Najpredávanejšie - Bestsellery - Knihy - Skutočné príbehy strana 1 z 96
Knižné bestsellery nesmú v našej ponuke rozhodne chýbať. Najpredávanejšie a najobľúbenejšie knihy slávnych spisovateľov vás vtiahnu do deja a ponúknu vám množstvo skvelých príbehov. Vyberte si žáner, ktorý je vám najbližší alebo darujte najnovšie knižné bestsellery ako darček svojim blízkym.
zobraziť:
Môj život s Jojom
Aj tie najväčšie tragédie majú svoj šťastný začiatok.
V lete v roku 2015 otriasla Slovenskom obrovská tragédia keď inak pozorný a starostlivý otec zabudol na svoje dieťa, ktoré zaspalo v rozhorúčenom aute.
Kniha Môj život s Jojom je však predovšetkým hlbokým príbehom dvoch priateľov už od ich študentských čias a preto je rozdelená na dve samostatné časti.
Prvá kniha – Kým som získal diplom je zmesou bláznivých až bizarných príbehov študentov na sklonku socialistickej éry, pri ktorých sa človek nevie ubrániť výbuchom smiechu, z ktorého si poniektorí až „cvrkli“. S humorom prezentovaný odpor i akceptácia režimu od prvých dotykov s vysokou školou až po stavanie študentského rádia. Akoby získanie diplomu bolo tou najvyššou métou, ku ktorej sa dá dospieť napriek drine aj s kopou zábavy.
Druhá kniha – Päť a pol milióna sudcov je náhlym zvratom, tým najdrsnejším aký dospelý človek - rodič môže zažiť. Tak ako prvá časť, aj Päť a pol milióna sudcov je pohľadom na všetko čo sa dialo z tej najtesnejšej až intímnej blízkosti - autor bol najbližším priateľom otca. Strašná udalosť nedokázala v dvoch nerozlučných priateľoch potlačiť ich hlbokú spolupatričnosť a aspoň nejaký čas si vzájomne pomáhali pri prekonávaní úskalí, ktoré pred nich život postavil až do vyvrcholenia ďalšej tragédie.
Ani tá však nezabránila tomu aby ich priateľstvo pretrvalo, hoci sa ich svety rozdelili.
dostupné aj ako:
Lilin sľub
Dojímavá kniha o sile nádeje a lásky, ktoré prekonajú aj to najhoršie z ľudstva
„Nezáleží na tom, akú máte farbu pleti alebo akej ste národnosti, pretože pre všetky ľudské bytosti platí jedno: naša krv je červená, a keď nás porežete, bolí to.“
Lily Ebertovú v roku 1945 oslobodili, americký židovský vojak jej dal bankovku, na ktorú napísal: „Veľa šťastia a radosti.“ Keď sa potom jej pravnuk Dov Forman rozhodol využiť sociálne médiá, aby vystopoval rodinu tohto vojaka, deväťdesiatšesťročná Lily sa odrazu ocitla v titulkoch po celom svete. Kedysi si sľúbila, že ak prežije Osvienčim, vyrozpráva všetkým pravdu o tábore. Teraz sa jej naskytla príležitosť.
Román začína jej detstvom v Maďarsku, smrťou matky a jej dvoch najmladších súrodencov po príchode do Osvienčimu v roku 1944. Odhodlaná ochrániť aspoň svoje dve sestry opisuje
neľudskosť tábora a drobné prejavy vzdoru, ktoré jej dodávali silu. Z Osvienčimu ju so sestrami presunuli na otrocké práce v muničnej továrni, až napokon čelili pochodu smrti, ktorý sotva prežili.
Sme v poslednej chvíli, keď ešte môžeme počúvať o hrôzach koncentračných táborov od tých, ktorí ich prežili. Preto sa Lily bojí, že ak aj poslední preživší odídu, svet zabudne na hrôzy, ktorými títo ľudia museli prejsť.
