Najpredávanejšie - Bestsellery - Knihy - Politológia strana 1 z 135

Svedectvá takmer troch desiatok kolegov, súputníkov i politických oponentov a rivalov Roberta Fica. Stovky hodín diskusií a desiatky e-mailov s priamymi aktérmi politického života aj expertmi pracujúcimi v zákulisí politických strán a predvolebných kampaní. Stovky hodín rešeršovania a analýz dobovej tlače, odborných kníh i popularizačných titulov. Aj tak by sa dala v skratke zhrnúť práca, ktorá predchádzala vzniku druhej knihy Petra Bárdyho s názvom FICO. Vyše tristostranový titul, doplnený o desiatky fotografií a bohatý poznámkový aparát, nie je iba strhujúcim príbehom najúspešnejšieho politika v novodobej histórii Slovenska, ktorý sa pohybuje na scéne už od roku 1992. Je obrazom slovenskej politiky posledných troch dekád, spojenej s korupciou, kauzami a papalášizmom. A v neposlednom rade je tiež pokusom dlhoročného politického komentátora nahliadnuť do myslenia trojnásobného premiéra, ktorého túžba po moci bola silnejšia ako služba štátu. „Nechcel som napísať sumár toho, čo je známe, ani knihu Bárdyho názorov na Fica. Ak mala kniha vzniknúť, musel som sa rozprávať s ľuďmi, ktorí boli v jeho blízkosti. Ktorí ho poznajú alebo poznali, vedia, aký je naozaj. Chcel som pochopiť, kto je Robert Fico,“ konštatoval šéfredaktor Aktuality.sk v prológu k svojej druhej knihe s názvom FICO. Publikácia FICO – Posadnutý mocou mapuje vzostupy i pády politického lídra reprezentujúceho špecifický fenomén v novodobých slovenských dejinách. Analyzuje konkrétne kroky a skúma motiváciu muža, ktorý sa cestou na úrad vlády zmenil z tvrdo pracujúceho a načúvajúceho profesionála na stroj posadnutý mocou. Autor oceneného debutu Obyčajný Matovič. Homo vulgaris prináša správu nielen o Ficovi a Slovensku, ale aj o nás – voličoch. Kniha FICO je tak ďalším sklíčkom do mozaiky, z ktorej sa skladá obraz turbulentného politického života na Slovensku.

