Dcéra ľudstva (Dcéra ľudstva 1)

Neviem či odporúčať túto knihu. Nepriniesla mi čitateľský pôžitok a nepatrí medzi knihy, na ktoré budem s úsmevom spomínať. Vždy keď uvidím žltý metalický obal a jej názov, si spomeniem na výkričník, ktorý do mňa podprahovo prenikol a usadil sa mi v hlave.
Dejom sa vinú linky, ktoré sú podľa mňa zaujímavejšie ako samotný dej a postavy. Oveľa viac mi sadla vedľajšia postava Brama, no najviac ma zaujal spoločenský a ekologický kontext.
Eva mi príde dokonalá a celkom zapadá do toho sveta, ktorý pre ňu EPO vybudovalo. Je krásna, šikovná a inteligentná. Vie aké má hodnoty, stojí si za svojou pravdou. Ideálna postava v neideálnom svete, ktorý sa rúti do záhuby.
Je naivná ale vzhľadom na to, ako žila, jej to nemôžem mať za zlé. Jej perfektný svet búrajú predstavy EPA, ktoré po nej požaduje aby od 16 rodila deti, najlepšie dievčatá. Inak je Eva absolútne bezvýznamná a nemá hodnotu. Odopierajú jej ľudské práva a plánujú z nej urobiť množiareň, pretože sa stala vyvolenou a jej budúcnosť je v chovnej stanici pre ľudí.
S Bramom som sympatizovala. Rovnako ako Eva nemal žiadne zlé vlastnosti, jedine že bol tvrdohlavý, čo v tomto prípade bolo viac pozitívne ako negatívne. Chalan, ktorý dlho spĺňal otcove požiadavky a zakrýval svoje city k Eve je zrazu nevyspytateľný, odhodlaný a rozhodný človek, ktorý dôjde do cieľa aj keby sa tam má doplaziť. Stotožňovala som sa s jeho humorom a myšlienkami, ktoré lietali zo stránky na stránku. Doslova a do písmena. Na každej stránke iná myšlienka a iná emócie, ktorá ju sprevádzala.

Veľmi zaujímavá knižka. Je napísaná formou dvoch rôznych príbehov protagonistov ktorých osudy sa napokon prepletú. Pekne je vykreslené prostredie aj charakter hlavných osôb príbehu. Je to o ľuďoch úprimných, čestných, zúfalých, krutých aj oklamaných ale aj o odhodlaní nájsť pravdu i lásku. Už sa teším na pokračovanie...