Lilin sľub je dôležitou knihou, ktorej príbeh poukazuje na silu lásky, ktorá nás povedie aj cez tie najtemnejšie chvíle.
dostupné aj ako:
My deti zo stanice Zoo
Kniha zachytáva príbeh mladej tínedžerky v Západnom Berlíne v druhej polovici sedemdesiatych rokov, keď na scénu vtrhli tvrdé drogy, s ktorými mala skúsenosti už ako trinásťročná. Vznikla v spolupráci s dvoma nemeckými novinármi a toto už klasické dielo svojho žánru dodnes nestratilo nič na aktuálnosti. Christiane sa v centre mládeže už v dvanástich dostala k hašišu, na diskotéke sa v trinástich prepracovala k tvrdým drogám a skončila na heroíne. Jej matka dva roky netušila, že užíva drogy a zarába si na ne prostitúciou, ktorej sa nevyhlo takmer žiadne dievča s podobným osudom. Je to zároveň príbeh bezradnej spoločnosti, ktorá si s drogovo závislými deťmi nedokázala vo svojej dobe poradiť a mnohé z prípadov skončili tragicky.
dostupné aj ako:
Slovenská mafia: Príbehy písané krvou
Slovenská mafia je najkomplexnejším spracovaním dejín organizovaného zločinu na Slovensku od pádu komunizmu až po súčasnosť. Autor Ján Petrovič sa téme slovenskej mafie venuje od začiatku novinárskej kariéry. Pri príprave vyše 400-stranovej publikácie hovoril s mafiánmi, ktorí prežili vybavovanie si účtov v podsvetí, skončili za mrežami alebo sú dnes na slobode. Bol na miestach, kde dochádzalo k výbuchom a ďalším násilným trestným činom. Navštívil lokality, kde podsvetie pochovávalo biele kone a zbavovalo sa nepohodlných svedkov. Preštudoval desiatky súdnych spisov a svoje zistenia konzultoval s vyšetrovateľmi, právnikmi a prokurátormi. Bonusom knihy sú doteraz nezverejnené fotografie, mapa mafiánskych klanov, unikátne infografiky a register členov, obetí a bojovníkov proti organizovanému zločinu s vyše 600 položkami. Súčasťou knihy sú exkluzívne rozhovory s mužmi, ktorí stáli na opačných stranách bojiska - bossom bossov Mikulášom Černákom a policajným prezidentom Milanom Lučanským. Výťažok z predaja knihy pôjde na podporu nezávislej žurnalistiky.
dostupné aj ako:
Dievča v Auschwitzi
Poľsko, 1944. Vlak spomalil a nakoniec sa s ohlušujúcim škrípaním bŕzd zastavil. Nedá sa opísať, aká strašná bola naša cesta, ale v tomto vagóne nik nezahynul. Na jej konci všetkých 84 ľudí nervózne čakalo, kedy sa otvoria dvere.
Šestnásťročné židovské dievča cestovalo vo vlaku spolu so svojou rodinou do neznáma. Netušili, že na nástupišti v Auschwitzi spolu strávia posledné spoločné chvíle. Matku a malých bratov poslali rovno na smrť, otca pridelili k Sonderkommandu a niekoľko mesiacov vyťahoval z plynových komôr mŕtve telá väzňov predtým, ako ho popravili. Sára prežila.
Tento príbeh je výpoveďou Sary Leibovitsovej o skutočných udalostiach, neuveriteľnej bolesti a útrapách, ktoré prežila počas svojho pobytu v tábore smrti. Napriek tomu bola po celý čas verná rodinným hodnotám – odvahe, viere a láskavosti k ostatným. Príbeh napísala jej dcéra Eti, ktorá po sedemdesiatich rokoch odhaľuje zdedenú traumu druhej generácie a uzatvára tým príbeh človeka, ktorý prežil holokaust.
Zápisník alkoholičky
Michaela Duffková je mladá matka, ktorá sa rozhodla otvorene prehovoriť o svojej závislosti od alkoholu aj o zložitej liečbe. Chcete vedieť, prečo je také ťažké priznať si svoj problém s pitím? Prečo nie je prekážkou závislosti ani malé dieťa? Čo bolo pre autorku motiváciou, aby začala s liečbou a ako vyzeral prvý rok po nej?
Všetky odpovede prináša otvorená a priama spoveď abstinujúcej alkoholičky. Úprimne zdieľaná skúsenosť o páde doslova na dno, ktorá vzbudila veľký záujem verejnosti.
Ak to niekomu povieš
Skutočný príbeh troch dievčat lapených do siete chladnokrvnej vypočítavej vrahyne – ich matky.