Najnovšia kniha investigatívneho novinára Mareka Vagoviča mapuje štyri dramatické roky, počas ktorých vládla na Slovensku koalícia OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí. Po bestselleroch Vlastnou hlavou, Vlastnou hlavou 2 a románe Padreho klan sa vracia ku klasickej politickej literatúre faktu. Kniha Jednoducho Matovič je kritickou, no zároveň objektívnou reflexiou vlády Obyčajných ľudí. Autor pri jej príprave pozorne počúval, aby lepšie pochopil motivácie, spôsob uvažovania aj rozhodovania hlavných aktérov. Časozberný dokument vychádza z jeho rozhovorov s bývalým premiérom a lídrom OĽaNO Igorom Matovičom – od jeho nástupu k moci až po vyhlásenie predčasných volieb a vznik úradníckej vlády Ľudovíta Ódora. Počas štyroch rokov sa s ním stretával zoči-voči, pričom spolu polemicky diskutovali na rôzne témy zhruba štyridsať hodín. Ambíciou knihy však nie je interpretovať každý nápad či status Igora Matoviča. Marek Vagovič ho konfrontoval predovšetkým s kľúčovými udalosťami jeho vládnutia. Od pandémie koronavírusu, cez boj s korupciu a mafiou, nezhody s SaS a prezidentským palácom až po voľbu generálneho prokurátora, tesné väzby s lídrom Sme rodina, napäté vzťahy s novinármi, kultúrno-etické vojny, demisiu z funkcie premiéra, pád vlády Eduarda Hegera či rozkol v OĽaNO. Kniha Jednoducho Matovič je zároveň sondou do duše prinajmenšom svojského politika, ktorý mal smelé plány a vzbudil veľké očakávania. Nielen vlastnou vinou však neuniesol bremeno zodpovednosti. Autor sa počas písania rukopisu stretol aj s blízkymi spolupracovníkmi, konkurenčnými politikmi či oponentmi Igora Matoviča, aby bol obraz vlády Obyčajných ľudí komplexný a zodpovedal realite. Marek Vagovič im zároveň kládol otázky, ktoré im doteraz nikto nepoložil. Jeho výhodou tiež bolo, že s nimi hovoril až po páde vlády Eduarda Hegera, lebo mu prezradili také detaily z politického zákulisia a vnútrokoaličných vzťahov, ktoré v žiadnej inej knihe, reportáži ani novinovom článku nenájdete. Cenné poznatky mu poskytili napríklad Jaroslav Naď, Gábor Grendel, Richard Sulík, Martin Klus, Veronika Remišová, Juraj Šeliga, Andrej Kiska, Michal Truban, Alojz Hlina, Andrea Kalavská a mnohí ďalší. Bonusom knihy je autorov rozhovor s prezidentkou Zuzanou Čaputovou, s ktorou rozobral nielen jej komplikovaný vzťah s Igorom Matovičom, ale aj najdôležitejšie rozhodnutia počas piatich rokov vo funkcii hlavy štátu. Katastrofálna komunikácia a mizerná politická kultúra sčasti prekryli aj fakt, že v rokoch 2020 – 2023 bola na Slovensku v zásade štandardná prozápadná vláda, ktorá neťahala krajinu smerom na východ. Z dnešného pohľadu sa to môže javiť málo, no v prípade zmeny paradigmy po najbližších voľbách budeme možno ešte vďační, kto a akým spôsobom viedol tento štát v jednom z najťažších období za posledných sto rokov. Pokiaľ ide o lídra dnes už bývalej koalície, ktorý nesie najväčšiu zodpovednosť za jej úspechy aj zlyhania, najlepšie ho vystihol exminister práce Milan Krajniak z hnutia Sme rodina: „Eduard Heger mi raz o Igorovi Matovičovi povedal: Buď ho budete brať takého, aký je, nebudete sa ho snažiť zmeniť a poučovať – a potom s ním môžete vyjsť. Alebo s ním nebudete vychádzať. Beriem ho takého, aký je.“ Jednoducho Matovič.

Prvému prezidentovi uniesli syna, ďalší sadil so zahraničnými návštevami stromy a kul rýle. Najdlhšie úradujúca hlava štátu nemala počas politickej kariéry problém porušiť zákony, popliesť mená štátnikov, názvy organizácií, zemepisné či historické fakty a lietať, kam vietor fúka. Bývalý podnikateľ v čele krajiny hovoril po vražde novinára o mafiánskom štáte. Prvá žena na prezidentskom poste bola pre svoje postoje častým terčom populistických lídrov. Nepomerne pestrejšia bola plejáda politikov zastávajúcich druhý najvyšší ústavný post. Predsedom Národnej rady bol už spomínaný milovník pretekárskych áut, poľovačiek a športových zápasov, ktoré si vychutnával po boku oligarchov ako Juraj Široký či Ivan Kmotrík, a neskôr to dotiahol až na hlavu štátu. Do pamäti verejnosti sa zapísal i vyštudovaný estetik a marxistický filozof, ktorý 17. novembra 1989 kachličkoval kúpeľňu, postaral sa o nákladnú rekonštrukciu Bratislavského hradu i kritizovanú sochu Svätopluka a prioritne sa angažoval najmä v zdravotníckom biznise. Najvyššiemu orgánu parlamentnej demokracie šéfovalo aj niekoľko politikov, ktorí spôsobili pád vlastných vlád. Nelichotivé charakteristiky, až na výnimku, sprevádzali tiež našich viacnásobných premiérov: únos prezidentovho syna a Slovensko ako čierna diera, reformy a stretnutia v konšpiračnom byte na Vazovovej, vražda novinára a korupčná mafia na najvyšších poschodiach štátu. Tri dekády modernej slovenskej samostatnosti boli nezriedka jazdou ohrozujúcou samotné základy demokracie a voliči si často vyberali medzi veľkým a ešte väčším zlom. Napriek tomu boli v príbehu Slovenska aj viaceré pozitívne momenty. Vydajte sa s nami na cestu po trinástich vybraných fenoménoch slovenskej politiky, na ktoré sa pozreli komentátori, analytici a spolupracovníci redakcie Aktuality.sk vrátane autora bestselleru Fico Petra Bárdyho, šéfa politického oddelenia Martina Sliza, experta na slovenský extrémizmus Tomáša Kyseľa či autora bestselleru Slovenská mafia Jána Petroviča. Knihu ilustrujú ikonické fotografie.

