Ďalším prehliadaním stránky súhlasíte s používaním cookies.

Doručenie zadarmo na nákupy od 25€
Světlana Alexijevičová: Poslední svedkovia

Počet strán: 304

Väzba: mäkká, brožovaná

EAN: 9788082030344

Jazyk: slovenský

ISBN: 978-80-8203-034-4

Dátum vydania: 2. mája 2018

Vydavateľstvo:  Absynt

Orig. vydavateľstvo: 

Hmotnosť: 0,28 kg

Poslední svedkovia

Dostupnosť:
Na sklade
Odošleme ihneď
Kuriérom ešte dnes v BA
Cena v e-shope: 11,39 
Bežná cena: 11,99 €
Zľava 5%
Do košíka
Zobraziť dostupnosť v kamenných predajniach

Pri nákupe nad 25 € máte doručenie kuriérom zadarmo.

Pri nákupe nad 25 € máte doručenie do predajní Panta Rhei zadarmo.

O knihe: Detská nevinnosť a vojnové besnenie. Tieto dve veci v žiadnom prípade nejdú dokopy. A predsa v každom konflikte trpia najmä bezbranné deti. Tak je to dnes v Sýrii či Afganistane, a tak to bolo aj pred viac ako sedemdesiatimi rokmi počas Veľkej vlasteneckej vojny v Sovietskom zväze.

Kto iný by mohol spracovať túto nesmierne ťažkú tému, ak nie laureátka Nobelovej ceny za literatúru, fenomenálna Svetlana Alexijevič? Už viackrát dokázala, že na vojnu a ľudské utrpenie sa dokáže pozrieť z najrôznejších uhlov pohľadu a nikdy pri tom nestratiť z očí aj obyčajného človeka. Po mimoriadnej knihe Vojna nemá ženskú tvár, v ktorej skúmala účasť žien v predných líniách sa rozhodla preskúmať aj to, ako vojnové utrpenie ovplyvnilo deti. V knihe Poslední svedkovia rozpráva príbehy ľudí, ktorí boli v čase Veľkej vlasteneckej vojny ešte malými deťmi. Ich dediny boli vypálené. Rodičia zastrelení priamo pred ich očami. Vojna sa ich dotkla svojou slizkou rukou, poznačila ich a tým, ktorí prežili, sa navždy vyryla do sietnic i myslí. Nikdy na ňu nezabudli. Nikdy na ňu nezabudnú.

Poslední svedkovia sú zavŕšením hrôzostrašnej pentalógie Svetlany Alexijevič, v ktorej zaznievajú tisíce zlomených hlasov. Vypočujeme ich?

Svetlana Alexijevičová (1948) je bieloruská novinárka a spisovateľka, laureátka Nobelovej ceny za literatúru 2015 za polyfónny literárny štýl, ktorý „je dokumentom utrpenia a odvahy našej doby“. Po absolvovaní žurnalistiky písala pre regionálne noviny a pracovala aj ako učiteľka.

Ako novinárka robila rozhovory s ľuďmi, ktorí zažili druhú svetovú vojnu, sovietsku intervenciu do Afganistanu alebo černobyľskú haváriu. Vo svojich dielach píše o udalostiach, ktoré sú v ruskej histórii opomínané a vytláčané: o účasti žien v druhej svetovej vojne, o vojnových osudoch detí či každodennom živote po úpadku komunizmu. Je držiteľkou mnohých ocenení.

Vo vydavateľstve Absynt v edícii Prekliati reportéri vyšli: Vojna nemá ženskú tvár (2015) o osudoch žien vo Veľkej vlasteneckej vojne,  Časy zo second handu. Koniec červeného človeka (2016) o homo sovieticus, ktorý svoj sovietsky pas ešte stále uchováva ako najcennejšiu relikviu, kniha Zinkoví ... viac

Odporúčame tieto knihy

Pridaj svoj názor
Anonym
Anonym
Pridaj svoje hodnotenie
Denisa
Denisa
13. októbra 2019
Modrá ako farba detských sĺz

Ak ste niekedy čítali knihu S. Alexijevič - fenomenálnej autorky, nositeľky Nobelovej ceny za literatúru, iste viete, aké jej knihy sú. S. Alexijevič píše o tom, o čom učebnice nehovoria. Rozpráva príbehy ľudí, ktorí prežili azda najväčšie katastrofy, ktoré minulé storočie Rusom prinieslo. Tentoraz prináša obraz vojny z pohľadu detí. Píše o všetkých tých deťoch, o budúcich lekároch, učiteľkách, umelcoch, riaditeľoch, robotníkoch, inžinierkach, žurnalistoch, hudobníkoch,... Rozpráva ich smutné príbehy. Je azda niečo smutnejšie ako deti, ktorých jedinou obživou je tráva či púčiky stromov, deti, ktoré nemajú rodičov a sami blúdia v krajine zmietanej vojnou, deti pochovávajúce vlastné matky, deti márne čakajúce na návrat otcov, deti učiace sa počítať pomocou rán od guliek? To všetko sa dá nájsť v útlej sivohnedej knižke s bledomodrou páskou. Tá páska má farbu sĺz všetkých statočných detí, ktoré prežili vojnu. „Kto po takom niečom povie, že deti neboli vo vojne? Kto...?“ (S. Alexijevič, Poslední svedkovia, s. 274)

Milka
Milka
20. februára 2019

Tak silná kniha , že som zvládla čítať tak max. po dva príbehy a už som plakala. Naozaj by si to mal prečítať každý , aby sa to už neopakovalo .

Katka
Katka
20. februára 2019

Všetkým mladým by som ju dala čítať aj na povinné čítanie ,aby si uvedomili ten konfort, ktorý majú a mnohokrát si to nevážia.
Určite by som zakázala počítačové bojové hry , lebo deti a mládež si myslia že vojna bola len "počítačová hra".

Izabela Bergendiová
Izabela Bergendiová
26. augusta 2018
Kniha plná silných dojmov,smutná a veľmi pravdivá.Je to svedectvo ,ktoré by sa už nikdy nemalo opakovať.