Keď sestry Nikki, Sami a Tori Knotekové počujú slovo „mama“, ešte aj dnes, po viac ako desiatich rokoch, sa ich zmocní pocit, akoby do nich niekto zaťal ostré pazúry. To slovo zakaždým oživuje spomienky, ktoré boli od detstva ich tajomstvom. Až doteraz.
Za zatvorenými dverami farmárskej usadlosti v Raymonde v štáte Washington boli sestry celé roky vystavené nepredstaviteľne hrubému zaobchádzaniu, ponižovaniu, týraniu a psychickému teroru zo strany vlastnej matky Shelly. Napriek tomu si Nikki, Sami a Tori vytvorili nezlomné puto, vďaka ktorému boli oveľa odolnejšie, než sa Shelly domnievala. Keď boli do matkinej temnej a zvrátenej pavučiny vtiahnuté ďalšie osoby, sestry našli v sebe silu a odvahu uniknúť stupňujúcej sa nočnej more, ktorá vyvrcholila sériou vrážd.
Kniha Ak to niekomu povieš... je pravdivou, mučivou a srdcervúcou výpoveďou obetí číreho zla – príbehom o utrpení, ale aj o slobode a spravodlivosti, ktoré si Nikki, Sami a Tori vybojovali s nasadením života. Našli svetlo v temnote, vďaka ktorému sa stali tým, čím sú dnes – húževnatými, milujúcimi a milovanými ženami, ktoré kráčajú ďalej vlastnou cestou
Mengeleho dievča - Skutočný príbeh Slovenky, ktorá prežila štyri koncentračné tábory
„Každý večer, keď myslím na svojich drahých, ktorí už nežijú, si hovorím: Ako si to mohla prežiť? Sama neviem. Bolo to naozaj iba o šťastí a náhode.“
To sú slová Violy Fischerovej, ženy, ktorá prežila Mengeleho pokusy, štyri koncentračné tábory a nakoniec nacistom utiekla.
Tá hrozná doba stvorila množstvo príbehov. Príbehov o odvahe, statočnosti, láskavosti a obetovaní sa, ale aj o zlobe, podlosti a obludnom ponižovaní iných ľudských bytostí. Príbeh Violy Fischerovej je však výnimočný. Ona totiž okrem toho, že prežila peklo táborov smrti a našla v sebe silu na riskantný útek, dokázala ešte niečo. Vďaka nej chytili brutálnu dozorkyňu z Birkenau.
Po vojne sa náhodou stretla so svojou veľkou láskou. Mužom, o ktorom roky nevedela, či ešte žije. Ale nakoniec sa vydala za niekoho iného. Rytiera. Skutočného novodobého rytiera, ktorý získal toto vyznamenanie od francúzskeho prezidenta za statočnosť v boji na strane Spojencov.
Viola Fischerová po rokoch zverila svoje spomienky reportérke Veronike Homolovej Tóthovej. Táto kniha zaznamenáva jej osud i osudy iných ľudí, ktoré by nemali upadnúť do zabudnutia.
dostupné aj ako:
Dívaj sa na hviezdy
Detstvo Evy Weissovej-Slonimovej, rodenej Bratislavčanky, poznačila druhá svetová vojna, počas ktorej prenasledovanie Židov v Európe dosiahlo obludné rozmery. Evini rodičia pripravili pre svoje deti úkryty, no sotva trinásťročná Eva a jej mladšia sestra Marta nakoniec neunikli deportáciám, chytili ich nitrianski gardisti a poslali do Osvienčimu.
V spomienkovej knihe autorka opisuje hrôzy prežité v koncentračnom tábore Osvienčim-Brzezinka, kde bola nielen svedkom nespočetných surovostí a násilia, ale na vlastnej koži zažila mučenie, neľudské zaobchádzanie aj medicínske pokusy neslávne známeho doktora Mengeleho. V roku 1945 po oslobodení Osvienčimu sovietskou armádou Eva a Marta samy museli prejsť kus vojnou zničenej Európy, aby sa dostali späť do rodnej Bratislavy a stretli sa s rodičmi a súrodencami.
