Najpredávanejšie - Bestsellery - Knihy - Politika strana 1 z 8

Ako sa stal Václav Havel pre Čechy "otcom svojej doby", tak je Zuzana Čaputová veľkou nádejou jednej malej a krásnej krajiny. Je doslova šancou, aby sa Slovensko stalo štátom demokratickejším a sociálne spravodlivým. A vo mne prevláda silný aj nezvrátiteľný pocit, že obe menované osobnosti spája, hoci na diaľku, naozaj silná synergia. Keď som mal v roku 2011 krásnu možnosť pána prezidenta navštíviť na jeho Hrádečku, rozprával mi okrem iného o svojom obrovskom sne. "Vždy som sníval o republike samostatnej, slobodnej, demokratickej, o republike hospodársky prosperujúcej a zároveň sociálne spravodlivej, skrátka o republike ľudskej, ktorá slúži človeku, a preto má nádej, že človek poslúži jej," zapísal som si vtedy. A je veľmi zaujímavé a nanajvýš zrejmé, že pani Zuzanu spája s Havlom aj toto podobenstvo. A potom tiež vzdelanosť, znalosť literatúry a filozofie, ale napríklad aj uznanie pravdy ako absolútneho základu ľudského konania. Tak ako Václav velebil pravdu a lásku, tak Zuzana už ako študentka hltala čínskeho mudrca Lao-cea. Od neho vie, že pravdivé slová nie sú príjemné a tiež že príjemné slová nemusia byť pravdivé. Napokon, jej životné motto predstavuje výrok veľkého vlastenca a generála Miroslava Rastislava Štefánika: "Pravde veriť, pravdu žiť a pravdu brániť." Človeku nemôže nenapadnúť: nemala advokátka a aktivistka za právny štát, spravodlivosť a ekológiu Čaputová o demokratickom štáte podobné predstavy ako Havel, renomovaný dramatik a mysliteľ? A nemá ich obzvlášť dnes ako nová prezidentka Slovenska? Domnievam sa, že taká republika je nepochybne aj víziou charizmatickej a súčasne pôvabnej ženy, ktorej pozitívna aura sa postupne rodila v jej domovskom Pezinku. "Dlho som vôbec zvažovala, nakoniec som sa v januári 2018 k tomuto kroku rozhodla," povedala o svojom vstupe do politiky. "Potom sa navyše stala oná strašná vec, keď zavraždili novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenicu, archeologičku Martinu Kušnírovú. Táto udalosť zatriasla celým Slovenskom. Ľudia si povedali, že toto sa nesmie opakovať, že sa ako spoločnosť musíme zmeniť k lepšiemu. Chcem sa na tejto zmene podieľať." Pokiaľ by som použil zveličenie, Zuzana ako dobrý človek a slušný občan vyrazí do stretu s mocnými a boja proti zlu, ktorého obrazom nie je len diabol v mafiánskom rúchu (Marián Kočner), ale aj časť slovenskej vrchnosti. Ľuďom postupne svitá, že zodpovednosť za reálne zlosti padá na hlavu nedávneho premiéra a jeho "Ficolandu". Aká je vlastne pani Zuzana? "Dokáže načúvať, má hlboké sociálne cítenie, vie sa vcítiť do roly toho druhého, dokáže ho pochopiť, vie svoj vnem vďaka svojej vzdelanosti analyzovať. Svojimi legislatívnymi znalosťami a skúsenosťami dokáže nájsť riešenia a tie presadzuje a je v tomto konaní veľmi vytrvalá. A spoznal som na vlastné oči jej zmysel pre spravodlivosť aj skutočnosť, že naopak, nespravodlivosť ju ešte viac motivuje," povie mi Marián Šipoš, zástupca primátora Pezinku, ktorý sa s pani Čaputovou podieľal na uzatvorení novej mestskej skládky. Za dlhoročné úsilie bola odmenená prestížnou Goldmanovou environmentálnou cenou a potom prijatá v Bielom dome. A prečo zvíťazila v prezidentských voľbách? "Mala v samotnej kampani veľkú výhodu. Bola presvedčivá a čo hovorila, to si aj myslí. U ďalších kandidátov ľudia zistili, že nevystupujú práve úprimne, že ich prejavy sú trochu hrané. Skrátka, ako ju osobne poznám, taká skutočne bola, tak vystupovala a hovorila. Jednoducho, sa na nič sa nehrala." Zuzanu Čaputovú vnímam tiež ako ženu peknú a vysoko elegantnú, skrátka, progresívnu dámu, ktorá má štýl, ale ona sama nejaké ženské hry nehrá. Dobre vie, že svoje poslanie akejsi slovenskej Erin Brockovich - možno si spomeniete na americký film o aktivistke stvárnenej vtedy ešte menej známou hviezdou Juliou Roberts - naplnila a že teraz ju čaká misia omnoho obsažnejšia a náročnejšia. Pozitívne meniť Slovensko vo fungujúci a spravodlivý štát, čo si prajú aj ľudia tejto krásnej krajiny. "Keď som robila advokátku, bola pre mňa najdôležitejšia služba klientom. Nezaujímalo ma, kto má akú politickú príslušnosť alebo hodnotový svet. Aj teraz sa vnímam tak, že som v službe ľuďom celej krajiny. Prezident však môže byť súčasťou dejov, aby zmeny vôbec nastali. Veľmi som sa pri kampani snažila ľuďom vysvetľovať, bez toho, aby som vzbudzovala plané nádeje a ilúzie, že človek z pozície hlavy štátu nemôže urobiť zázrak a zásadným spôsobom všetko zmeniť. Ale môže byť iniciátorom, motivátorom a spojovateľom ľudí, ktorí si takú zmenu prajú." Významným impulzom je pre slovenskú prezidentku takisto prestížne medzinárodné ocenenie "Európska osobnosť roka" udeľované za mimoriadne úspechy v oblasti politiky, obchodu a inovácií televíziou Euronews a Európskym obchodným summitom. Vážené čitateľky, vážení čitatelia, radi vám predkladáme príbeh pozoruhodnej ženy, ktorá túži zmeniť náš svet. PhDr. Petr Čermák

