Kníhkupectvo PANTA RHEI na skvalitnenie služieb používa cookies podľa pravidiel, ktoré sú Vám k dispozícii v Obchodných podmienkach. Ďalším používaním stránky s uvedenými pravidlami súhlasíte.

Osobný odber už na 36 miestach po slovensku
Kolektív autorov: Acta Philosophica Tyrnaviensia 16
Počet strán: 108
Väzba: mäkká, brožovaná
EAN: 9788080822255
Jazyk: slovenský
ISBN: 978-80-8082-225-5
Dátum vydania: 1. januára 2009
Vydavateľstvo:  Filozofická fakulta Trnavskej univerzity
Orig. vydavateľstvo: 
Rozmery: 0,9 cm x 14,8 cm x 21 cm

Acta Philosophica Tyrnaviensia 16

Dostupnosť:
Posielame do 4 dní
Naša cena: 5,70 
Bežná cena: 6,00 €
Zľava 5%
Do košíka
Zobraziť dostupnosť v kamenných predajniach

Pri nákupe nad 35 € máte poštovné zadarmo.

O knihe: Predkladaných sedmoro štúdií upriamuje pozornost na skúmanie dejinných aspektov filozofie ako

terapeutického prostriedku.

Uvažovat o filozofii ako terapii nie je celkom obvyklé. A to ani medzi filozofmi, ani v podstatne terapeutickejších vodách

ludského snaženia. Je to možno preto, že pre cast filozofov je filozofické skúmanie skôr riešením teoretických a

osobnostne nezatažených problémov (ako sú pravda, dobro a krása, vecné a od psychicna ci subjektivity nezávislé

zákonitosti univerza), prípadne – pre inú cast priaznivcov lásky k múdrosti – je filozofia spätá najmä s hodnotami,

etikou a mravným konaním uplatnovaným v tak individuálnom, ako i spolocenskom správaní. Uvažovanie o

terapeutickom ponímaní filozofie akoby evokovalo v ušiach filozofov tažko akceptovatelný fakt, že filozofia má co do

cinenia i s problémami, ktoré niektorý filozof vníma ako svoje osobné, prípadne, že filozofi samotní sú potenciálnymi

adeptmi terapeutického intervenovania. Nedôvera k takto stanovenému problému však nepochádza len zo strany

filozofov. Práve naopak. Rovnako dotknutí sa pri úvahe o terapeutickom úcinku filozofie môžu cítit psychológovia,

psychoterapeuti ci iní liecitelia telesných ci psychických, ba i sociálnych neduhov cloveka a pri tomto pocite budú (nie

neoprávnene) poukazovat na zväcša teoretický a metodologicky nezviazaný rámec filozofického bádania voci ich

metódou a výcvikom nesmierne prepracovanému a znacne kontrolovanému úsiliu.

Napriek tomu, a ci práve preto, sme si ako predmet nášho skúmania zvolili práve prebádanie terapeutických aspektov

a kompetencií filozofie ako osobitého prístupu cloveka k svetu i sebe samému. Nazdávame sa totiž, že každá

nevyriešená otázka (a filozofická par excellence) je clovekom vnímaná ako problém, ktorý, pokial je subjektívne

vnímaný ako vážny (existenciálne, axiologicky, epistemicky, teologicky. ..), si vyžaduje od subjektu jeho

zodpovedanie. Absencia uspokojivej odpovede zväcša pôsobí na cloveka neurotizujúco a i preto hladanie odpovedí a

riešenia pálcivých existenciálnych otázok plní tak trochu aj funkciu terapeutickej intervencie. V tomto najširšom slova

zmysle možno preto všetko filozofické skúmanie chápat najmä ako antický ideál starostlivosti o dušu, ci hladanie

zmyslu, poznávanie seba samého a svojho miesta vo svete.

Takéto chápanie filozofie ako terapie je stredobodom filozofického skúmania už oddávna. Možno sa s ním stretnút pri

zrode antického filozofovania, ked napr. Sokrates považuje celé filozofické úsilie práve za formovanie a staranie sa o

seba samého – epimeleisthai sauton – staranie sa o svoje záležitosti. Ale nielen Sokrates ci Platón, títo

psychagogicky orientovaní myslitelia, ale i rímski stoici vyzdvihujúci pokoj duše a vyrovnanost, ci epikurejci hladajúci

blaženost v hedoné ci apatheii a ataraxii sú dôkazom toho, že život je plný utrpení a problémov, ktoré má filozof riešit

správnym filozofickým životným postojom. Téma zdravého a správneho životného postoja charakteristic

Odporúčame tieto knihy

Pridaj svoj názor
Anonym
Anonym
Pridaj svoje hodnotenie