V spomienkach Evy Weissovej-Slonimovej sa prelína dojímavá nevinnosť dievčaťa s múdrosťou vyše osemdesiatročnej ženy. Kniha Dívaj sa na hviezdy dokazuje, že človek je schopný prežiť aj zoči-voči nepredstaviteľnému peklu. Zároveň je vyvrcholením celoživotnej angažovanosti Evy Weissovej-Slonimovej v jej úsilí informovať verejnosť o holokauste a udržiavať pamiatku na tých, ktorí ho neprežili.
dostupné aj ako:
Tri sestry
Keď boli Cibi, Magda a Livi malé, sľúbili svojmu otcovi, že zostanú spolu, nech sa stane čokoľvek.
Keď mala Livi len pätnásť rokov, dostala príkaz na transport do Osvienčimu. O štyri roky staršia Cibi šla s Livi, odhodlaná ochrániť ju. Spolu prežili nepredstaviteľné utrpenie. Len 17-ročná Magda zostala doma, ukrývala sa u susedov alebo v lese, no nakoniec aj ju odviezli do Osvienčimu-Brezinky.Tam sa tri sestry znova stretli a pri spomienke na otca si dali nový sľub, tentoraz jedna druhej – prežijú.
Maria Montessori - Učiteľka novej doby
Laura Baldini vám v románovej podobe predstaví Učiteľku novej doby. Predstaví vám húževnatú dámu, ktorej inteligencia a odhodlanie ju vyniesli medzi lekársku špičku v danom obore. Predstaví vám jemnú a srdečnú dámu, ktorá sa pri pohľade na údajne psychicky choré deti rozhodne s nimi začať pracovať, čo spustí lavínu prekvapenia u jej kolegov, najmä keď jej prístup prináša neočakávané výsledky. Práca s deťmi odštartuje jej kariéru, avšak láska ku kolegovi ju postaví pred najťažšiu životnú voľbu, a tak pre dobro svojich detí urobila najťažšie rozhodnutie svojho života.
Odložený život
"Mám na ruke číslo z Osvienčimu a nájdu sa ľudia, ktorí vravia, že sa to nikdy nestalo!"
Od oslobodenia koncentračného tábora Osvienčim prešlo sedemdesiatpäť rokov a Dita Kraus, rodená Polachová, jedna z tých, čo prežili, sa rozhodla napísať knihu spomienok nielen na koncentračný tábor, ale na celý svoj život.
Narodila sa v rodine pražských židovských intelektuálov, chodila do školy, mala veľa kamarátov a nikdy jej ani na um neprišlo, že je v niečom iná. Až keď si jedného dňa našla na lavici kus papiera so slovami: Si Židovka. "Čo je to Žid?" spýtala sa rodičov.
Zakrátko to pocítila na vlastnej koži, keď po vyhlásení Protektorátu Čechy a Morava začali platiť vyhlášky a zákony, ktoré krok za krokom vylučovali židovské obyvateľstvo z väčšinovej spoločnosti. Po čase ju ako trinásťročnú deportovali s rodičmi do geta v Terezíne a neskôr do Osvienčimu, kde jej otec zomrel. Dita s matkou prešli selekciou doktora Mengeleho a s ďalšími spoluväzenkyňami ich poslali na nútené práce do Nemecka. Krátko pred koncom vojny ich presunuli do koncentračného tábora Bergen-Belsen, kde sa dočkali oslobodenia.
Po vojne sa Dita vydala za Otta Krausa a veľmi pútavo opisuje situáciu a nálady v povojnovom Československu, v roku 1948 zasiahnutom februárovými udalosťami. Tie napokon prispeli k rozhodnutiu Krausovcov emigrovať aj s ročným synom do Izraela.
Je to ďalšia kapitola ich života, síce slobodného, ale aj plného úskalí, akými boli existenčné zabezpečenie rodiny, hľadanie optimálneho zamestnania, aby uživili rozrastajúcu sa rodinu, choroby a pre Ditu napokon aj smrť najbližších.
dostupné aj ako:
Príbehy z tiesňovej linky 155
Operačné stredisko tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby. Takto znie oficiálny názov tiesňovej linky záchrannej zdravotnej služby, ktorú poznáme najskôr pod číslom 155. Linky pre záchranu života.
Nie každý má skúsenosť s volaním na túto linku. No tí, čo pomoc potrebovali, mohli sa sami presvedčiť, že na druhej strane bol vždy niekto, kto im ochotne poradil a v prípade potreby pomoc aj poslal.
