostupné aj ako:
Solitéry
Vasilij Vasiljevič Rozanov, ruský publicista, filozof, zakladateľ „postmodernizmu“, dávno pred jeho vznikom na Západe. Základné prvky jeho svetonázoru sa sformovali už počas gymnaziálnych štúdií – vnútorná sloboda a protest proti autoritám a byrokracii, odstup od vonkajších udalostí, sebapozorovanie, neprítomnosť viditeľnej vôľovej cieľavedomosti. Rozanovský „postmodernizmus“ sa veľmi živo prejavoval najmä v programových „mozaikových“ prácach Solitéry (1912), Pominuteľné (1913) – tie sú obsahom knižky, a Spadnuté listy (opálka 1 a 2) (1913, 1915). Prezentované diela sú z posledného obdobia autorovho života a sú zároveň svojráznou psychologicko-duchovnou rekapituláciou života a tvorby spisovateľa, o ktorom rozanovovedec Alexej Nalepin napísal: „Rozanov je najtajuplnejšia, najprotirečivejšia talentovaná figúra v našej kultúre na hranici 19. ¬– 20. storočia“. Duchaplný lyrizmus a vynikajúca publicistika, šokujúca úprimnosť a groteskná buffa – to všetko sa premietlo do jeho diela. Metóda myslenia Rozanova je principiálne medzidisciplinárna a metahistorická. Obrovský význam Rozanova súčasníci oceniť nedokázali: pluralizmus jeho metódy pokladali za bezprincipiálnosť. Charakteristická je formulácia P. B. Struveho: „Veľký spisovateľ s obmedzujúcimi nedostatkami“. Ale až po niekoľkých desaťročiach ruskí postmodernisti (Andrej Šiňavskij, Venedikt Jerofejev, Viktor Jerofejev a iní) sa prihlásili k nemu ako ku kultúrno-historickému zdroju vlastnej literárnej tvorby a svetonázoru.
Na sklade 1Ks
6,61 €
Samovražda Západu
Hoci názov knihy napovedá niečo iné, dvojica britských autorov napísala prekvapivo optimistickú knihu o
našej civilizácii. Tú si cenia natoľko, že podľa nich stojí za to pokúsiť sa ju zachrániť.
V roku 1900 bola väčšina obyvateľov Západu na svoju civilizáciu hrdá. Vedeli, čo predstavuje a verili jej. Dnes sa tento
pocit stratil. Je to najmä preto, že šesť ideí, na ktorých sebavedomie Západu stojí, zažilo storočie neustálych útokov.
Západná civilizácia pretrváva dlhšie ako akákoľvek iná v minulosti alebo v súčasnosti – je oveľa úspešnejšia v
ekonomickom, vojenskom či politickom zmysle, ale aj vo vede, technológiách a umení. Zlepšuje sa zdravotných stav
jej obyvateľov, rastie ich bohatstvo, dĺžka života a zrejme aj pocit šťastia.
Veľkú časť týchto úspechov môžeme pripísať na vrub šiestim základným ideám – kresťanstvu, optimizmu, vede,
ekonomickému rastu, liberalizmu a individualizmu. Tieto idey však už Západ nespájajú ani neinšpirujú a jednotlivcom
nedávajú sebaistotu nevyhnutnú na spoločný postup, akokoľvek neuvedomelý.
Namiesto toho vidíme evidentný príklon ku kolektívnej samovražde, v našich dejinách hlboko zakorenený už od roku
1914. Dá sa vystopovať v upadajúcej dôvere voči každej idey, ktorá kedysi inšpirovala Západ a celý svet.
Našťastie, lepší pohľad na šesť faktorov ukazuje veľkú húževnatosť, s akou odolávajú útokom. Väčšina dnešného
nepriateľstva voči týmto ideám je založená na módnych, ako bol napríklad Freudov pohľad na ľudskú prirodzenosť,
ktorý vedecké dôkazy medzitým vyvrátili.