Vláda vedená pôvodne Igorom Matovičom prišla s ľúbivým sloganom o tom, že vďaka nej bude mať polícia ,, rozviazané ruky“. Nikto, okrem nich samých netušil, že to bude znamenať bezuzdné porušovanie procesných úkonov i právnych základov spravodlivosti. Mentálne vyšinutý jedinec tak v mene politickej pomsty vyšinul Slovensko z rámca právneho štátu. Začali politické procesy pripomínajúce tie z 50..rokov totalitnej komunistickej vlády. Táto kniha je o vinníkoch a ich obetiach...

Ako naznačuje už názov, táto kniha je rozpravou o Marxovi, resp. o neomarxime, no zďaleka nielen o ňom. Názov monografie "Späť k Marxovi?" je skôr provokatívna otázka k dnešnej slovenskej spoločnosti vrátane vedeckej a filozofickej komunity.

Málokomu se podaří pobývat v Severní Koreji, aniž by vedle sebe měl všudypřítomného průvodce a byl pod neustálým dohledem. Koreanistce Nině Špitálníkové se to povedlo v životě hned dvakrát. Jako jedna z mála na světě se zúčastnila studijních pobytů na Kim Il-songově univerzitě za vlády obou posledních vůdců Kim Čong-ila a Kim Čong-una. Co obnášelo studium v jednom z nejtužších diktátorských režimů na světě? Jak vypadá bezprostřední severokorejská realita? Jak se režim změnil během pár měsíců po převzetí moci Kim Čong-unem? Autorka se v textu snaží nalézt odpovědi na tyto i mnohé další související otázky a na základě osobní zkušenosti přináší vhled do segmentu severokorejského života.

Niekoľko týždňov po tom, ako na Ukrajine vypukla najprv politická kríza, po ktorej nasledovala revolúcia na Majdane, a po tom, ako Rusi anektovali Krym, sadol do auta a prešiel takmer celú Ukrajinu. Róbert Ondrejcsák tam už predtým chodil dlhé roky. Počas roka 2014 sa však krajina menila rýchlo pred jeho očami. Vtedy pochopil, že Putin Ukrajinu definitívne stratil. Zrejme to začal chápať aj Putin a pre jeho vysnívanú veľkoruskú ríšu to nebolo akceptovateľné. Anexia Krymu nestačila, invázia na Donbase nepomohla, a preto vo februári 2022 spustil totálnu vojnu proti Ukrajine a Ukrajincom. O tom je táto kniha. „Píšem ju preto, aby som pomohol pochopiť najdôležitejšiu udalosť v medzinárodných vzťahoch za života našej generácie, ktorá ovplyvní aj životy našich detí. Táto vojna totiž nie je len o Ukrajine a Rusku, ale aj o Slovensku, o strednej Európe a o budúcnosti celej Európy. Je najdôležitejšou otázkou pre bezpečnostnú politiku a medzinárodné vzťahy, lebo nejde len o bezpečnosť, ale aj o to, koľko budeme platiť za armádu o päť či desať rokov, koľko nám ostane na nemocnice, školy či diaľnice. A to sa týka každého z nás. Niektorí si to priznajú, niektorí to ignorujú, ale realitu neoklameme – je to aj naša vojna, lebo jej výsledok určí našu budúcnosť,” píše Ondrejcsák v úvode. Je jedno, či ju čítate koncom roka 2023 alebo, povedzme, v roku 2028. Stáročné tradície, ideologické, historické a geopolitické základy sa nemenia, alebo sa menia len veľmi, veľmi pomaly. Musíme ich spoznať, naučiť sa s nimi žiť a najmä reagovať na ne. A aby sme vedeli primerane reagovať, musíme vedieť, s čím máme do činenia. Róbert Ondrejcsák sa zaoberá medzinárodnými vzťahmi a bezpečnostnou politikou takmer tri desaťročia. Vyštudoval politológiu a históriu, má doktorát z medzinárodných vzťahov. Pôsobí ako veľvyslanec Slovenskej republiky v Londýne. Bol štátnym tajomníkom ministerstva obrany v rokoch 2010 - 2012 a opäť v rokoch 2016 - 2020. Okrem pôsobenia na ministerstve zahraničných vecí a obrany pracoval v odborných zahraničnopolitických a bezpečnostných think-tankoch, je autorom mnohých odborných publikácií a kníh, prednášal na univerzitách na Slovensku aj v zahraničí. Je nositeľom vysokého nemeckého štátneho vyznamenania za podporu európskej a transatlantickej spolupráce. Je presvedčeným zástancom európskeho a atlantického ukotvenia Slovenska, ako aj podporovateľom demokracie, slobody a ľudských práv.

