Černobyľská modlitba

Černobyľská modlitba od Svetlany Alexijevič mi doma na poličke stála už dlhšie, tak som si túto "absyntovku" vzala na cestu do Viedne. Knihu o tom, čo dokáže snaha udržať si za každú (doslova) cenu moc a nestratiť vplyv tak, ako to dokázali len komunisti, som paradoxne vzala do "slobodného sveta". Možno o to viac som si pri čítaní veľa vecí uvedomovala. Je v mäkkej väzbe, nebude taká ťažká - myslela som si. Ani som nevedela, ako veľmi sa mýlim. Je ťažká. Hneď v prvej kapitole umreli dvaja ľudia. A potom ďalší a ďalší, iní ochoreli, rodili sa mŕtve deti, ľudia trpeli... Čo som čakala? Je to predsa kniha o Černobyle. Sama neviem. Čítam cestou vo vlaku, sediac v parku, doma, v metre,... a premýšľam. Štát pre ľudí? Alebo naopak? A čo všetko sa zatajuje pred nami? Čo všetko je možné vykonať a hlavne vydržať pre udržanie moci? Koľko obetí? Je to ako radiácia. Nie je ju vidno, plíži sa tajne a potichu. Mnohí nevedia, že sa niečo deje. Presne tak, ako v okolí černobyľskej elektrárne: "Išiel som tam a myslel som si, že tam bude všetko pokryté sivým popolom. Čiernou sadzou. Ako na Brieľovom obraze Posledný deň Pompejí. Ale tam... Prídeš, a tam - krása. Nádhera! Kvitnúce lúky, mäkká jarná zeleň lesov. A toto obdobie práve milujem... Všetko ožíva... Rastie a spieva..."<br>Svetlana Alexijevič to všetko dokonale vystihla. Ak náhodou chcela písať "len" o Černobyli, veľmi sa jej to nepodarilo. Kniha je totiž vysoko aktuálna. Veď nie nadarmo jej podnadpis znie: "kronika budúcnosti".

Úžasná kniha! Silný začiatok, silný koniec.

Výborná reportážna spoveď o obyčajných ľuďoch, ktorých postihla neobyčajná udalosť a aj napriek ohrozeniu vlastného života sa častokrát odmietli vzdať svojho domova a toho mála, čo v ňom mali.<br>Svetlana opäť ako v prípade knihy Vojna nemá ženskú tvár, surovo ale pravdivo pomocou spovede skutočných ľudí a bez prikrášľenia, odkrýva skutočnú a prežitú hrôzu.

skvelá kniha

Každý by si mal prečítať, aby sme sa poučili aké zlo a krutosť vojna prináša obyčajným ľuďom.

Kniha o hrôze ktorá sa naozaj stala.

Po zhliadnutí nemenej famózneho seriálu som si chcel prečítať osudy postáv "z prvej ruky". Kniha je omnoho strašidelnejšia ako daný seriál. Venuje sa totiž ľuďom, ktorí prežili katastrofu a dodnes žijú v zamorených oblastiach ako by sa nechumelilo. Kniha je smutná, tragická, hororová, poetická, nádherná, krutá a zároveň podáva príbehy tak, ako sa stali. Tak ako si ich ľudia pamätali. Je napísaná zvláštnou formou rozhovorov so zamlčaním otázok. Niečo takéto sa nedá hodnotiť...