Tamara Klímová

---

Publikácia je uceleným prehľadom tvorby Tamary Klimovej v kontexte vývinu slovenského a českého výtvarného umenia druhej polovice 20. storočia. Výtvarné dielo Tamary Klimovej patrí k zložitým výpovediam umenia neskorej avantgardy. Napriek tomu, že vnútorná výstavba jej obrazového sveta sa časom čoraz viac prečisťovala (zdanlivou) jasnosťou geometrického poriadku, šírkou výtvarného talentu nespochybnila základy svojho umenia: nerozpojiteľnosť konštruktívneho a fantazijného, farebnej expresie a tvarovej analýzy. Tu zrejme treba spomenúť neveľmi výraznú domácu tradíciu či už ortodoxie kubistickej analýzy, alebo rôznych konštruktivistických ekvivalentov geometrickej abstrakcie, ktoré by sa určujúcim spôsobom podieľali na autonómnosti obrazových foriem a poriadku nového univerza obrazu. Pritom v duchovnej klíme iných krajín strednej Európy bola situácia niekde aj doslova opačná: v Poľsku i Maďarsku. A ruský konštruktivizmus, významným účinkovaním jeho predstaviteľov na Bauhause, určujúcim spôsobom ovplyvnil estetiku medzinárodného konštruktivizmu. Zrejme výrečný príklad nájdeme hneď v prvom medzinárodnému zborníku umeleckej avantgardy, ktorý v redakcii Jaromíra Krejcara roku 1922 v Prahe vydal výtvarný odbor Umělecké besedy s názvom Život s podtitulom Nové umění – konstrukce – soudobá intelektuelní aktivita, kde sú slovami Karla Teigeho programovo pomenované východiská: konštruktivizmus – poetizmus. A vstupnou básňou Jaroslava Seiferta zasa oslovené a oslávené Všechny krásy světa. Sveta „druhej prírody“, civilizácie, kde baletky tančí na plakátech mezi písmeny, kde šedivé aeroplány jako holuby slétli, kde je krásnější to elektrické kvítí na domech, než kvítí na záhonu, kde padající hvězdy se zachytily v železných konstrukcích rozhleden a kde před plátnem kina sníme dnes svůj nejkrásnější sen.1 Ozaj zvláštna tradícia tento konštruktivistický poetizmus či poetický konštruktivizmus. A pre ten optimizmus v „očakávaní“ dejov, ktoré klíčili v lone dvoch totalít dvadsiateho storočia, možno tradícia pre domáce umenie rovno sebazáchovná.
menej