Najpredávanejšie - Bestsellery - Knihy - Divadlo - teória, história,... strana 6 z 40
Knižné bestsellery nesmú v našej ponuke rozhodne chýbať. Najpredávanejšie a najobľúbenejšie knihy slávnych spisovateľov vás vtiahnu do deja a ponúknu vám množstvo skvelých príbehov. Vyberte si žáner, ktorý je vám najbližší alebo darujte najnovšie knižné bestsellery ako darček svojim blízkym.
zobraziť:
Divadlo prekračuje hranice
Kniha je zúročením dlhoročného bádateľského záujmu poprednej slovenskej teatrologičky, vysokoškolskej profesorky Sone Šimkovej o súčasnú francúzsku drámu a divadlo. Na príkladoch troch významných režisérskych osobností sa usiluje ukázať premeny a rozličné vývojové tendencie modernej divadelnej réžie. Sleduje vývoj vzťahov režisérov k dramatickému textu, vzrastajúci vplyv telesnosti a význam obradnej divadelnosti, ale aj ovplyvňovanie divadelného sveta poznatkami a skúsenosťami z iných kultúr aj iných umeleckých médií. Soňa Šimková sa vo svojej knihe pohybuje na hranici medzi recenzentkou-kritičkou, ktorá mnohé z opisovaných inscenácií osobne videla, a teatrologičkou-historičkou, ktorá sa usiluje svoj osobne zaujatý výklad dopĺňať všeobecnejšími informáciami dôležitými pre pochopenie francúzskeho divadelného kontextu.
Grafický dizajn: Ondrej Gavalda
Čo mám na jazyku
Z anglického originálu preložila Zuzana Vajdičková.
Najnovšia kniha režiséra Petra Brooka vychádza v slovenskom jazyku krátko po originálnom vydaní.
Už roky sa zamýšľam nad tým záhadným vzťahom medzi slovom a jeho skutočným významom. Slová sú často nevyhnutné. Slová, ako stoličky a stoly, nám umožňujú pohybovať sa v každodennom svete. Príliš ľahko sa však slovo dostáva do popredia. Podstatný je význam. Už ticho má význam, význam, ktorý sa domáha uznania vo svete premenlivých foriem a zvukov.
Lenivo sme si zvykli zovšeobecňovať. Teraz uvidíme, že presne tak, ako v atóme, keď ho roztvoríme a nájdeme celé univerzum, tak aj keď sa pristavíme pri nejakej vete, zistíme, že každé jej slovo a každá jej slabika zakaždým rezonujú inak.
Peter Brook
Hĺbavá a veľmi osobná kniha divadelného majstra Petra Brooka, ktorého noviny Independent označili za nášho najväčšieho žijúceho divadelného režiséra.
V Čo mám na jazyku sa Brook podmanivo, hravo a múdro zaoberá témami, ako sú jemné, no významné rozdiely medzi francúzštinou a angličtinou a početné roviny, z ktorých možno vnímať Shakespearovu tvorbu.
Brook sa tu vracia aj k svojej zásadnej idei prázdneho priestoru a uvažuje o tom, ako sa zmenilo divadlo a svet v priebehu jeho dlhej a význačnej kariéry.
Pretkaná intímnymi a výstižnými historkami z Brookovho života, kniha Čo mám na jazyku je neveľkým, zato osviežujúcim darom od jedného z najväčších umelcov našej doby.
Chvála na Brookovu Kvalitu milosti: úvahy o Shakespearovi:
Skvostná... pútavá... Táto krátka, skromná a skvelá kniha oživuje lepšie ako mnohé veľkolepé zväzky čitateľovo nadšenie pre tieto hry a divákov úžas nad pozoruhodnými a rozmanitými dojmami ukrytými v prvom fóliu. Patrí do povinného čítania...
Guardian
Vo svojich duchaplných úvahách obsahuje esenciu všetkého, čo sa Peter Brook za svoj život naučil.