Tretia kniha Petra Bárdyho vás opäť zavedie do zákulisia slovenskej politickej scény. Na rozdiel od predchádzajúcich dvoch titulov však bude v centre príbehu žena. Prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá pár mesiacov po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej ohlásila kandidatúru a ako politická outsiderka porazila ostrieľaného diplomata symbolizujúceho toxicitu vlád Smeru. Veľké víťazstvo znamenalo aj veľké očakávania a nádeje zo strany slovenskej verejnosti. Nakoľko sa ich podarilo naplniť, sa dozviete v najnovšej knihe z dielne Aktuality.sk Zuzana Čaputová – Odvaha k ľudskosti. Šéfredaktor Aktuality.sk sa podobne ako pri písaní predchádzajúcich dvoch politických bestsellerov stretol s mnohými ľuďmi z okolia ústrednej postavy knihy: nielen so súputníkmi, so spolupracovníkmi a s blízkymi ľuďmi Zuzany Čaputovej, ale aj s analytikmi a odborníkmi na slovenskú i zahraničnú politiku. Výsledkom niekoľkomesačného úsilia je obraz prvej ženy v prezidentskom kresle zasadený do turbulentného príbehu slovenskej demokracie. Kniha s názvom Zuzana Čaputová – Odvaha k ľudskosti však nebude iba portrétom štátničky a zrkadlom slovenskej politiky reprezentovanej takmer výlučne mužmi. Bude aj sondou do mysle a pocitov obyčajnej ženy Zuzany Čaputovej – matky dvoch dcér, právničky a občianskej aktivistky, ktorá sa rozhodla postaviť zlomoci mocných.