Henry Kissinger a 20. század második felének egyik legmeghatározóbb politikusa. A világ, ahogy ma ismerjük, nem kis részben az működésének eredményeképpen alakult ilyenné. A vietnámi háború lezárása, a szovjet-amerikai viszony enyhülése, Kína és az Egyesült Államok kapcsolatfelvétele nem kis részben az ő műve. Bár aktív politikusként csupán nyolc évig állt két elnök, Richard Nixon és Gerald Ford szolgálatában, mint nagy tekintélyű politológus, egyetemi tanár, elemző, tanácsadó, továbbá megkerülhetetlen diplomáciai alapművek szerzője óriási életművet alkotott. Zsenialitását egyaránt elismerték barátai és ellenségei - mindkettőből akadt bőven minden politikai oldalon. A százéves Kissinger ma is aktív, szavaira ma is odafigyel a világ. Nógrádi György új könyve nemcsak egy rendkívüli életpályát tekint át, hanem elgondolkodtat ennek a száz évnek sok történelmi, politikai fejleményén is.

Monografia je frontálnym útokom na neoliberálny model globálneho kapitalizmu. Blaha ostro kritizuje globalizáciu, ktorá svetu prináša extrémnu nerovnosť, útlak a vojny. Odmieta amerikanizáciu, kritizuje nadvládu nadnárodných korporácií a spochybňuje liberálne ideológie. Ako alternatívu ponúka deglobalizáciu a návrat ku komunitárnym hodnotám klasickej socialistickej ľavice.

Ak chcete pochopiť, čo sa deje vo svete, pozrite sa na mapu. Svetový bestseller Tima Marshalla V zajatí geografie ukázal, ako sú možnosti každého národa obmedzené horami, riekami, moriami a betónom. Odvtedy sa geografia nezmenila, ale svet áno. V tejto novej objavnej knihe nás Marshall zavedie do desiatich regiónov, ktoré budú formovať globálnu politiku a moc. Zistíte, prečo je zemská atmosféra ďalším bojiskom sveta, prečo sa boj o Tichomorie práve začína a prečo je ďalšia utečenecká kríza v Európe bližšie, než si myslíte. Desať kapitol venovaných Austrálii, Sahelu, Grécku, Turecku, Spojenému kráľovstvu, Iránu, Etiópii, Saudskej Arábii, Španielsku a vesmíru, je podaných s Marshallovým charakteristickým vtipom a nadhľadom. Je to zrozumiteľné a pútavé skúmanie sily geografie, ktorá formuje minulosť, prítomnosť, ale aj budúcnosť ľudstva.