Wall Street Journal
dostupné aj ako:
Hry
V roku 2007 vydal Divadelný ústav divadelnú hru Kebab v edícii Vreckovky a dnes prichádza s vydaním troch nových divadelných hier Gianiny Cărbunariu, ktorá sa medzičasom naplno etablovala doma i v zahraničí ako divadelná autorka a režisérka. Zborník obsahuje divadelné hry Michaela, tigrica z nášho mesta (Mihaela, tigrul din oraşul nostru), Solitarita (Solitaritate), Work in Progress. Divadelné hry z rumunského originálu preložila Jana Páleníková. Úvod napísala teatrologička Kinga Boros a z maďarského jazyka preložila Renata Deáková.
Pre svoju hru Michaela, tigrica z nášho mesta, ktorá mala premiéru v roku 2012, ako aj pre všetky nasledujúce drámy používa Cărbunariu pomenovanie mockumentary play, čím sa pokúša upozorniť svojich čitateľov a divákov na hravý vzťah skutočnosti a diela. Ide teda o svojho druhu sebareflexívnu dokumentaristiku. Postavy jej hier sa napríklad v javiskových textoch často odvolávajú na výskumy, ktoré boli súčasťou ich tvorivej práce. Mockumentary alebo pseudo-dokumentárny film zobrazuje fiktívne udalosti prostredníctvom dokumentaristických metód. Divadlo Gianiny Cărbunariu práve naopak vychádza zo skutočnej referencie a prezentuje ju, akoby to bola fikcia, aby toto odcudzenie upozornilo diváka ak aj on chce na váhu udalostí tam vonku. Žiadať od tohto divadla vernosť skutočnosti je slepá ulička. Balansuje na hranici skutočnosti a fikcie, ako starosta z hry Solitarita na neviditeľnej hranici medzi hľadiskom a javiskom.
Dokumentaristika Gianiny Cărbunariu spočíva v tom, že k jej inscenáciám sa viaže úžasne hlboký prieskum tém, ktoré ju zamestnávajú, nech už ide o historickú udalosť, alebo o niektorý z aspektov súčasnej spoločenskej skutočnosti. Dokumenty a rozhovory vyhrabané z hlbín archívov, v ktorých sa delia jednotliví adepti o svoje vlastné zážitky a názory, sú však pre jej tvorbu len východiskom. Ich fragmenty sa potom v novej štruktúre, koncentrovanejšie objavia v inscenácii. Je to, akoby nám zmenila ,len` uhol pohľadu, a preto sa znova musíme zamyslieť nad tým, čo sme si mysleli, že vieme.
Na sklade 1Ks
14,25 €
15,00 €
Divadelný život Prešova
Peter Himič vo svojej práci zachytáva najvýznamnejšie udalosti divadelného života Prešova od jeho začiatkov, cez pestré a plodné medzivojnové obdobie až po vznik prvého profesionálneho divadla roku 1950. Dokladá, že Prešov mal vo svojich divadelných dejinách niekoľko významných a výnimočných projektov, ktoré presahovali rámec regiónu a zostávajú zapísané aj v dejinách slovenského neprofesionálneho divadla. Vo svojej práci sa opiera o bohatý informačný materiál rozličnej proveniencie (historické dokumenty, dobová publicistika, memoárová literatúra, administratívne zápisy a pod.), pričom sa mu darí vytvoriť plastický, odborne erudovaný obraz o metamorfózach divadelného života spomínaného mesta predovšetkým v prvej polovici 20. storočia. Pozoruhodné na koncepcii monografie je autorovo úsilie prepojiť regionálnu divadelnú kultúru na pohyb slovenského divadelného umenia v rozličných historických periódach. Práca má svoj význam pre vlastný región Šariša, no zároveň je prínosná aj v nadregionálnych súvislostiach, v spoznávaní celého komplexu národnej divadelnej kultúry. Roky budovania profesionálneho divadla v Prešove boli poznačené zápasom o žáner, o jeho podobu a existenciu. Tento dlhý a zložitý proces autor teatrologicky aj kulturologicky pomenováva a syntetizuje. Vytvára rozsiahly obraz nielen o divadle, ale aj o meste, regióne a ľuďoch, ktorí v ňom žili a tvorili.