Nová Husákova biografie z pera historika Michala Macháčka sleduje dlouhou kariéru posledního prezidenta komunistického Československa od samých počátků, zaměřuje se na Husákův původ a rodinné zázemí, mládí, studia a vstup do Komunistické strany Československa, jeho působení za války a za Slovenského národního povstání, v poválečné politice, jeho odsouzení v procesu se slovenskými „buržoazními nacionalisty“, úspěšně završené úsilí o rehabilitaci a postupný návrat na mocenské výsluní.

Pre jedných charizmatický rečník a apoštol prvého slovenského štátu v dejinách, pre druhých fašista, Hitlerova pravá ruka na Slovensku a architekt holokaustu slovenských Židov. Dá sa vôbec na Alexandra Macha, bývalého ministra vnútra, podpredsedu vlády, hlavného veliteľa Hlinkovej gardy a šéfa Úradu propagandy ľudáckeho režimu, pozrieť z viacerých uhlov pohľadu, alebo je pre súčasnú slovenskú spoločnosť výlučne pozitívnou alebo výlučne negatívnou metaforou ako donekonečna diskutovaný Jozef Tiso? Životopis od historika Antona Hruboňa, vychádzajúci z dlhoročného výskumu v slovenských, českých a nemeckých archívoch, sa pokúša predstaviť hlavného protagonistu knihy v celej šírke jeho dynamicky sa vyvíjajúcej osobnosti. Machov príbeh v piatich kapitolách zachytáva spletité osudy človeka a politika, ktoré akoby v kocke zhŕňali príbeh celej slovenskej spoločnosti v 20. storočí: zhmotňuje úsilie o vlastnú spoločenskú a národnú emancipáciu, pozitívnu i ničivú tvár nacionalizmu, zapálený entuziazmus za ideál, ale aj hrubé previnenie sa voči základným princípom kresťanskej a ľudskej morálky.

Alexander Dubček patril v roku 1968 k najznámejším a najpopulárnejším politikom v Európe. Bol ikonou československej jari a pre obyvateľov socialistického Východu aj kapitalistického Západu stelesňoval predstavy o inom, lepšom a dôstojnejšom živote. V Československu sa po dlhom čase objavil politik, ktorý dokázal spájať spoločnosť. Podobne ako pred ním Tomáš Garrigue Masaryk, aj A. Dubček zosobňoval optimistické očakávania týkajúceho sa budúceho vývoja. Dubček bol typickým dieťaťom komunistického hnutia prvej polovice 20. storočia. Nepoznal lepšiu alternatívu ako socializmus a jeho výchova v duchu tohto ideálu bola úplná. Nebol však intelektuálom a nádeje, ktoré vkladal do komunizmu, boli jednoduché a pragmatické. Jeho predstavy neprekračovali víziu poctivého a pokojného života bez ekonomickej neistoty. Nikdy sa nesprával ako dogmatický sekerník volajúci po fyzickom zničení ideologických nepriateľov. Naopak mal povesť slušného človeka, ktorý radšej diskutoval, ako diktoval. Ako sa ukázalo, bola to zároveň výhoda aj slabina.Skutočnosť, že sa v roku 1968 snažil socializmus v Československu chrániť, a nie zničiť, že v jeho živote chýbajú gestá otvoreného vzdoru a že sa nikdy nestal súčasťou antikomunistického disentu, sa dnes považuje za dôvod na historické odsúdenie.

Spomienkami na pôsobenie v zakarpatskom Užhorode vo svetle súčasného ukrajinsko-ruského konfliktu sa začína rozprávanie Miroslava Mojžitu. Kniha je spätným pohľadom na krajiny, v ktorých ako dlhoročný kariérny diplomat pôsobil a ktoré v modernej histórii prechádzali významnými, neraz dramatickými spoločenskými zmenami. Ich osudy sa často pretínali so situáciou u nás doma, aj preto sú ich príbehy podnetné pre poznanie našej vlastnej histórie. Rozprávanie je aj pohľadom dlhoročného diplomata na pôsobenie zahraničnej služby malého štátu. Zaujme predovšetkým tých, ktorí sa venujú medzinárodným vzťahom a moderným svetovým dejinám, no svojím pútavým podaním nepochybne osloví aj širšiu verejnosť. V knihe sa dočítate aj: •o československej diplomacii v Číne •o demokracii v Indii •o zrode slovenskej pozície k nezávislosti Kosova •o histórii čiernohorskej štátnosti a jej ceste k samostatnosti •o živote v povojnovej Bosne a Hercegovine •o relatívnej prosperite Bieloruska a vlastníckom prístupe Moskvy k nemu •o maďarskej otázke v našej modernej histórii •o vrúcnych vzťahoch zakarpatských Ukrajincov k Slovensku