Vždy je tu totiž niekto. Niekto pre vás, kto sedí za telefónom na linke 155 a je pripravený či pripravená pomáhať. Ten niekto má meno, ktoré však v danom okamihu nie je podstatné. Podstatné je, že počúva a pomôže. Nie len raz za deň, tie volania prichádzajú neustále. A oni sú tu, dennodenne. Pre vás sú bez mena, ale sú najdôležitejším článkom v reťazi záchrany života. Ich skúsenosti sú na nezaplatenie.
Pracujú pod psychickým tlakom, ktorý si bežný človek nevie predstaviť. Majú málo času na vyhodnotenie situácie a konečné rozhodnutie. O živote človeka rozhodujú minúty. Ich nevýhodou je, že nevidia. Nie sú slepí, len nie sú na mieste udalosti alebo nešťastia. Spoliehajú sa na informácie, ktoré dostávajú od volajúceho. Preto sa pýtajú, preto majú otázky. To nie je z dôvodu, že by hovor chceli naťahovať, oni sa potrebujú dostať do obrazu, aby mohli pomôcť.
Ročne spracujú viac ako pol milióna volaní. Počet hovorov, ktoré za skoro sedemnásť rokov existencie Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby prijali a koľko udalostí vyriešili, si viete rýchlo vypočítať.
Operátorov tiesňovej linky záchrannej zdravotnej služby nie je veľa, ale sú to ľudia na správnom mieste. Robia prácu, ktorú si mnohí nevedia ani predstaviť. Sú tu a budú tu vo chvíľach, keď budete potrebovať pomoc. Budú s vami na telefóne, pokiaľ pomoc nepríde k vám. Budú vám dávať rady a inštrukcie, aby ste spoločne urobili všetko potrebné pre záchranu života.
Každé volanie je svojím spôsobom príbeh. Príbeh váš, ale aj niekoho na druhej strane tiesňovej linky.
Huslistka z Osvienčimu
Auschwitz, 1943: môže v hĺbke pekla vyrásť nádej? A môže láska prekonať nenávisť?
Kniha založená na skutočnom príbehu nezabudnuteľnej Almy Rosé, Huslistky z Auschwitzu, prináša príbeh jednej z najodvážnejších a najinšpiratívnejších hrdiniek histórie. Almina statočnosť zachránila nespočetné množstvo životov a priniesla nádej tým, ktorí zabudli, čo toto slovo znamená.
V Auschwitzi je každý deň bojom o prežitie. Alma je väzeň č. 50381. Spolu s tisíckami ďalších väzňov je odtrhnutá od svojich milovaných a uväznená v bludisku ohradenom ostnatým drôtom. Ešte pred vojnou bola váženou huslistkou, ktorej vystúpenia očarili množstvo divákov. Keď však nacisti obsadili Európu, nik ju nedokázal zachrániť.
Keď vedúca ženského tábora poverila Almu za dirigentku orchestra, ktorý vystupoval pre väzňov ako aj pre najvyššie postavených nacistov, Alma rázne odmietla so slovami: „Môžu ma zabiť, no hrať ma neprinútia“. Za chvíľku si však uvedomila silu, ktorú táto pozícia ponúka: môže zabezpečiť vyhladovaným dievčatám porcie navyše, a tak ich zachrániť pred smrťou.
Takto Alma stretáva Miklósa, nadaného pianistu. Obklopení beznádejou nachádzajú šťastie v spoločných skúškach, tajných lístočkoch a koncertoch, ktoré predvádzajú bok po boku, dúfajúc, že tá nočná mora sa raz skončí.
Môže v takomto beznádejnom mieste ich láska prežiť?
Tento srdcervúci, no krásny príbeh dokazuje, že aj v najtemnejších časoch môže vzniknúť láska a dať vám dôvod, prečo žiť...
dostupné aj ako:
Nacisti vedeli, ako sa volám
Jedinečný príbeh o prežití a odvahe v Auschwitzi
Vmarci 1942 bola dvadsaťpäťročná Magda Hellingerová, rodáčka z Michaloviec, s takmer tisíckou iných židovských žien zo Slovenska deportovaná do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. Z učiteľky v materskej škole sa v jedinom okamihu stala väzenkyňa na jednom z najdesivejších miest ľudskej histórie. Pochopiť naozaj môžu len tí, ktorí prežili. A ešte menej ľudí dokáže porozumieť, aké to je, keď človeka donútia plniť úlohu „väzenského funkcionára“.