Dráma nie je súťaž
Prehľadnú faktografickú orientáciu v slovenskej dramatickej produkcii uplynulých dvadsiatich rokov ponúka najnovšia publikácia Divadelného ústavu DRÁMA nie je súťaž. Monopol česko-slovenskej dramatickej súťaže Alfréda Radoka vyvažovala totiž od roku 2000 slovensko-česká súťaž DRÁMA. Inicioval ju Divadelný ústav v Bratislave v rámci svojho projektu podpory súčasnej slovenskej dramatiky a jej väčšej prítomnosti v repertoári slovenských divadiel. Zborník zostavovateliek Lenky Čepkovej a Vladislavy Fekete dokumentuje dve desaťročia dramatickej súťaže, ktorá do slovenského profesionálneho divadla uviedla desiatky nových mien i kvalitných textov. Publikácia obsahuje vlastné životopisy autoriek a autorov účastníkov súťaže, anotácie odmenených a finálových textov, súpis inscenácií ocenených hier i výberovú fotografickú dokumentáciu. Dizajn publikácie podpisuje renomovaná grafička Mária Rojko.
Doteraz bolo do súťaže DRÁMA za dvadsať rokov jej existencie prihlásených okolo 700 hier. Ak sa na začiatku do súťaže hlásili už etablovaní autori a autorky ako Viliam Klimáček, Eva Maliti-Fraňová, Jana Bodnárová, Silvester Lavrík, Miloš Karásek, Iveta Škripková a talentovaní začiatočníci Roman Olekšák, Peter Pavlac, Marek Godovič, Michal Ditte, Andrej Kuruc, Peter Scherhaufer, časom súťaž získala aj podobu hľadača talentov. Zo súťaže vzišli dnes už známi autori ako Dušan Vicen, Pavol Weiss, Lukáš Brutovský, Zuza Ferenczová, Štefan Timko, Gabriela Alexová, Michaela Zakuťanská, Ján Papuga, Lenka Čepková, Kaja Kowalczuková, Samo Chovanec a ďalší. Dvadsať rokov DRÁMY ukázalo novú generáciu dramatičiek a dramatikov, ktorí zanechávajú výrazné stopy v slovenskom divadle, prinášajú svojské pohľady a veľmi otvorene a bezostyšne komentujú dobu a jej odvrátenú tvár. Už to nie sú iba literáti, ktorí píšu dramatické texty, ale dramatici, ktorých diela uvádzajú slovenské divadlá.