Kto je v skutočnosti Vladimir Vladimirovič Putin? Autor tejto knihy hľadá odpoveď na otázku z pozície nestranného bádateľa. Odložil všetky klišé a stereotypy, ktoré sa nabalili na osobu ruského štátnika a vykresľujú jeho zjednodušený a jednostranný obraz. Frédéric Pons je realista, odporca historickej manipulácie, stúpenec objektivity a pravdivých faktov. Krok za krokom odhaľuje osobnosť Vladimira Putina od raného detstva do napísania knihy v roku 2014. Detailne zachytáva jeho vývoj a myšlienkové dozrievanie na životnej ceste, odkrýva príčiny jeho rozhodnutí a činov vo všetkých etapách kariéry, v zlomových situáciách, pred ktoré ho život aj funkcie postavili. Pons nevytvára žiadnu legendu ani oslavný spis; oprávnenosť jeho kritiky namierenej proti umelému, nekonštruktívnemu a nebezpečnému postoju Západu k Rusku logicky pramení z jeho historickej analýzy. Ako vecný autor sa opiera o dôkladné štúdium prameňov. Pracuje jemným a jasným štýlom, je otvorený, nevyhýba sa pálčivým témam. Keď vysvetľuje súvislosti a vyvodzuje závery, opäť ich necháva vyplynúť z daných faktov. Osobnostný portrét štátnika sa Ponsovi podarilo zachytiť na pozadí ruských dejín; udalosti, ktoré muselo Rusko prekonať, mu pomáhajú objasniť Putinove myšlienky a činy ako uvažovanie a konanie vlastenca, ktorý obhajuje záujmy svojho štátu.

Mimoriadne introspektívna kniha – príbeh konfrontácie jedného človeka s históriou. Obama úprimne píše o svojich skúsenostiach s kandidatúrou čierneho Američana na funkciu prezidenta, od ktorého celé generácie očakávajú „nádej a zmeny“, o morálnych výzvach, keď má rozhodovať na najvyššej úrovni. Otvorene hovorí o silách, ktoré mu kládli prekážky doma i v zahraničí, aj o tom, ako život v Bielom dome ovplyvnil jeho manželku a dcéry, a nebojí sa odhaliť pochybnosti o sebe samom. Kniha tlmočí presvedčenie Baracka Obamu, že demokracia nie je darom z neba, ale systémom založeným na empatii a spoločnom porozumení, ktoré treba dennodenne budovať.