Kto je skutočný Vladimir Putin? Čo chce? A aký bude jeho ďalší krok? Napriek tomu, že o Putinovom Rusku sa napísali milióny slov, Západ stále nedokáže pochopiť jedného z najmocnejších politikov sveta s vplyvom po celom svete a s mocenskou sieťou, ktorá zasahuje do našich každodenných životov. Profesor Mark Galeotti v tomto základnom politickom šlabikári odhaľuje muža skrytého za mýtmi, demaskuje najdôležitejšie omyly o Putinovi a vysvetľuje, ako môžeme dešifrovať jeho motiváciu a ďalšie kroky. Galeotti sa pri vykresľovaní Putinových prvých rokov v KGB, jeho skutočného vzťahu k Spojeným štátom či jeho vízie budúcnosti Ruska opiera o nové ruské zdroje a šokujúce nezverejnené svedectvá, vďaka ktorým prináša doteraz nevídaný pohľad na muža v srdci globálnej politiky. Z anglického originálu We Need to Talk About Putin (Ebury Press, London 2019) preložil Peter Tkačenko.

Klasické a veľmi dôležité dielo o tom kam vedie obmedzovanie voľného trhu. Prvý slovenský preklad.. Touto knihou sa Friedrichovi Augustovi von Hayekovi pred viac ako 66 rokmi spôsobiť rozruch, keďže v nej tvrdí, že socializmus a fašizmus majú principiálne rovnaké korene, sú antitézou kapitalizmu a navyše mnohé ich (aj ekonomické)nástroje vedú k vzniku totalitarianizmu.

Od Čečenska po Ukrajinu Putinove vojny od svetového experta na moderné Rusko sú aktuálnym prehľadom konfliktov, v ktorých sa Rusko ocitlo od nástupu Vladimira Putina do premiérskej a následne prezidentskej funkcie. Autor mapuje vývoj od prvej a druhej vojny v Čečensku cez vojenský vpád do Gruzínska, anexiu Krymu až po inváziu na Ukrajinu a vysvetľuje, ako Putin a jeho vojny nenávratne zmenili Rusko 21. storočia. Galeotti prináša aj širší pohľad na Putinovu rekonštrukciu ruskej vojenskej moci od žoldnierov po spravodajských operatívcov a na to, ako sa Putin v tejto novej studenej vojne so Západom pri projekcii moci do zahraničia v čoraz väčšej miere spoliehal na vojenskú silu. Galeotti v týchto konfliktoch neprehliada ruské vojenské zlyhania na taktickej aj strategickej úrovni, zvlášť pri invázii na Ukrajinu, a predkladá možné scenáre vývoja nielen tejto vojny, ale aj budúcich vzťahov medzi Ruskom a jeho susedmi vrátane Číny. Tieto stránky okorenené príhodami a osobnými svedectvami od súčasných aj vyslúžilých ruských príslušníkov ozbrojených síl predstavujú napínavé a dôležité dejiny prebudeného ruského medveďa. Teraz je dokonalá chvíľa na to, aby sme pochopili prečo a ako Putin vysielal ozbrojené sily do vojen. A práve Mark Galeotti dokáže boriť mýty o veľkolepej ruskej armáde či poodhaliť to, čo prinesie budúcnosť ako žiadny iný autor. Z anglického originálu Putin’s Wars (Osprey Publishing, Great Britain 2022) preložil Peter Tkačenko.

Kauza Gorila konečne v knižnej podobe. Kontroverzný spis SIS o korupcii v slovenskej politike. Rozhodujú o našom štáte politici? Alebo ťahajú za nitky finančné skupiny?

