- Počet strán: 184
- Väzba: tvrdá
- EAN: 9788089575138
- Jazyk: slovenský
- ISBN: 978-80-89575-13-8
- Dátum vydania: 22. marca 2018
- Vydavateľstvo : IB Vysoké Tatry
- Hmotnosť: 0,87 kg
Príbehy zemepisných názvov Vysokých Tatier
Bohuš Ivan
Príbehy zemepisných názvov ponúkajú iný pohľad na dobre známe i odľahlé kúty Vysokých Tatier.
Spočiatku boli názvy odvodzované najmä podľa vlastníckych vzťahov, neskôr zanechali v tatranskej toponymii svoju pečať lovci, bylinkári, hľadači pokladov, pastieri, baníci, drevorubači, uhliari Ich názvy vznikali najmä v 17. a 18. storočí a dnes ich označujeme za ľudové. V tom čase prichádzali do Tatier aj prví podtatranskí vedci, ktorí spočiatku preberali pôvodné názvy, neskôr ich pretvárali do spisovných podôb a v latinských textoch ich prekladali do reči učencov. Ich diela prilákali do Tatier zahraničných bádateľov, ktorí vo svojich príspevkoch rôznym spôsobom modifikovali zaužívané názvy, čím na dlhé roky spätne ovplyvnili aj časť slovenského názvoslovia. A nielen oni. Nomenklatúru slovenskej časti Vysokých Tatier tvorili okrem Slovákov aj spišskí Nemci, goralské etnikum i Poliaci. A pretože aj za monarchie musela mať toponymia úradnú podobu, vznikali aj maďarské názvy. Názvoslovie sa vyvíja aj v súčasnosti. Najmä horolezci kvôli podrobnej orientácii v zložitom teréne potrebujú pomenovať pre oko nezasväteného bezvýznamné vežičky, zuby, štrbiny, piliere, žľaby...
Zemepisné názvoslovie poskytuje bohatstvo podnetov na úvahy historikom, lingvistom, geografom, ale aj radovým turistom a milovníkom Tatier.
Najmä posledne menovaným je určená táto publikácia, v ktorej sa autori snažili opísať Vysoké Tatry netradičným spôsobom, prostredníctvom niekedy až spletitých príbehov vývoja ich slovenských zemepisných názvov.
Spočiatku boli názvy odvodzované najmä podľa vlastníckych vzťahov, neskôr zanechali v tatranskej toponymii svoju pečať lovci, bylinkári, hľadači pokladov, pastieri, baníci, drevorubači, uhliari Ich názvy vznikali najmä v 17. a 18. storočí a dnes ich označujeme za ľudové. V tom čase prichádzali do Tatier aj prví podtatranskí vedci, ktorí spočiatku preberali pôvodné názvy, neskôr ich pretvárali do spisovných podôb a v latinských textoch ich prekladali do reči učencov. Ich diela prilákali do Tatier zahraničných bádateľov, ktorí vo svojich príspevkoch rôznym spôsobom modifikovali zaužívané názvy, čím na dlhé roky spätne ovplyvnili aj časť slovenského názvoslovia. A nielen oni. Nomenklatúru slovenskej časti Vysokých Tatier tvorili okrem Slovákov aj spišskí Nemci, goralské etnikum i Poliaci. A pretože aj za monarchie musela mať toponymia úradnú podobu, vznikali aj maďarské názvy. Názvoslovie sa vyvíja aj v súčasnosti. Najmä horolezci kvôli podrobnej orientácii v zložitom teréne potrebujú pomenovať pre oko nezasväteného bezvýznamné vežičky, zuby, štrbiny, piliere, žľaby...
Zemepisné názvoslovie poskytuje bohatstvo podnetov na úvahy historikom, lingvistom, geografom, ale aj radovým turistom a milovníkom Tatier.
Najmä posledne menovaným je určená táto publikácia, v ktorej sa autori snažili opísať Vysoké Tatry netradičným spôsobom, prostredníctvom niekedy až spletitých príbehov vývoja ich slovenských zemepisných názvov.
- Počet strán: 184
- Väzba: tvrdá
- EAN: 9788089575138
- Jazyk: slovenský
- ISBN: 978-80-89575-13-8
- Dátum vydania: 22. marca 2018
- Vydavateľstvo : IB Vysoké Tatry
- Hmotnosť: 0,87 kg
Príbehy zemepisných názvov ponúkajú iný pohľad na dobre známe i odľahlé kúty Vysokých Tatier.
Spočiatku boli názvy odvodzované najmä podľa vlastníckych vzťahov, neskôr zanechali v tatranskej toponymii svoju pečať lovci, bylinkári, hľadači pokladov, pastieri, baníci, drevorubači, uhliari Ich názvy vznikali najmä v 17. a 18. storočí a dnes ich označujeme za ľudové. V tom čase prichádzali do Tatier aj prví podtatranskí vedci, ktorí spočiatku preberali pôvodné názvy, neskôr ich pretvárali do spisovných podôb a v latinských textoch ich prekladali do reči učencov. Ich diela prilákali do Tatier zahraničných bádateľov, ktorí vo svojich príspevkoch rôznym spôsobom modifikovali zaužívané názvy, čím na dlhé roky spätne ovplyvnili aj časť slovenského názvoslovia. A nielen oni. Nomenklatúru slovenskej časti Vysokých Tatier tvorili okrem Slovákov aj spišskí Nemci, goralské etnikum i Poliaci. A pretože aj za monarchie musela mať toponymia úradnú podobu, vznikali aj maďarské názvy. Názvoslovie sa vyvíja aj v súčasnosti. Najmä horolezci kvôli podrobnej orientácii v zložitom teréne potrebujú pomenovať pre oko nezasväteného bezvýznamné vežičky, zuby, štrbiny, piliere, žľaby...
Zemepisné názvoslovie poskytuje bohatstvo podnetov na úvahy historikom, lingvistom, geografom, ale aj radovým turistom a milovníkom Tatier.
Najmä posledne menovaným je určená táto publikácia, v ktorej sa autori snažili opísať Vysoké Tatry netradičným spôsobom, prostredníctvom niekedy až spletitých príbehov vývoja ich slovenských zemepisných názvov.
203 660 kníh na sklade ihneď k odoslaniu
Poštovné zadarmo pre nákupy od 20€
Rezervácie v 61 kníhkupectvách
Hodnotenia (1)
5Recenzia
Teším sa čítanie o miestach ktoré sme za tie roky už pochodili, že sa dozviem alebo si pripomeniem, prečo sa volajú tak ako sa volajú. Autor, obidvaja, sú super, môj obdiv, sledujem ich ešte z obdobia keď prispievali do Krás Slovenska. Táto knižka nie je prvá a ani posledná čo si kúpim.