Igor Matovič napísal za vyše desať rokov v politike nesporne zaujímavý príbeh. Aké boli jeho začiatky, čo rozhodlo o jeho angažmáne v politike a prečo sa nedokázal vymaniť z role opozičného krikľúňa a provokatéra, sa dozviete v knihe Petra Bárdyho Obyčajný Matovič. Homo vulgaris. Knižný debut šéfredaktora Aktuality.sk nemá ambíciu komplexne zhodnotiť Matovičovu dekádu v politike, čo ani nie je vzhľadom na chýbajúci časový odstup možné. Je pokusom o sondu do sveta antipolitika a populistu, ktorý samého seba označil za homo vulgaris - človeka obyčajného a na "obyčajnosti" postavil svoju komunikačnú stratégiu. Peter Bárdy sa pokúša nájsť odpoveď na to, ako a prečo práve Matovič presvedčil obyčajných ľudí - voličov Smeru, že éra "našich ľudí" musí dostať stopku. Analyzuje, čo všetko prispelo k tomu, že Matovičova stávka na jednu kartu vyšla. Skúma, aký podiel na tom mali pád Radičovej vlády, Gorila, vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej i následné demaskovanie skutočnej povahy štátu v rukách eseročky Smer, či presnejšie jeho vrcholových predstaviteľov a sponzorov z radov oligarchov. Skúsený novinár a dlhoročný politický komentátor sa pri písaní knihy stretol s desiatkami ľudí - od politikov, cez analytikov až po expertov na politické kampane. Vychádzal nielen z dokonalej znalosti slovenskej politickej scény a Matovičovho príbehu, ale aj z rozhovorov s jeho niekdajšími politickými spojencami a protivníkmi. sa dotýka aj povahy masových hnutí s exkurzom do histórie. Súčasťou publikácie z dielne dlhoročného politického komentátora Petra Bárdyho sú ikonické fotografie. Mozaiku komplikovanej osobnosti politického lídra i samotnej doby dopĺňajú komentáre/analýzy troch skúsených politických komentátorov Arpáda Soltésza, Daga Daniša a Petra Tkačenka. O autorovi: Kto je Peter Bárdy Peter Bárdy sa narodil 1. apríla 1977 v Žiline. Novinárčine sa začal venovať hneď po skončení gymnázia - tri roky robil spravodajcu v žilinskom rádiu Frontinus. Nasledovalo trojmesačné pôsobenie v týždenníku Reportér, ktorý založila skupina novinárov vrátane Paľa Rýpala (nezvestný od jari 2008). Odtiaľ sa presunul do Žilinského večerníka, ktorému istý čas šéfoval. Medzičasom písal pre viaceré médiá a tlačové agentúry, jeho texty vychádzali v denníku Nový čas či týždenníku Live. Popri práci novinára vyštudoval externe publicistiku na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. V roku 2008 dostal ponuku viesť začínajúci spravodajský portál Aktuality.sk so sídlom v Žiline, z ktorého vybudoval rešpektované celoštátne médium so silnou a oceňovanou investigatívou a viacerými regionálnymi redakciami.

Angela Merkelová bola odjakživa outsiderka. Ako dcéra kňaza vyrastala v Sovietmi okupovanom východnom Nemecku, v mladosti pracovala ako chemická výskumníčka a do politiky vstúpila až po páde Berlínskeho múru. A predsa sa o pätnásť rokov stala nemeckou kancelárkou a čoskoro aj neoficiálnou vodkyňou západného sveta. Uznávaná spisovateľka Kati Marton sa podujala objasniť záhadu tohto nevídaného vzostupu. Vďaka výnimočnému prístupu ku kancelárkiným najbližším spolupracovníkom a čerstvo zverejneným dokumentom opisuje jedinečnú politickú genialitu, ktorá je tajomstvom úspechu Merkelovej. Niet iných moderných lídrov, ktorí by tak zručne čelili autoritárskej agresivite, presadili odvážne spoločenské opatrenia a v období čoraz polarizovanejších krajín by pokojne zjednotili celý kontinent. Šikovne dostávala politikov pevnej ruky ako Putina či Trumpa tam, kde ich potrebovala, a mala čo robiť s prekvapivo komplikovanými vzťahmi so spojencami, ako bol Obama a Macron. Táto žena, ktorá si až úzkostlivo strážila svoje súkromie, je vzorom pre každého, kto má ambíciu získať a udržať si moc a zároveň zostať verný svojim morálnym hodnotám. Kancelárka vrhá svetlo na jednu z najvýnimočnejších žien našich čias a je zároveň strhujúcim politickým životopisom, intímnym ľudským portrétom a veľavravným pohľadom na politické líderstvo v akcii. Z anglického originálu The Chancellor (Simon & Schuster, USA 2021) preložil Peter Tkačenko.

