Mycelium I.:Jantarové oči

TOTO JE RECENZIA ČITATEĽA, NIE LITERÁRNHO KRITIKA a má pomôcť iným čitateľom spraviť si o knihe predstavu a uľahčiť zvažovanie jej kúpy. <br><br>1. miesto/prostredie<br>Čo sa týka „neživých“ kulís, v tejto rovine sa nič priebojného nevyskytlo. Typické medziplanetárne SF, medzihviezdne cesty, planéty a ich obyvatelia s krkolomnými názvami, nové technológie a vymoženosti ako plazmové lyžovanie. Lepšie sú na tom veci ilustrujúce stav spoločnosti a spoločností. Tieto autorka cieľavedome buduje a predkladá čitateľovi rôzne ideológie, s ktorými sa už jeho myseľ musí popracovať a rozoberať dôsledky (napr. všeobecné právo na akúkoľvek dôležitú informáciu). Ani tieto nie sú nejako závažne nové alebo komplexné, ale veľmi pekne (miestami hyperbolizujúco, čo však nie je negatívum) ilustrujú súčasné trendy.<br><br>2. dej/príbeh<br>Tu mi prichádza na um Charles Dickens, ktorého diela sú geniálne, a pritom namiesto príbehu sú ich evidentným ťažiskom postavy, ich temperament, charaktery a Weltanschauung. V prípade pani Kadlečkovej to neplatí až tak extrémne, ale je to cítiť, čo je zaiste podmienené aj skutočnosťou, že kniha je len prvou z piatich. Dej sa odvíja pomaly, nie je veľmi akčný, čitateľ sa dôležité skutočnosti dozvedá pomalšie ako postavy – čo ho pomerne efektívne drží v napätí a núti čítať ďalej. Nepostrehol som ani jednu príbehotvornú časť, ktorá by mi pripadala ako zbytočná výplň. Všetky do seba pekne postupne zapadali a napätie zvyšovali. Niektorým som nerozumel, ale z nedokončených príbehových línií usudzujem, že budú mať pokračovanie v ďalších dieloch. Škoda len, že niekedy tie dôležité udalosti boli tak ďaleko od seba, alebo že medzi nimi toho priestoru venovaného postavám bolo až príliš. <br><br>3. postavy <br>Ak som práve spomínal, toto je (popri palete ideológií a ich dôsledkov) gro knihy a určite jedna z jej hlavných kvalít. Pri niektorých postavách som sa perfektne zabával (Lus), na iné zúril (Pinky), alebo bol znechutený (Hildebrandt senior), ďalšie ľutoval (Lus v detstve, Ruth). Nie skutočné, ale veľmi skutočnosti podobné, živé, archetypálne a nie stereotypné a vôbec nie nudné. Každá so silnou motiváciou a bojmi s vnútornými démonmi. Veľmi dobre zvládnutí homo ficti. Tak sa mi zdá, že prvý diel slúžil hlavne na zoznámenie sa s nimi, čo sa miestami negatívne podpísalo na napätí a tempe deja. Ich vysokej kvalite to však neberie. <br><br>4. svetonázor<br>Keby len jeden! Čo postava, to niečo iné. Autorka sa čitateľovi (zatiaľ) nesnaží predložiť jeden správny, ale ponúka ich mnoho. Nie sú nové a revolučné. Sú to tie, ktoré poznáme a s ktorými sa stretávame, so ich silnými aj slabými stránkami i dôsledkami. Sú však fiktívnym literárnym prostredím pekne vyzdvihnuté, znázornené a „extrahované,“ takže sa dajú ľahko prehodnocovať a hodnotiť. Na druhej strane mi vadí, že sú niekedy až také explicitné, že k nim niet čo dodať (Fiona). Privítal by som od knihy i nejakú väčšiu intelektuálnu výzvu, trochu viac pátrania po príčinách, nie dôsledkoch. Výčitku, že nám pani Kadlečková nepredkladá to svoje presvedčenie/vieru, zatiaľ nevyslovím – uvidíme, čo prinesú pokračovania. Len dúfam, že to neskončí výzvou k „tolerancii a dialógu.“ <br><br>5. štýl<br>Tu niet veľmi čo povedať, okrem toho, že autorka akoby chcela prezentovať kopu mien s čo najviac ö, ü, ë. Je jasné, že ich komplikovanosť konceptuálne zapadá do zložitej össenskej kultúry a zmýšľania, a teda to nie je logická chyba, ale nemuselo ich byť toľko – i keď možno to malo ukázať veľmi silný vplyv Össe na Zem, neviem. Áno, v dnešnej dobe a s Tolkienovým duchom za chrbtom je názvy a jazyky ťažké vymýšľať. Možno by bolo lepšie toho spomenúť menej, aby nevznikla možnosť namietať, že ten jazyk tak nejako nefunguje. <br><br>6. Rôzne <br>Dobre mi padla zmienka o Sarumanovi ako pocta jeho majstrovskému autorovi. Celkový nápad myceliálnej technológie je zaujímavý a núka pomerne široký priestor na ďalší rozvoj. Vadilo mi pár logických chýb (pre spoilery nebudem konkrétny), ale podstatu nenarušili.<br><br>7. Celkový dojem<br>Jantárové oči ma bavili, prečítal som ich za dva dni (a bol by som za jeden, nemať iné povinnosti) V skutku, kniha sa čítala pomerne dynamicky, a to pritom, ako som už spomínal, nebola povrchná a núkala mnohé podnety k premýšľaniu, i keď niekde až príliš priamo. Trochu mi vadili niekedy až pridlhé sondy do vnútra inak majstrovských postáv a chýbali pasáže, ktoré by stupňovali napätie poctivou akčnosťou (spomínam si len na jednu bojovú scénu...). Pár logických chybičiek sa vyskytlo, ale klady silne prevažujú a vytvárajú pozitívny celkový dojem. <br><br>8. Sumárne:<br>+<br>živé, pestré, uveriteľné postavy<br>situačné napätie<br>flashbacky a celková práca s kompozíciou<br>opatrný prísun informácií čitateľovi<br>stále rozširujúca sa paleta svetonázorov (= podnety k premýšľaniu) <br>irónia a sarkazmus Lucasa Hildebrandta.<br><br>-<br>miestami pridlhé opisy a psychologizácia, menej akčnosti<br>občas málo intelektuálnej výzvy analyzovať (prílišná priamosť)<br>niekoľko logických nedôsledností<br>trošku slabý opis prostredia <br>niekedy násilné a samoúčelné össenské názvy a plejády ö, ü, ë. <br><br>Kniha ma zaujala i zabavila. Teším sa na pokračovania. <br>