Odpusť mi, Leonard Peacock

Matthew Quick je obľúbený autor bestsellerov. A po tom ako sa u nás uviedol románom „Terapia láskou“, ktorý bol kladne prijatý, nie je jeho meno neznáme ani slovenskému čitateľovi. „Odpusť mi, Leonard Peacock“ je však o niečom úplne inom. Práve autorova schopnosť voliť si zaujímavé a pritom rôznorodé témy ma oslovila. Nie je to teda o tom, že by našiel recept na úspech, ktorý by len dokola opakoval. <br>Tieto dve knihy spája, samozrejme okrem autorovho nezameniteľného štýlu, predovšetkým priehradka young adult, ktorá určuje vekovú kategóriu cieľovej skupiny čitateľskej verejnosti. Termín young adult teda doslova mladí dospelí, ktorý má svoj pôvod v angloamerickej literatúre, sa posledné roky udomácňuje prakticky na celom svete. Veľmi vágne povedané, sú to knihy šité na mieru tínedžerom, približne v rozmedzí trinásť až dvadsaťjeden rokov. Ale tieto hranice treba vnímať len orientačne, pretože kvalitný román nepozná limity pohlavia či veku. V tom druhom prípade teda aspoň limit smerom nahor. Román totiž nie je pre staršie deti/mládež vhodný kvôli vulgarizmom či niektorým drsnejším pasážam, no predovšetkým preto, lebo je svojou skladbou a závažnými otázkami, ktoré sa tu rozoberajú, pre priveľmi mladého človeka len obtiažne pochopiteľný. Ani bežný tínedžer sa však hlbšie nezaoberá umením a nerieši doslova existenciálne problémy, takže ak je adresát nastavený na jednoduché príbehy, ktorých zmyslom je predovšetkým pobaviť, bude pre neho kniha ťažšie stráviteľná. Takisto mu však môže otvoriť oči a sprostredkovať mu prvé stretnutie s vyššou literatúrou. Nehovoriac o tom, že autor pracuje s kontextom a intertextualitou – nájdeme tu viaceré narážky či priamo odkazy na iné diela. Preto je román určený skôr mladým intelektuálom, ktorí sa neboja trochu si zafilozofovať a neuhýbajú pred vážnymi témami ako je šikana, zneužívanie alebo samovražda. Tie sú podané veľmi autenticky, bez zbytočného hollywoodskeho pátosu. A potom; je ako stvorený pre outsiderov a vydedencov, ktorí inteligenčne, talentom či okruhom svojich záujmov výrazne prevyšujú svojich rovesníkov a tí im ich odlišnosť dávajú pocítiť. Takým, ktorí sú ako hlavný hrdina Leonard. A im môžem len (spolu s autorom) poradiť: vydržte a bude lepšie. Uvidíte!<br><br>Protagonistom románu je osemnásťročný stredoškolák, ktorý má tesne pred maturitou. Tie, ani blížiace sa prijímacie skúšky na univerzitu ale nezamestnávajú jeho myseľ. Má plán. Dnes zastrelí svojho spolužiaka a potom zbraň otočí proti sebe. Ešte predtým sa však musí rozlúčiť so štyrmi ľuďmi, ktorí sú mu najbližší.<br>Dej zachytáva práve tento jeden deň. Príbeh sa napriek tomu neodvíja lineárne, je popretkávaný spomienkami z minulosti a každá časť je bližšie určená jednému z výnimočnej štvorice Leonardových blízkych. Súčasťou knihy sú aj listy, ktoré píše hlavný hrdina sám sebe. Neslúžia len na spestrenie, prostredníctvom nich sa dozvedáme viac o jeho vnútornom svete. Takto, pomaly a postupne, je dávkovaná pravda o živote i problémoch nášho hrdinu.<br>Originálna je aj práca s textom. Napríklad sa tu vyskytujú časté poznámky pod čiarou, ktoré predstavujú Leonardove vysvetlivky k deju alebo pre zvýšenie efektu sa na niektorých stranách nachádza iba zopár slov, prípadne slovo jediné. A čuduj sa svet, ono to funguje!<br> <br>A ja týmto zodpovedne vyhlasujem, že sa už nikdy, ale naozaj nikdy, nebudem dívať na knihy označené ako young adult zvrchu a s určitým nadhľadom. Mne zas Leonard Peacock pripomenul, že ku každej knihe treba pristupovať otvorene a bez predsudkov. A Matthew Quick dokázal, že sa smelo môže zaradiť do panteónu, v ktorom sú autori ako John Green či Stephen Chbosky. <br>Odpusť mi, Leonard Peacock, poviem to bez príkras: kniha o tebe je fakt skvelá! <br>