Pod názvom STRATEGICKÉ VÍŤAZSTVO a STRATEGICKÁ PROTIOFENZÍVA vychádza najvýznamnejšie dielo Fidela Castra Ruza - autobiografická dvojzväzková kniha spomienok na priebeh kubánskej revolúcie. Je to vôbec prvá Castrova kniha, ktorá bola vydaná na Slovensku. Autor mimoriadne pútavým a zaujímavým spôsobom mapuje priebeh revolúcie a občianskej vojny na Kube. Približuje denný život povstaleckých vojsk, ich úspechy a strasti na bojiskách. Rozprávač sa s čitateľmi veľmi otvorene delí o svoje pocity, názory a stratégie a neváha zverejniť ani osobné listy z tej doby. Denníková forma ešte umocňuje vnímanie tohto diela, z ktorého je zrejmé, prečo si ľudia na Kube vážia Fidela Castra ako výnimočného človeka, hrdinu a historického vodcu kubánskej revolúcie. Kniha je doplnená unikátnymi fotografiami, faksimile Castrových listov či mapovými prílohami s rozbormi bojových konfliktov.

Charles-Maurice de Talleyrand-Périgord (1754–1838) a világtörténelem egyik lesikeresebb, ugyanakkor legellentmondásosabb politikusa; Franciaország külügyminisztere, miniszterelnöke. Az arisztokrata családból származó ifjú gyermekkora óta rokkantsággal küzdött, így számára csak az egyházi pálya maradt. Ugyanakkor imádta a nőket, és nagy összegekben kártyázott. Hatalomra juttatta, majd elárulta a Bourbonokat, a forradalmat, Napóleont és újra a Bourbonokat. Pénzért fontos információkat adott át Franciaországról a hatalomra törő uralkodóknak, ugyanakkor többször is, például a bécsi kongresszuson, majd tizenöt évvel később londoni követként, megmentette Franciaországot. Kiemelkedő intelligenciájú, hazájáért küzdő politikus, vagy mindenre kapható korrupt vezető? Lehet-e valaki a kettő egyszerre? Ezekre a kérdésekre keres választ a könyv.

WINNER OF THE PULITZER PRIZE FOR NONFICTION Physicist and polymath, as familiar with Hindu scriptures as he was with quantum mechanics, J. Robert Oppenheimer - director of the Manhattan Project that developed the atomic bomb - was the most famous scientist of his generation. In their meticulous and riveting biography, Kai Bird and Martin J. Sherwin reveal a brilliant, ambitious, complex and flawed man, profoundly involved with some of the momentous events of the twentieth century.

James Mace Ward vo svojom diele podáva komplexný obraz Jozefa Tisa, jednej z najrozporuplnejších postáv európskych dejín 20. storočia. Zaoberá sa jeho rokmi štúdia za kňaza rímskokatolíckej cirkvi, vstupom na politickú dráhu, angažovanosťou na úrovni československej politiky až po funkciu hlavy Slovenského štátu. Ward sa nevyhýba ani najkontroverznejším kapitolám Tisovho života - predovšetkým jeho vojnovému spojenectvu s nacistickým Nemeckom a zodpovednosti za vyvlastnenie, deportácie a napokon aj vraždenie slovenských židov. Zachytáva Tisa ako človeka presvedčeného o poslaní katolicizmu, vášnivého nacionalistu a chladne uvažujúceho politika, odhodlaného chrániť svoju reputáciu aj manévrovací priestor. Publikácia je prvým hĺbkovým rozborom života tejto rozporuplnej osobnosti z inej ako slovenskej perspektívy. Na rozdiel od predchádzajúcich životopiscov J. M. Ward uprednostnil chronologický prístup, ktorý priniesol mnohé prekvapenia.