Dejiny slovenskej dramatiky bábkového divadla
Autori štúdií: Miroslav Ballay, Lenka Dzadíková, Ida Hledíková-Polívková, Juraj Hubinák, Dagmar Inštitorisová, Elena Knopová, Mišo Kováč Adamov, Barbora Krajč Zamišková, Vladimír Predmerský, Ľubomír Šárik, Vladimír Štefko, Pavel Uher, Dominika Zaťková
Vývoj slovenskej bábkovej hry od 19. storočia až po súčasnosť sa v tejto knihe skúma z niekoľkých strán a pohľadov. Dvadsaťtri kapitol je venovaných tak jednotlivým významným dramatickým autorom, ako aj syntetickým pohľadom na celé vývinové etapy slovenského bábkarstva. Veľkoryso poňatý prehľad zahŕňa najmä dramatické texty, no nemôže celkom obísť ani ich významné scénické predvedenia. Najmä v prípadoch, keď je autor textu zároveň jeho režisérom a daný text už v svojej písanej podobe zahŕňa množstvo pokynov konkrétnym hercom či scénickému výtvarníkovi. V plejáde autorov textov pre bábkové divadlo, ktorých predstavuje táto kniha, sa tak stretávajú tí, ktorí písali univerzálne hry, po desaťročia hrané divadlami nielen na Slovensku, s autormi, ktorých doménou ani nie je dramatická, lež epická literatúra, a svoje dramatické texty vytvárali v tesnej spolupráci s divadelnými dramaturgmi a režisérmi. Netreba zabúdať aj na to, že časť bábkarského repertoára tvoria rôzne dramatizácie pôvodne prozaických textov ľudových či umelých rozprávok. Veľkú skupinu predstavujú už spomenutí praktickí divadelníci, ktorí píšu svoje bábkové hry s presným zacielením na ich javiskovú realizáciu. Čo však neznamená, že výlet takýchto hier za hranice domáceho súboru je celkom vylúčený: príkladom môžu byť texty Divadla PIKI z Pezinka. Publikácia presne zachytáva aj najnovší vývoj bábkového divadla, ktorý smeruje k interaktivite a miešaniu nielen divadelných druhov, ale aj žánrov. Záslužným krokom je zaradenie obsiahlej kapitoly venovanej dramatickej produkcii nezávislých bábkových divadiel, ktorých premenlivá existencia je oveľa menej systematicky zdokumentovaná ako pri ich kamenných kolegoch.
Česká a slovenská vzájomnosť v profesionálnom divadle a tanci od roku 1993
Aká je umelecká spolupráca a nadväznosť po definitívnom rozdelení Československej republiky? Akým spôsobom sa udržiavajú vzájomné väzby a do akej miery nachádzajú dnes umelci uplatnenie v krajine, ktorá bola kedysi ich spoločnou vlasťou? Tieto a mnohé iné otázky boli nosnými témami druhého medzinárodného odborného kolokvia venovaného česko-slovenským divadelným vzťahom, ktoré bratislavský Divadelný ústav zorganizoval v rámci blížiacich sa osláv storočnice vzniku prvej Československej republiky a nadviazal tak na rovnomennú konferenciu z roku 2016. Publikácia je rozčlenená do troch okruhov: Tanec a alternatívne divadlo, Činohra slovenské divadlo a Činohra české divadlo.
Štúdie: Katarína Cvečková, Monika Čertezni, Eva Gajdošová, Dagmar Inštitorisová, Jan Kerbr, Iva Mikulová, Karol Mišovic, Nora Nagyová, Tereza Zálešáková
Odborný garant kolokvia a zostavovateľ: Mgr. art. Karol Mišovic, PhD.
Lektorovali: Mgr. et Mgr. Kamila Černá, MgA. Marek Godovič, PhD., Mgr. Miloslav Juráni
Súborné dramatické dielo III.
Tretí a posledný zväzok rozsiahleho vydavatelského projektu editora Jána Sládecka Ivan Stodola: Súborné
dramatické dielo je zložený z niekolkých blokov: Popri dalších divadelných hrách ci iných variantoch materiálov už
uverejnených v predchádzajúcich dieloch tu nájdeme aj Stodolove texty publicistické ci rozhovory s dramatikom z
rôznych období jeho života. Významnou castou zväzku je obsiahla štúdia z pera popredného slovenského teatrológa
prof. Júliusa Pašteku, ktorá erudovane aj citatelsky prítažlivo komentuje osobnost MUDr. Ivana Stodolu nielen ako
dramatika, ale aj ako popredného slovenského lekára,a hlavne charakterného, statocného cloveka, ktorého bytostný
humanizmus nezlomili ani roky strávené v komunistickom väzení 50-tych rokov.
Dráma 2007/2008
Knižná podoba rovnomennej súťaže pôvodných dramatických textov, ktorú organizuje Divadelný ústav Bratislava. Publikácia obsahuje šesť hier, ktoré sa dostali do finále súťaže Dráma 2007 a Dráma 2008.