"Kevés kortársunkról mondható el, hogy tanúja volt szinte a teljes XX. századnak. Még kevesebbekről, hogy tevékenyen formálták is azt. E kevesek egyike a Nobel-békedíjas Henry Kissinger, az Egyesült Államok legnagyobb hatású nemzetbiztonsági főtanácsadója, Nixon és Ford elnökök külügyminisztere, majd számos későbbi elnök tanácsadója. Szavaira és iránymutatására - legutóbb az ukrajnai háború ügyében - mind a mai napig élénken figyel a nemzetközi közvélemény. Közelmúltban befejezett könyvében, amely magyarul a szerző 100. születésnapján jelenik meg, az államvezetésről értekezik hat kiemelkedő XX. századi vezető (Konrad Adenauer, Charles de Gaulle, Li Kuang-jao, Richard Nixon, Anvar Szádát és Margaret Thatcher) stratégiáját elemezve. Kissinger nem először veti papírra gondolatait a fenti vezetők némelyikéről, meglátásai mégis meglepően újszerűek. Vajon kié lehetett az alázat, kié az egyensúly, kié a kiválóság és kié az akaraterő stratégiája? És miért fontos, hogy jól válasszuk meg a stratégiánkat? "Bármely társadalom, függetlenül politikai berendezkedésétől, örökkön egyfajta átmeneti állapotban van az emlékezetét formáló múlt és a fejlődését meghatározó jövőkép között. Ezen az úton elengedhetetlen, hogy e társadalmat vezesse valaki, hiszen [...] vezetés nélkül az intézmények sodródnak, míg a nemzetek a jelentéktelenné válást, legrosszabb esetben pedig a katasztrófát kockáztatják." Henry Kissinger (1923-) könyvével induló sorozatunk, a Világrend a legfontosabb stratégiai kérdések és az azokra adható válaszok feltérképezésére vállalkozik, hogy elkerülhessük a XXI. század mindnyájunkat fenyegető katasztrófáit. A sorozat további köteteiben is jelentős szerzők változatos nézőpontokból megfogalmazott gondolatait olvashatjuk, amelyek útbaigazítanak minket a folyamatosan átalakuló világrendben. "

Texty v tejto knihe spájajú hlavné spoločné témy: medzinárodná bezpečnosť, mocenské súperenie, vojenská hrozba a obrana proti nej. Upozorňuje, že všetky tieto aspekty sa týkajú aj Slovenska, aj keď jeho občania sa snažia pred tým zatvárať oči. Viaceré články analyzujú rast významu Číny a tiež medzinárodného napätia vo východnej Ázii. Ďalšie varujú pred ruskými imperialistickými zámermi a poctivo analyzujú možnosti a zámery strán v prebiehajúcej rusko-ukrajinskej vojne. Hlavné posolstvo sa ale týka zmeny medzinárodného prostredia, v ktorom rastie miera bezpečnostných hrozieb ba priamo vojnového násilia. Dlhé mierové obdobie sa skončilo a národy, ktoré chcú prežiť, musia opätovne obnoviť svoje vojenské kapacity aj zručnosti. Týka sa to aj Slovenska, ktoré má tú výhodu, že sa môže oprieť o politicky spriaznených demokratických spojencov v Severoatlantickej aliancii a Európskej únii, najmä USA, stále hlavnej svetovej vojenskej mocnosti. Ako zdôrazňuje autor, hry na „neutralitu“ môžu byť práve v čase zostrovania medzinárodnej eskalácie veľmi riskantné ba až samovražedné. Slovensko nemôže dúfať, že sa mu podarí uzavrieť do akejsi izolácie a všetky konflikty okolo neho len prehrmia. A na éru konfrontácii sa musí adaptovať mentálne, politicky, ekonomicky aj vojensky.

