Kámasútra našich klamstiev

Sabína sa po pol roku v kóme preberie v nemocnici. Jej manžel Artúr a syn Dávid sa veľmi tešia. Nepamätá si nič z toho osudného dňa, vie iba to, že ako poslednú navštívila lekáreň. Čo sa dialo potom, už nevie. Manžel jej povie, že ju prepadol, dobodal a znásilnil jeden kriminálnik, ktorý už za svoj ohavný čin sedí. Ona si nič nepamätá, no doktor jej vysvetlí, že spomienky sa vrátia. Začnú ju trápiť zlé sny, preto jej navrhnú navštíviť psychiatra. Artúrova sestra Adela ma manžela doktora, ktorý Sabíne odporučí psychiatra. Sabína ma z doktora Petráčka zvláštny pocit, akoby ho poznala. Ten jej poradí, aby si sny zapisovala a potom ich spoločne rozanalizujú. Po pár sedeniach však Sabína s liečbou prestane, keď doktor vyjde z ordinácie, nakukne do jeho zošita, kde si robí poznámky a zistí, že si tam kreslí a k jej prípadu nemá napísaný ani riadok. Presvedčí doktora aj manžela, že si nechce spomenúť a oni to nechajú tak. Pár mesiacov si žije „šťastný“ manželský život, hoci vie, že vôbec nie je šťastná. Stále myšlienkami zablúdi k jej prvej láske Kamilovi, ktorý ju opustil a odišiel do zahraničia. Ona sa so zlomeným srdcom vrhla do náručia prvého muža – Artúra a otehotnela. Rodičia zariadili bleskovú svadbu. No zvykla si na život s Artúrom, ktorý sa o rodinu vedel postarať. No s najlepšou kamarátkou a šéfkou zároveň sa však pustia do pátrania. Zisťuje, že sny sú v skutočnosti záblesky jej pamäte. V jednom z nich vidí samú seba, ako vychádza z hotelovej izby a bozkáva sa iným mužom. Prihlási sa aj na účet a vidí, že skutočne platila za jednu noc strávenú v hoteli Biela sova. Vyberie sa tam a chyžná jej potvrdí to, že tu bola so svojim snúbencom. Keď už nevedia ako ďalej, tak sa rozhodnú navštíviť miesto činu a potom Sabínu napadne, že chce navštíviť aj toho kriminálnika. Renáta jej pomôže zistiť, kto je to. Keď pred ňou vysloví to meno, Sabína stratí vedomie a jej pamäť sa vráti. Kto bol skutočným násilníkom neprezradím ... Je to skvelý román, úžasne napísaný, napínavý až dokonca, s bravúrnym záverom ...

Keď by som mohla porovnať stratu pamäti v kniha Liane Moriarty - Prečo sme sa vlastne rozišli a túto knihu, určite by vyhrala slovenská autorka (hoci v prvej menovanej nešlo pri strate pamäti o závažný trestný čin). Sabína sa po pol roku v kóme preberie v nemocnici. Jej manžel Artúr a syn Dávid sa veľmi tešia. Nepamätá si nič z toho osudného dňa, vie iba to, že ako poslednú navštívila lekáreň. Čo sa dialo potom, už nevie. Manžel jej povie, že ju prepadol, dobodal a znásilnil jeden kriminálnik, ktorý už za svoj ohavný čin sedí. Ona si nič nepamätá, no doktor jej vysvetlí, že spomienky sa vrátia. Začnú ju trápiť zlé sny, preto jej navrhnú navštíviť psychiatra. Artúrova sestra Adela ma manžela doktora, ktorý Sabíne odporučí psychiatra. Sabína ma z doktora Petráčka zvláštny pocit, akoby ho poznala. Ten jej poradí, aby si sny zapisovala a potom ich spoločne rozanalizujú. Po pár sedeniach však Sabína s liečbou prestane, keď doktor vyjde z ordinácie, nakukne do jeho zošita, kde si robí poznámky a zistí, že si tam kreslí a k jej prípadu nemá napísaný ani riadok. Presvedčí doktora aj manžela, že si nechce spomenúť a oni to nechajú tak. Pár mesiacov si žije „šťastný“ manželský život, hoci vie, že vôbec nie je šťastná. Začne mať nepríjemné sny, ktoré sú vlastne zábleskami jej stratenej pamäti ... Začne pátrať po ich význame, vyberie sa za kriminálnikom do väzenia a nakoniec odhalí pravdu ... Skutočne jedna z najlepších kníh, ktorú som za posledný rok čítala. Klobúk dole pred autorkou.