Kto je bez viny

Nad prečítaním najnovšej knihy tejto autorky som dlho neváhal. V preklade jej vyšlo viacero románov, z ktorých každý vyniká dokonalou zápletkou a prepracovanou dejovou líniou. Musím ale povedať, že aj napriek aktuálnosti námetu by sa dala téma spracovať oveľa lepšie. Moriarty sa v prvej polovici až príliš zamotávala v záhadách. Síce ma čítanie bavilo, román nabral spád až vo svojej druhej polovici. Autorke trvalo veľmi dlho, kým vykreslila celú situáciu, kým čitateľovi priblížila vzťahy medzi jednotlivými postavami, ktorých bolo na môj vkus až príliš veľa. Pozitívne ale hodnotím psychologický podtón príbehu. Moriarty poukazuje na pocit viny, ktorý je súčasťou života každého z nás. Analyzuje a zamýšľa sa nad tým, do akej miery dokáže ovplyvniť vina a pochybenie vzťah medzi dvoma ľuďmi. Je škoda, že potenciál námetu využila autorka len čiastočne a Kto je bez viny je tým pádom iba priemerným oddychovým čítaním.

Kto je bez viny je v istom zmysle typická kniha od Liane Moriarty. Máme tu záhadnú udalosť, ktorá sa postupne odhaľuje. (A bola som milo prekvapená, koľkokrát ma autorka dokázala zviesť zo správnej stopy.) Máme tu väčší počet rôznorodých postáv, ktoré dokopy tvoria pôsobivú mozaiku ľudských charakterov a vzťahov. Nechýba ani tradične dobrý štýl písania. Napriek tomu Kto je bez viny považujem za slabšiu knihu, než ostatné, ktoré som od autorky čítala. Problém je najmä v rozsahu, príbeh pôsobil zbytočne rozťahane a neustála dramatizácia grilovačky bola miestami prehnaná. Okrem toho sa autorke tentoraz nepodarilo ma úplne vtiahnuť do deja, knihe chýbala tá pravá "iskra". Za to sa jej však podarilo vytvoriť ešte pochmúrnejšiu atmosféru ako obyčajne. Kto je bez viny je nepochybne zaujímavé, hoci ťažšie, čítanie. Bez príkras zachytáva bežné ľudské životy i to, ako do nich môže zasiahnuť pocit viny a stojí nielen za prečítanie, ale aj za zamyslenie. Na druhej strane, Liane Moriarty to vie aj lepšie.