Šokujúca pravda o oligarchoch a politikoch na Slovensku. V tejto knihe vystupujú reálne osoby, firmy aj politické strany. Z politikov je to napríklad Robert Fico, Ján Figeľ, Béla Bugár alebo Radoslav Procházka. Dočítate sa o histórii podnikateľských skupín, ako sú Penta alebo Lexovci. Témou knihy sú aj prepojenia oligarchických štruktúr na politické strany, napríklad na Smer, KDH alebo Sieť. Každý čitateľ v tejto knihe nájde odpovede na nasledujúce otázky: 1. Kto bol krstným otcom majetkového prevratu po roku 1989? 2. Ako začínali najvplyvnejší slovenskí oligarchovia? 3. Kto zbohatol na priamych predajoch štátneho majetku a kto na kupónovej privatizácii? 4. Aký bol príbeh najnebezpečnejšej slovenskej finančnej skupiny Penta? 5. Prečo prišli o svoje peniaze malí akcionári VÚB Kupónu, Slovenskej poisťovne a VSŽ? 6. Ktorí oligarchovia ovládajú slovenské médiá? 7. Kedy sa stali oligarchovia silnejšími, ako sú slovenskí politici? 8. Ktorí oligarchovia ovládajú slovenské politické strany? V tejto knihe sa dozviete, ako sa dobré vzťahy z čias komunizmu premenili na peniaze. Ako sa potom tieto peniaze premenili na moc. A ako sa táto moc znovu a znovu mení na ďalšie peniaze. Na Slovensku totiž vznikol uzavretý okruh politiky a peňazí. Vďaka tomuto kolobehu moci a peňazí sa Slovensko postupne zmenilo zo štátu, kde majú všetci ľudia nádej na spravodlivosť, na akúsi bandu veľkých zlodejov. Táto kniha má čitateľovi pomôcť pochopiť, ako sme sa dostali do situácie, že na Slovensku opäť vládne partia nedotknuteľných a privilegovaných.

Popredný americký historik prichádza s kronikou nástupu autoritárstva od Ruska cez Európu po Ameriku. Po skončení studenej vojny sa zdalo, že víťazstvo liberálnej demokracie je definitívne. Pozorovatelia ohlásili koniec dejín, uverili v mierovú, globalizovanú budúcnosť. Ich viera bola hlbokým omylom. Autoritárstvo sa najprv vrátilo do Ruska - Putin zistil, že fašistické myšlienky možno využiť na ospravedlnenie vlády oligarchov. V druhom desaťročí 21. storočia sa rozšírilo z východu na západ, pričom mu v tom pomáhala reálna vojna rozpútaná Ruskom proti Ukrajine a kybernetická vojna rozpútaná Ruskom proti Európe a Spojeným štátom. Rusko si všade, kde potrebovalo, medzi nacionalistami, oligarchami a radikálmi našlo spojencov a jeho tlak na zničenie západných inštitúcií, štátov a hodnôt sa stretol s podporou aj na samotnom Západe. Nárast populizmu, britské hlasovanie proti Európskej únii, zvolenie Donalda Trumpa - to všetko predstavovalo ruské ciele; ich dosiahnutie však odhalilo aj zraniteľnosť západných spoločností. Snyder v tomto impozantnom a nikoho nešetriacom diele odhaľuje skutočnú povahu hrozieb pre demokraciu a vládu zákona.

Politológ a filozof Ľuboš Blaha v novom titule analyzuje a pomenúva modernú spoločnosť; v nej naše ašpirácie, názory a presvedčenia, ale aj obavy ovládajú masmédiá, reklamné agentúry, experti na zábavu a politici - všetko sa deje v záujme udržania systému, ktorý vyhovuje jednému percentu najbohatších a najmocnejších ľudí sveta... Knihu tvoria dve rozsiahle kapitoly: autor v nich predstavuje neomarxistické koncepcie (kritická koncepcia frankfurtskej školy, Althusserov a Poulantzasov štrukturalizmus, kultúrne štúdie S. Halla), analyzuje kritické náhľady Noama Chomského s dôrazom na témy mediálnej manipulácie a systémovej politickej indoktrinácie. Tá zasahuje verejný, oficiálny diskurz, nie však kultúrne vzorce správania sa marginalizovaných skupín. Ľuboš Blaha rozlišuje jamesonovský a scottovský názor na to, či máme šance vymaniť sa spod matrixu kapitalizmu. Oproti totálnej manipulácii stavia hodnoty pravdy ako sociálno-emancipačného ideálu, ktorý môže byť hnacou silou nových revolúcií.