Jednou z takýchto väzenkýň bola aj Magda. Nacisti ju poverili dohľadom nad stovkami žien v neslávne známom Experimentálnom bloku č. 10.
Ocitla sa v neľahkej pozícii, v ktorej mohla svojou odvahou a šikovnosťou pomôcť, no zároveň sa musela bezmocne prizerať neprestajnému vyvražďovaniu ľudí okolo seba. Len vďaka obdivuhodnej vnútornej sile a silnému inštinktu prežiť dokázala čeliť hrôzam tábora a využiť svoje jedinečné postavenie na záchranu stoviek životov.
Nacisti vedeli, ako sa volám je skutočný príbeh Slovenky, ktorá zoči-voči zlu mohla zabudnúť na svoju ľudskosť, no rozhodla sa vzdorovať strachu a pamätať si, kým naozaj je.
Z anglického originálu The Nazis Knew My Name (first published, Simon & Schuster (Australia) Pty Limited 2021) preložila Linda Magáthová.
dostupné aj ako:
Marie Curie-Sklodowská a sila snívať
Životný príbeh výnimočnej osobnosti svetovej vedy
Paríž 1891. Marie od detstva snívala, že jedného dňa sa vymaní zo stiesnených pomerov v poľskej vlasti okupovanej cárskym Ruskom. Jej sen sa splní po dvadsiatich rokoch ? Marie prichádza študovať na Sorbonu. Ako žena si však miesto na výslní vedy musí tvrdo vybojovať. Marie vie, čo chce. Nedbá na intrigy mužského sveta, púšťa sa do prelomového výskumu a začína žiť podľa predstáv. Po čase nájde v príťažlivom fyzikovi Pierrovi Curiem životnú lásku, aká nemá páru. S manželom dosiahnu prevratné úspechy, no zaplatia privysokú cenu. Marie ešte netuší, aké tragické rany jej osud prichystal.
Vedkyňa, rebelka, milujúca žena – príbeh o skvelej osobnosti, ktorá zmenila svet.
Z nemeckého originálu Madame Curie und die Kraft (Ullstein, Berlin 2020) preložila Zuzana Guldanová.
dostupné aj ako:
Červenovláska z Osvienčimu
Rosie vždy hovorili, že jej ryšavé vlasy sú prekliatím, no ona tomu nikdy neverila. Často snívala o tom, ako bude vyzerať v bielom závoji po boku muža svojich snov. Jej život sa však desivo mení v roku 1944, keď musí opustiť svoj domov a po strastiplných udalostiach končí na tom najhoršom mieste na celej zemi – v Osvienčime.
Hneď po príchode jej oholia hlavu a spolu so svojimi nádhernými vlasmi stráca aj život, ktorý tak milovala. Vo všetkom tom chaose a obklopená zúfalstvom si Rosie uvedomuje, že to jediné, čo jej nacisti nemôžu vziať, je jej duša plná neskrotnej červenovlasej húževnatosti. Keď všetky jej priateľky dospejú k záveru, že z Osvienčimu pôjdu do neba, ona trvá na tom, že pôjde domov. A tak zbiera všetku svoju odvahu, vďaka ktorej sa jej to aj napriek koncentračným táborom a pochodom smrti podarí.
Tento životopis ovenčený víťazstvom napísala jej vnučka Nechama Birnbaum. Je plný života i smrti. Je o úskaliach židovskej kultúry, ktorá žije dodnes, a o láskyplných zážitkoch, ktoré prežíva každý z nás. Je o rodine, dospievaní a prvej láske. Je to oslavný príbeh viery v samu seba bez ohľadu na to, čo prináša život. Je to príbeh o malom ryšavom dievčatku, ktoré verilo, že to zvládne. Je to tá najkrajšia kniha, ktorú ste kedy čítali.
dostupné aj ako:
Tetovač z Auschwitzu
Tetovač z Auschwitzu je román vychádzajúci zo skutočného príbehu Laleho a Gity Sokolovovcov, dvoch slovenských Židov, ktorí prežili koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau a po vojne si našli nový domov v Austrálii.