Diplomat Štefan Osuský patrí k takým osobnostiam našich dejín ako boli Vavro Šrobár či Imrich Karvaš. Po zákroku Uhorského ministra školstva Apponyiho odišiel študovať do Spojených štátov. V Amerike získal vysokoškolské vzdelanie a pohyboval sa prevažne medzi slovenskými krajanmi. Aktívne podporoval vznik Československej republiky. Jeho pôsobenie ako vyslanca Slovenskej ligy v Paríži a v Ženeve bolo mimoriadne úspešné. Už tu, na rokovaniach, mal prvé nedorozumenia s Edvardom Benešom, ktoré potom pretrvávali počas jeho celej diplomatickej kariéry. Benešov výrazný čechoslovakizmus Osuský musel často zmierňovať. Pôsobenie Osuského počas jeho parížskeho obdobia bolo náročné. Ako mimoriadny minister a vyslanec podpísal Versailleskú zmluvu. Po obsadení pomníchovskej republiky odmietol vydať našu ambasádu Nemcom. Po rozpade republiky sa v roku 1939 postavil na čelo druhého československého odboja. Ako jeden z prvých organizoval odpor proti Hitlerovskému Nemecku.

Čtvrteční ráno, 24. únor 2022. Svět se náhle změnil a už nikdy nebude jako dřív. Najednou jsme se probudili do počátku konce všeho, co se do té doby zdálo být samozřejmé. Putin a jeho Rusko zaútočili na nezávislou, demokratickou a prozápadní Ukrajinu. Začala opravdová válka a s ní nalezl svět svého nového globálního hrdinu. Má jméno VOLODYMYR ZELENSKYJ a je třetím rokem prezidentem hrdé a Rusy ničené země. Dříve známý herec, komik, producent, kterého na Ukrajině v té době brali spíše jako komedianta, se převtělil do zcela jiné role. Mnoho jsme o něm – stejně jako o velké zemi na východě – nevěděli. Měl za sebou účinkování v televizních soutěžích včetně ukrajinské obdoby StarDance, kterou mimochodem vyhrál (!), rovněž v deseti ruských filmech. Většinu z nich produkoval a také byl jejich protagonistou. Největší slávu mu přinesl seriál Sluha národa, kde ztvárnil středoškolského učitele, který svým virálním videem na síti kritizuje ukrajinské poměry. Zelenskyj získává takovou popularitu, že se nakonec stane prezidentem Ukrajiny a současně miláčkem svého národa. Až neskutečné, že prezidentské volby v roce 2019 vyhrává, a to s obrovskou převahou! My tento fakt nijak výrazně nevnímali, protože jsme znali příběhy herců a umělců, kteří stanuli v čele státu jako premiéři nebo prezidenti, vzpomeňme Václava Havla nebo třeba Ronalda Reagana, který stál – se svým ruským protějškem Michailem Gorbačovem - za demontáží studené války a sovětského impéria. Volodymyrovi kritici se nechali slyšet, že zvolení populárního umělce není pro Ukrajinu nejlepší řešení. A nebylo divu, vždyť co převratného čekat od hvězdy šoubyznysu. Jenomže Zelenskyj svět pořádně překvapí odvahou i schopnostmi moderního a progresivního státníka. Od počátku nastolí kurz návratu Ukrajiny do Evropy, tedy do Evropské unie, a také do NATO. Dobře ví proč. Rusko, jakýsi obří mrak nad Ukrajinou, nikdy nespí. Tohle se Vladimíru Putinovi, prezidentu, či spíše novodobému carovi Ruska, vůbec nelíbilo, navíc ze ztráty Ukrajiny, jakési obilnice světa a země přírodního bohatství, bývalého federálního pokladu, skutečně nespal. Že v roce 2014 ovládl Krym, mu nestačí, chce si podmanit i pětačtyřicetimilionovou Ukrajinu. Od počátku okupace se Volodymyr ukazuje jako hrdina svého národa a lídr svobodného světa, protože každý den svými projevy na síti dodává morální podporu především svým lidem, jejichž města a vesnice byly bombardovány a ničeny, i svým vojákům, kteří tak statečně a odhodlaně bránili svou vlast. Zůstal, i když mu Američané hned v prvních dnech nabízeli exil. „Boj se odehrává tady. Potřebuju munici, ne odvoz.“ A zůstává stále, a to ve své nové životní roli. Stojí na čele obrany své vlasti. „Dobré ráno všem,“ řekl na Twitteru dva dny po napadení. „Nevěřte falešným zprávám. Jsem tady. Nesložíme zbraně. Budeme bránit naši zemi. Naše zbraně jsou naše síla. Tohle je naše půda. Naše země. Naše děti. Všechny je ochráníme.“ A svým odhodláním bránit zemi všemi možnými prostředky, každodenní podporou obyčejných lidí, kteří před válkou v milionech utíkali, i upevňováním morálky vlastních vojáků tak trochu hodil rukavici západním spojencům, kteří byli zpočátku poněkud „vlažní.“ Dokázal je však silou svého přesvědčení a argumenty bez příkras přimět k podpoře své ničené země, a to v takové míře, která nemá obdoby. „Pokud nám dnes nepomůžete, válka zítra zaklepe na vaše vlastní dveře.“ Ano, na Ukrajině se nebojuje jen za její nezávislost a svobodu, ale také za svodobu a demokracii nás všech. Za náš svět. I proto tato kniha, která předkládá nejen příběh Volodymyra Zelenského jako hrdinného muže, ale je také knihou velkých válečných příběhů.