Aspoň teoreticky by dômyselnejšia syntéza šiestich ideí mohla ponúknuť Západu cestu, ako ho zbaviť jeho úzkostí a
zvýšiť jeho integritu. Ale v praxi? Táto facsinujúca kniha sa pokúša nájsť odpoveď.
Na sklade 1Ks
12,95 €
dostupné aj ako:
Lacná kniha Myslivcův rok (-25%)
Deníková kniha Myslivcův rok obsahuje autorovy záznamy z cest, úvahy o setkáních, o přečtených knihách i o vlastní tvorbě.
Miosz vzpomíná na dětství a mládí prožité v Litvě, na těžké počátky v exilu, vytváří ucelené portréty svých přátel a spisovat
elů, píše krátké úvahy-eseje o umění, náboženství, nejnovějších dějinách a o politice
Na sklade 1Ks
11,60 €
15,46€
dostupné aj ako:
Lacná kniha Myslivcův rok (-10%)
Deníková kniha Myslivcův rok obsahuje autorovy záznamy z cest, úvahy o setkáních, o přečtených knihách i o vlastní tvorbě.
Miosz vzpomíná na dětství a mládí prožité v Litvě, na těžké počátky v exilu, vytváří ucelené portréty svých přátel a spisovat
elů, píše krátké úvahy-eseje o umění, náboženství, nejnovějších dějinách a o politice
Na sklade 1Ks
13,91 €
15,46€
dostupné aj ako:
Voľným okom III
Juraj Mojžiš (10.4.1938 v Bratislave). Po prerušení štúdia na FFUK v roku 1960 viedol Galériu mladých až do roku 1969, kedy stratil zamestnanie i možnosť publikovať. Pracoval v robotníckych povolaniach a s pomocou "pokrývačov" časopisecky publikoval
preklady článkov, recenzie kníh a televíznu hru o Kolumbusovi. V polovici 70. rokov začal pracovať vo výtvarnom oddelení Slovenskej televízie. Po novembri 1989 využil možnosť znovu publikovať. Postupne mu vyšli knižné monografie o tvorbe Rudolfa Filu
(1997), Mariána Čunderlíka (2001), Vladimíra Kompánka (2005), Jozefa Jankoviča (2007), o Skupine Mikuláša Galandu pripravil knihy Galandovci 1 a Galandovci 2 (2003, 2004), z diela Alberta Marenčina spracoval pre knižné vydanie monografiu Albert Mare
nčin - Koláže 1942-1997 (1998) a Albert Marenčin - filmár na križovatke času (2007), ďalej pripravil publikáciu Znepokojené múzy o štúdiách Oskára Čepana o výtvarnom umení (1999), súbor štúdií a článkov Neslýchané stretnutia Cypriána Majerníka a iné
texty (2003) a cyklus interpretačných textov Použi ma ako stránku knihy (2004). Od začiatku 90. rokov prednáša na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU. V roku 2007 vyšla vo vydavateľstve F. R. & G. kniha Voľným okom. Za knihu Voľným okom II. (2009) bol
a autorovi udelená cena Dominika Tatarku.
Esej je literárnym žánrom, v ktorom sa jej autor kriticky zamýšľa nad určitým problémom. Má subjektívny charakter a vyjadruje postoje jej autora. Autor v eseji prezentuje svoje názory a argumenty k vypranej problematike.
Úvaha je literárny útvar, ktorý vysvetľuje a rozoberá známu tézu z nového pohľadu. Autor v nej zaujíma svoj postoj k téme a snaží sa čitateľa priviesť k uvažovaniu o danej téze.
Štúdia je vedecký článok väčšieho rozsahu.
Prinášame vám eseje, úvahy, a štúdie od známych autorov ako Elena Ferrante, Jan Amos Komenský, Josef Čapek, C.S. Lewis a mnohých ďalších. Začítajte sa do týchto zaujímavých diel a uvažujte s autormi o večných aj nových otázkach.