Lale v tábore dostal prácu tetovača. Jeho povinnosťou bolo číslovať väzňov, ktorých nacisti po selekcii nechali nažive, teda vpichávať im do predlaktí čísla s neodstrániteľným atramentom – jeden z najsilnejších symbolov holokaustu. Minimálnu slobodu pohybu, ktorú mu umožňovala táto práca, využíval na získavanie potravín výmenou za šperky a peniaze po zavraždených Židoch. Nejedného spoluväzňa tak zachránil pred vyhladovaním. Jemu hrozila za túto činnosť smrť, mnohí iní jej vďačili za prežitie.
Jedného dňa sa do radu na tetovanie postavilo vystrašené mladé dievča… Pre Laleho – fičúra, frajera a trochu aj dobrodruha – to bola láska na prvý pohľad. Zaumienil si, že popri vlastnom prežití urobí všetko pre to, aby prežila aj Gita.
To, čo robí túto knihu zvlášť pozoruhodnou, je Laleho životný elán. Vedel, aký osud nacisti chystajú jemu aj ostatným väzňom, on sa však rozhodol nepoddať neľudskosti tábora, zachovať si dôstojnosť, osobnú integritu a žiť najplnšie, ako to bude možné. Napriek všetkej svojej drsnosti je Tetovač z Auschwitzu príbehom nádeje a odvahy, a hoci to znie neuveriteľne, aj príbehom veľkej lásky.
Druhé vydanie knihy obsahuje nové fotografie a dokumenty, ako aj ďalšie doplňujúce texty autorky z jej návštevy v Krompachoch a v koncentračnom tábore Birkenau v Poľsku.
dostupné aj ako:
Láska spred Slovnaftu
Dej románu „Láska spred Slovnaftu“ sa odohráva v súčasnej Bratislave. V tretej osobe popisuje životné peripetie hlavnej postavy Laca, ktorá má silné autobiografické črty. Laco chodí na abstinentské skupiny, striedavo abstinuje a užíva, podľa toho, čo sa v jeho živote deje. Román popisuje tiež jeho romantický a milostný vzťah k žene, ktorá poskytuje sexuálne služby na Slovnaftskej ulici. Je surovým, no zároveň citlivým a triezvym náhľadom na realitu človeka, ktorý žije na okraji spoločnosti.
Knihu vydalo po tragickej smrti autora Občianske združenie Odyseus, ktoré sa venuje pomoci ľuďom, ktorí užívajú drogy a/alebo poskytujú sexuálne služby.
"Skutočné dielo, napísané krvou. “Prekliaty básnik” Peter Šlepecký už ďalšie nenapíše, ale úplne stačí. Prečítala som na jeden dych, dávno ma nič tak nezasiahlo. Kniha z úplného dna tých najšpinavších bratislavských ulíc, napísaná tak jednoducho a silno, s takou túžbou po láske, napriek všetkému. Toto je niečo, čo je vzácne!" (krstná mama románu, hudobníčka a skladateľka Lucia Piussi)
Skutočné príbehy vychádzajú z reálnych udalostí, skúseností a životných príbehov. Táto forma literatúry prináša autentické príbehy ľudí, udalostí a miest, čím umožňuje čitateľom preskúmať a pochopiť skutočný svet.
V skutočných príbehoch sa často stretávame s autobiografickými dielami, kde autori zdieľajú svoje vlastné životné príbehy a skúsenosti. Tieto príbehy môžu odkrývať ich osobné úspechy, prekážky, vzostupy a pády, čím čitateľom poskytujú pohľad do skutočného ľudského zápasu a rastu.
Okrem autobiografií existujú aj knihy a dokumentárne spracovania, ktoré sa zaoberajú historickými udalosťami, biografiami významných osobností, dobrodružstvami cestovateľov alebo skúsenosťami ľudí v rôznych oblastiach života.
Skutočné príbehy majú schopnosť inšpirovať, povzbudiť empatiu a prinášať hlboké porozumenie. Sú dôležitým zdrojom poznania, ktorý nám umožňuje odhaliť a pochopiť rôzne aspekty sveta a podporuje nás k zamysleniu sa nad vlastným životom a hodnotami, ktoré sú nám dôležité.
K najznámejším autorom skutočných príbehov patria Malala Yousafzai, Nelson Mandela, Cheryl Strayedová, Elie Wiesel, či Tara Westover.