Kniha spomienok dvojnásobného prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča v 80-tich jeho voľne prerozprávaných príbehoch a v zákulisných spomienkach jeho najbližších spolupracovníkov. Príbehy exprezidenta od jeho mladosti a pôsobenia na Univerzite Komenského, na generálnej prokuratúre v Prahe cez pôsobenie vo funkcii predsedu Slovenskej národnej rady a dve funkčné obdobia hlavy štátu, až po súčasné obdobie „politického dôchodku“, sú poprekladané 530-timi fotografiami, prejavmi aj úryvkami novinových článkov.

H. W. Brands rozmnožil řadu životopisů amerických prezidentů o důležitou položku: svou rozsáhlou práci zasvětil životu a působení Ronalda Reagana. Reaganova osobnost měla velký význam pro všechny země sovětského bloku, protože za jeho působení došlo ke zhroucení komunismu ve střední a východní Evropě. Autor se pochopitelně věnuje i vnitřní politice a proměně politického stylu, kterou Reagan ztělesňoval.

Slovenský diplomat a politik Eduard Kukan patril k najvýraznejším postavám našich novodobých dejín. V pozícii viacnásobného ministra zahraničných vecí určoval smer, akým sa Slovensko po rokoch mečiarizmu a povestnej „čiernej diery Európy“ vydá. Keď po tridsiatich rokoch v diplomacii vstúpil do politiky, len okrajovo tušil, aké pestré, náročné a neraz i dramatické chvíle prináša. V knihe spomienok, ktorú dokončil krátko pred svojím náhlym odchodom, o tom píše otvorene a so sebe vlastným nadhľadom. * Ponúka exkluzívnu príležitosť nahliadnuť do zákulisia prelomových okamihov, ktoré menili našu krajinu. * Otvorene hovorí o postavách a udalostiach domácej i svetovej politiky. * Prezrádza, ako to funguje v diplomatických salónoch. * Pozýva do kuloárov OSN, europarlamentu a ďalších medzinárodných inštitúcií. * Pootvára dvere aj do svojho súkromia - rodina pre neho veľa znamenala a až do konca jeho nesmierne aktívneho života mu bola pevnou oporou. V tejto knihe sa chcem s vami podeliť o svoje osobné zážitky a príbehy. Vyrozprávať vám, ako som sa k diplomacii dostal, ako som začínal a kadiaľ viedla moja cesta životom. Nie je to kniha, ktorá by profesionálne analyzovala diplomaciu či politiku. Mnohé veci, ktoré som sa naučil a viem, vkladám do osobných príbehov, ktoré som okúsil v oboch týchto činnostiach. Dúfam, že vás moje rozprávanie zaujme a možno aj pobaví. Príjemné čítanie. Eduard Kukan