Klára Aragonévá – Galéria (tretie miesto v súťaži Dráma 2008)
Lukáš Brutovský – Talenty (tretie miesto v súťaži Dráma 2008)
Zuzana Ferenczová / Anton Medowits – Solitaire.sk (prvé miesto v súťaži Dráma 2007)
Ľuba Lesná – Pravda víťazí, aj proti našej vôli (tretie miesto v súťaži Dráma 2008)
Štefan Timko – Jedinečný pohľad do centra (tretie miesto v súťaži Dráma 2007)
Mihalja Zakuťanská – Havaj (druhé miesto v súťaži Dráma 2007)
Žijeme divadlom. Divadelný ústav 11/21
Vizuálne pôsobivá publikácia mapuje bohatú činnosť Divadelného ústavu a poskytuje prehľad najvýznamnejších prác, projektov a udalostí, na ktorých sa inštitúcia podieľala za posledných 10 rokov, s ohliadnutím sa za dovtedajšími 50-ročnými aktivitami.
Text Vladislavy Fekete detailne prezentuje a prehľadne sumarizuje všetky významné ukončené i prebiehajúce národné a medzinárodné projekty a ich výsledky. Divadelný ústav plní niekoľko nezastupiteľných úloh v oblasti mapovania a výskumu profesionálnej divadelnej kultúry na Slovensku. Základné odborné činnosti sú zamerané najmä na odborné činnosti súvisiace s divadelnou kultúrou na Slovensku a smerom do zahraničia (dokumentačné, archivačné, knižničné, múzejné, vzdelávacie, informačné, edičné, výstavné, prezentačné a pod.). Dôležité však je, že inštitúcia sa neuzatvára do svojej muzeálno-dokumentačnej funkcie, ale citlivo reaguje na súčasný stav divadelnej kultúry na Slovensku a v zahraničí.
Úvod do divadelných a performatívnych štúdií
Publikácia Eriky Fischer-Lichte je uznávaným sprievodcom po divadle vo všetkých jeho podobách s nesmierne širokým záberom. Knihu tvoria tri časti, v ktorých prechádza od prvých krokov na úplnom začiatku uvažovania o predstavení k úvahám o rozmanitých, navzájom prepojených otázkach, z ktorých vychádza pokročilejšie štúdium.
Erika Fischer-Lichte patrí k popredným odborníčkam svojho odboru a jej nová publikácia nepochybne výrazne obohatí myslenie o divadle u nás.
Zakomponovaním metód, vďaka zásadnému vplyvu širokej škály humanitných a spoločenskovedných odborov a využívaním ich poznatkov podľa druhu skúmaného problému, sa kniha stane zaujímavou nielen pre divadelných umelcov a teatrológov.
Prvá časť Predmet štúdia a základné pojmy predstavuje úvod do jazyka a kľúčových myšlienok, o ktoré sa opiera diskusia a myslenie o divadle: pojem predstavenia, vznik významu a divadelná udalosť ako spoločná skúsenosť hercov a divákov.
Druhá časť Oblasti výskumu, teórie a metódy sa zaoberá otázkou, ako by sa malo analyzovať predstavenie a ako by mal prebiehať divadelnohistorický výskum; ako tvoriť a chápať rôzne metodické prístupy, ako zmysluplne narábať s prameňmi a ako tvoriť teoretické rámce.
Tretia časť Rozširovanie a prepájanie nadväzuje na prvú a druhú časť a nazerá na divadlo a predstavenie z globálneho hľadiska. Prináša pojem prelínania kultúr v predstaveniach, skúma vzájomné vzťahy divadla a iných umení a venuje sa transformačnej estetike predstavenia.
Prípadové štúdie, ktoré kniha obsahuje, zasadzujú tieto teoretické úvahy do divadelnej praxe.
