Posledná k.&k. barónka

super

Na slovenskú literatúru je potrebné niekedy "čitateľsky dorásť" ale vždy sa dá objaviť niečo, čo určite obstojí v silnej konkurencii zahraničných bestsellerov.<br><br>Takou knihou je aj posledný Lavríkov román, ktorý je príbehom postaveným na skutočných reáliách. Osud barónky Czobelovej, ktorá v komunistickom režime dožíva v kaštieli v Strážkach a v spomienkach sa vracia k "zlatým časom", jej verné služobníctvo, ktoré s ňou zostáva aj napriek príkoriam režimu. Toto všetko sa mieša do skutočného reálneho života a prežívania v izolácii kaštieľa.<br>Kto rád číta historické romány a nevonia mu zrovna romantický historický brak, tak určite nech siahne po tejto knihe.

Včera som dočítala Lavríkov dokuromán Posledná k&k barónka. Upozornil ma na ňu Dado Magy, ktorý sa o nej v Literárnej revue zmienil. Forma, obsah i spôsob písania ma nadchli. Pritom nie som nadšenkyňou historických románov. Lavríkove Nedeľné šachy s Tisom, ako aj Zipser Landbuch Šlauka Probiera sú výnimočné. Napísané akoby s láskavou ľahkosťou, nadhľadom, vťahujúce čiateľa do deja a nútiace k analýze čítaných skutočností. Mojím prvotným motívom k získaniu tohto románu, bola informácia, že sa dozviem viac o živote maliara Ladislavai Mednyanszkého. Jeho dielo, najmä obrazy prírody (napr,. Zimný les), patria k mojím obľúbeným, výtvarným zážitkom. Sama lepšie hovorím, ako zvládam písaný text, preto obdivujem tých ktorí to vedia a hnevám sa na tých ktorí napriek tomu, že to nevedia publikujú. Lavrík píše, tak akoby som chcela vedieť písať. Vkladá do svojho textu emócie, priamosť hraničiacu niekedy s krutosťou, ale napriek tomu nevyvoláva odpor, ani nevraživosť voči protagonistom románu. AJ ten nepodarenec Šlauko, ktorý vie, že takmer nič nevie (len písať) je v jeho prezentovaní postava sympatická, aj keď negatívna. Barónka je dáma, ktorá nestratila seba samu, aj keď sa režim okolo nej zmenil. Správala sa ako konzistentná obdivuhodná osobnosť. Mala postreh, človečinu i šarm, napriek tomu, že by mohla byť zatrpknutá a pesimistická. Ešte aj bolesť a trápenie dokázala pretaviť do vznešeného pomenovania mon ami Trigemina. Mala všetky cenné atribúty modernosti: vzdelanie, otužovanie (dnes by sme ju zaradili medzi ľadové medvede), ľudskosť a športového ducha (lyžovanie, jazda na koni). Ďakujem pán Lavrík, čítanie Vašich diel mi prináša radosť, smútok,nadšenie, poznanie, zayslenie i obdiv. Teším sa na Vaše ďalšie dielo. Kým sa objaví na našom knižnom trhu vyplním si čas aj Vašimi publicistickými postrehmi.

Ten kto cital nieco od autorov ako Irving Stone, Felix Timmermans, Romain Rolland ci Henri Perruchot, ktori sa tiez venovali podobnym temam nech tuto knihu zdaleka obide. Zneuzit meno a podobizen baronky na takyto paskvil je trestuhodne. Pani baronka sa musi v hrobe obracat. Moje velke sklamanie, vybrat si velmi zaujimavu osobu a takto ju zneuzit. Dovolim si povedat ze kapitan Aurel Marcinko alebo major Kirylenko by v svojej dobe napisali podobne ladene dielo.

Skusim to este raz, nechce sa mi verit ze by tu bola cenzura. V tejto knihe autor pouziva vulgarizmy, popisuje masturbaciu a umyvanie penisu, dalsie celkom plytke vyjavy co baronke na cti nepridavaju. Neviem ci by ocenila takuto knihu s jej menom a portretom na obalke. Verim ze sa toto moje hodnotenie dostane cez filter tak ako obe recenzie co tuto knihu ospevuju.