Prežil som pochod smrti

dobrá kniha

Kniha pozostáva z troch častí - spomienky spísané v 1981 už v emigrácii, denník písaný autorom (vtedy ešte chlapcom) hneď po oslobodení a pohľad na dané udalosti s odstupom času. Nie je to príbeh, aký by od témy Osvienčim niekto mohol očakávať. Žiadne selekcie, žiadne plynové komory. Autor s rodinou do Osvienčimu-Březinky prišiel, keď nacisti už plynové komory zlikvidovali, červená armáda sa blížila. Vďaka tomu mala rodina Taussigových pomerne vysoké percento preživších. Táto osobitosť robí knihu zaujímavou. Rovnako zaujímavý je pohľad na veci očami chlapca, ktorý podvýživený a s nalomeným zdravím trávi prvé mesiace slobody v nemocniciach a náhle sa dozvie, že rodičia žijú. A ešte zaujímavé sú ďalšie osudy autora, ktorý sa mýlil, ak čakal, že obdobie slovenského štátu a nacistických táborov bolo poslednými nepríjemnosťami pre jeho židovský pôvod. Kto má od knihy správne nastavené očakávania, určite sklamaný nebude. A za tú cenu je to "must have" pre tých, kto sa zaujíma o históriu, histróriu Slovenska a tzv. slovenského štátu, druhú svetovú či holocaust.