Slovenské činoherné divadlo 1938 - 1945
Pokus o plastickú mapu, ako knihu označil autor v podtitule, je vzácny nielen hodnotou samotného prvovýskumu, ale aj spôsobom uchopenia témy. Nezameriava sa výlučne na dejiny konkrétneho súboru či profily vybraných osobností. Prináša koncept zaľudnených dejín. Ak štýl jeho písania v recenziách osciloval medzi odborným hodnotením a esejou, štýl v prípade rozsiahlejších textov, vrátane tejto knihy, osciluje medzi vedeckým a rozprávačským. Princíp príbehu o dobe a ľuďoch umožňuje autorovi zachytiť dynamickú a neoddeliteľnú koexistenciu viacerých vývinových línií divadla (popri profesionálnych súboroch aj život ochotníckych divadiel), ale i pohyb osobností medzi jednotlivými inštitúciami a organizáciami. To všetko na prehľadne zachytenom pozadí spoločensko-politických pomerov.
Autor tak vytvára pomyselnú spoločensko-kultúrnu mapu. Umožňuje rýchlu a spoľahlivú orientáciu, ale i možnosť pristaviť sa pri jednotlivých detailoch. Pripája aj výnimočne rozsiahly poznámkový aparát. Obsahuje dôležité fakty z prvovýskumu, ktoré v súdobej literatúre neboli publikované a sú pre porozumenie textu užitočné. Nemenej dôležitý je náčrt súvislostí, ktoré zaraďujú slovenské divadlo do širšieho európskeho kontextu.
(Zdenka Pašuthová)
Bresson o Bressonovi
Francouzský režisér Robert Bresson (1901–1999), svými životopisnými daty zajímavě a tak trochu příznačně vyplňujícími celé 20. století, patří mezi solitérní tvůrce světového filmu, který si i přes své dlouhé tvůrčí období čtyř dekád dokázal zachovat naprosto specifický tvůrčí styl, v podstatě nepoznamenaný žádnou z dominantních tvůrčích vln či škol. Ve všech filmech natočených od 2. světové války až do 80. let (např. Deník venkovského faráře, K smrti odsouzený uprchl, Peníze) si udržel svůj nezaměnitelný přístup k filmovému vyprávění či herectví a dále ho formoval a precizoval dílo po díle, a to za použití úsporných vyjadřovacích prostředků. Podobně úsporně i on sám formuloval své názory na filmové dílo; jediný ucelený soubor jeho filmového myšlení je stostránkový spisek "Poznámky o kinematografu" (1975, česky vyšlo 1998), opět plný krátkých úsečných noticek zapisovaných v průběhu čtvrtstoletí. Teprve roku 2013 vznikla další kniha, která se snaží v uceleném souboru nechat promluvit tohoto tvůrce o svém díle. Péčí jeho vdovy Mylene Bressonové vyšel soubor jeho rozhovorů z dlouhého údobí let 1943 až 1983, který je řazen chronologicky, film po filmu. Právě tento diachronní postup umožňuje sledovat vývoj Bressonova stylu, jeho uvažování o kinematografu. Tuto linii podporuje i zařazení interview, jejichž přímým popudem nebylo obvyklé představení nového snímku uváděného do kin, ale spíše zamyšlením nad určitým tématem či motivem (např. adaptace literárních děl), což dále prohlubuje poznání o směřování jeho úvah v tom kterém období. Tím se z tříště porůznu vzniklých rozhovorů stává celkem plnohodnotný profil tvůrce, který jinak o svém díle spíše mlčel.
Slovenské ľudové divadlo
Kniha Martina Slivku predstavuje výsledok dlhodobého systematického výskumu slovenského ľudového divadla. Je to práca základného výzamu tak pre slovenskú Teatrológiu, ako aj pre folkloristiku. Martin Slivka je pokračovateľom klasického diela P. G. Bogatyriova, no jeho pohľad je komplexnejší s dôrazomna vývinovú, semiotickú a historicko-typologickú rovinu.
Jozef Ciller
Monografia Dagmar Inštitorisovej Jozef Ciller. Čítanie v mysli scénografa sa zaoberá tvorbou prof. Jozefa Cillera (1942), ktorý patrí medzi najúspešnejších slovenských divadelných scénografov, venuje sa však aj kostýmovej tvorbe, televíznej a filmovej scénografii, architektúre, dizajnu či paradivadelným akciám, výstavám a eventom. Za svoju tvorbu získal viacero ocenení ako - zlaté medaily na Pražskom Quadrienalle 1975, 1983, zlatú medailu na Trienalle v Novom Sade 1974 a i. Monografia má dve časti. Obrazová časť pozostáva takmer zo 70 výtvarných návrhov a ich realizácií doma a v zahraničí. Osobitosťou koncepcie sú anotácie k scénografiám v slovenskom a anglickom jazyku, ktoré sú zároveň ich filozofickým základom. V textovej časti je každá kapitola tematicky zameraná tak, aby prostredníctvom rôznych optík poukázala na hlavné znaky tvorby Jozefa Cillera v jeho divadelnej aj v inej umeleckej tvorbe, vrátane teórie scénografie. (Kapitoly ako Scénografia ako metafora v akcii, Scénografia ako akcia, event a fantázia, Čechov ako impresia a realizmus, Moliere ako dynamizmus baroka a stoicizmus klasicizmu, Shakespeare ako prítomnosť renesancie atď.)
Príloha DVD s ukážkami z tvorby J. Cillera (teatrologické práce; scénografie pre eventy a iné paradivadelné aktivity; ukážky z filmových dokumentov a televíznych vystúpení; fotografie z amatérskych a bábkových inscenácií, kompletné súpisy divadelných, filmových, televíznych, teatrologických a iných diel J. Cillera a prác o J. Cillerovi a použitá literatúra..
Výkrik. Voľba.
V roku 2014 si pripomenieme 100 rokov od vzniku prvej svetovej vojny a 70 rokov od Slovenského národného povstaní a nasledujúci rok 70. výročie výhry nad fašizmom (2015).Na pripomenutie týchto dôležitých míľnikov našej histórie pripravil Divadelný ústav dvojzväzkový zborník hier s tematikou prvej a druhej svetovej vojny a Slovenského národného povstania v slovenskej dráme. Publikácie obsahujú divadelné hry slovenských dramatikov v širokom časovom rozpätí, od obdobia medzi svetovými vojnami až po 90.roky minulého storočia (Martin Rázus, VHV, Ferko Urbánek, Jozef Gregor-Tajovský, Karol Horák, Ivan Stodola, Leopold Lahola, Juraj Váh, Peter Karvaš, Ivan Bukovčan, Osvald Zahradník, Anton Kret, Vladimír Klimáček a ď.).
Milan Čorba
Monografia Milan Čorba je snahou o vytvorenie portrétu mimoriadnej osobnosti slovenskej scénografie. Obsahuje množstvo kostýmových návrhov Milana Čorbu, fotografií z divadelných inscenácií, televíznej a filmovej tvorby, sprevádzané jeho myšlienkami, ktoré odzneli v rozhovoroch, článkoch, knihách alebo, a to je pre nás to najvzácnejšie, uchované na návrhoch vo forme vlastnoručných poznámok k pripravovanej práci.
Tvorbu Milana Čorbu a spoluprácu s ním predstavuje plejáda významných divadelných a filmových umelcov, teoretičiek a teoretikov: Nadežda Lindovská, Eugénia Sikorová, Jozef Ciller, Martin Huba, Ľubomír Vajdička, Vladimír Mlčoušek, Martin Šulík, Petr Weigl a Boris Kudlička. Zostavil Ján Kocman.
Dráma 2012
Dráma 2012 vzchádza ako knižná podoba rovnomennej súťaže pôvodných dramatických textov v slovenskom a českom jazyku, ktorú organizuje Divadelný ústav Bratislava. Publikácia obsahuje tri hry, ktoré sa dostali do finále súťaže Drama2012.
dostupné aj ako:
