Hľadanie: Zodpovednosť štatutárneho orgánu za škodu spôsobenú pri výkone funkcie (CD)

V aplikačnej praxi nie sú nijako výnimočné prípady uplatňovania práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, resp. zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Interpretácia týchto právnych predpisov nie je vôbec jednoduchá. Cieľom komentára je predložiť komplexný pohľad na právnu úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci s prihliadnutím na stanoviská prezentované v odbornej literatúre a súdnej praxi a poznatky aplikačnej praxe. Autor kladie osobitný dôraz na analýzu poňatia otázky príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom a vznikom škody v rozhodovacej praxi slovenských súdov, keďže práve táto problematika patrí nepochybne medzi najzložitejšie a najkontroverznejšie v oblasti občianskeho práva hmotného. Výklady autora, ktorý poukazuje na niektoré protikladné stanoviská prezentované v súdnej praxi a ktorý do komentára pretavuje svoje dlhoročné skúsenosti s aplikáciou vyššie uvedených právnych predpisov, dopĺňa pomerne rozsiahly prehľad slovenskej a českej judikatúry vo veciach zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. V tejto súvislosti je potrebné uvedomiť si, že správna aplikácia zákona č. 514/2003 Z. z., resp. zákona č. 58/1969 Zb. si vyžaduje dôkladnú znalosť nielen celého radu právnych predpisov najmä z oblasti správneho práva (a to v nadväznosti na nesprávny úradný postup orgánov verejnej moci pri výkone verejnej správy), ale taktiež znalosť pomerne bohatej judikatúry z oblasti zodpovednostných vzťahov. Autor sa nevyhýba polemike s niektorými stanoviskami prezentovanými v súdnej praxi.Komentár je síce určený predovšetkým sudcom, advokátom a právnikom pôsobiacim na orgánoch verejnej moci, môže však poslúžiť každému, kto bol alebo sa cíti byť poškodený pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo nesprávnym úradným postupom.

ZÁKON Č. 514/2003 Z.Z. Z 28. OKTÓBRA 2003 O ZODPOVEDNOSTI ZA ŠKODU SPÔSOBENÚ PRI VÝKONE VEREJNEJ MOCI A O ZMENE NIEKTORÝCH ZÁKONOV V ZNENÍ ZÁKONA Č. 215/2007 Z.Z., ZÁKONA Č. 477/2008 Z.Z., ZÁKONA Č. 517/2008 Z.Z., ZÁKONA Č. 508/2010 Z.Z. A ZÁKONA Č. 412/2012 Z.Z.

Zodpovednostné právne vzťahy sú v praxi nielen obchodného práva jedny z najčastejšie sa vyskytujúcich právnych vzťahov. Napriek tomu monografie zaoberajúce sa touto témou sú zriedkavé a málokedy sa detailnejšie zaoberajú problémami praxe obchodného práva. V predkladanej monografii sú systematicky spracované všeobecné otázky vzniku a existencie predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, porovnanie a vymedzenie voči občianskoprávnej úprave, ako aj porovnanie s podobnými inštitútmi súkromného práva zameranými na reparáciu ujmy a na špecifické problémy obchodnoprávnej úpravy. Publikácia sa detailnejšie zameriava na skúmanie osobitných druhov zodpovednosti najčastejšie sa vyskytujúcich v obchodnoprávnej praxi a to na skúmanie predzmluvnej zodpovednosti, limitácie výšky škody v zmluvných vzťahoch, zodpovednosti štatutárnych orgánov, zodpovednosti osobitne kvalifikovaných osôb, zodpovednosti za riziko a konanie proti dobrým mravom a zodpovednosti v zmenkovom práve. V jednotlivých kapitolách autorka spracúva aktuálnu judikatúru slovenských a českých súdov. Cieľom monografie je komplexné spracovanie problematiky, a to nielen teoretických aspektov, ale aj vytvorenie odbornej pomôcky pre právnu prax, a to tak v prípade zmluvnej, ako aj sporovej agendy.

Univ. prof. et doc. PhDr. JUDr. Dr. Robert Vlček, PhD., MPH, PhD., MHA, MBA, LL.M, Dr. h. c. univerzitný profesor – vysokoškolský pedagóg, publicista a dokumentarista vyštudoval Právnickú fakultu a neskôr verejné zdravotníctvo na UK v Bratislave a management na CUB-Open University. Ako pedagóg pôsobil na právnických fakultách, lekárskej fakulte, fakultách verejného zdravotníctva a na fakulte ošetrovateľstva a zdravotníckych odborných štúdii SZU.Je autorom osemnástich (6 zahraničných a 12 domácich) monografií, viacerých vysokoškolských učebníc a vedeckých štúdií a publikoval vyše 320 odborných článkov a viac ako 400 citačných ohlasov doma i v zahraničí.

Problematika profesní odpovědnosti je v dnešní době čím dál častěji zmiňována, a to nejen v oblasti právnických profesí, ale též v oblasti poskytování zdravotních služeb a mnohých dalších. Jedná se o téma bezesporu aktuální, které však dosud není z koncepčního pohledu uceleně zpracováno. Publikace pojednává o úpravě odpovědnosti za škodu způsobenou při aplikaci práva, a to osobami k tomu oprávněnými. Osoby, které se na aplikaci práva každodenně podílejí, tedy zejména advokáti, notáři, soudní exekutoři, ale pochopitelně též soudci, státní zástupci, patentoví zástupci či daňoví poradci, jsou právními profesionály. Pro výkon těchto právnických profesí jsou stanoveny specifické předpoklady, ať je to již požadavek vysokoškolského vzdělání, minimální doby praxe, složení zvláštní odborné zkoušky či jiné. Značná část práce je zaměřena na právní praxi, vychází z judikatury českých a někdy též zahraničních soudů, a dále též z kárných rozhodnutí příslušných orgánů profesní samosprávy. Závěr každé kapitoly obsahuje úvahy de lege ferenda spočívající zejména v navržení vhodného způsobu regulace problematiky profesní odpovědnosti. Kniha je určena příslušníkům všech právnických profesí, studentům, ale též široké veřejnosti.

Již třetí vydání komentáře k odpovědnosti za škodu způsobené při výkonu veřejné moci znovu shrnuje vývoj, k němuž v aplikaci tohoto zákona v praxi došlo. Pět let, jež uplynuly od předchozího vydání, přinesly nejen dvě další novely, ale v jejich průběhu došlo především k rozvinutí judikatury vztahující se k odškodňování nemajetkové újmy. Ta byla do zákona integrována už v roce 2006, ale teprve judikatorní praxe dává této „nové“ úpravě jasnější obrysy. Vedle vlastního komentáře jeho autor, soudce Nejvyššího soudu, který se přímo podílel na tvorbě judikatury, zpracoval nejucelenější a nejaktuálnější přehled relevantní judikatury strukturovaný podle jednotlivých ustanovení a témat. V knize nechybí ani praktické pohledy na procesní problematiku, která je spojena s uplatňováním nároků podle tohoto zákona v občanském soudním řízení.

Základným cieľom ostatnej novely Trestného poriadku je zákonodarnou úpravou ochrániť záujem dieťaťa a eliminovať osobitne psychickú ujmu dieťaťa, ktorú môže dieťa utrpieť pri zatknutí alebo pri zadržaní jeho rodiča alebo jemu blízkej osoby. K rovnakej ochrane má dôjsť aj pri vykonávaní domovej prehliadky alebo prehliadky iných priestorov, kde sa nachádza dieťa. Ide o reakciu na viaceré prípady z praxe, keď pri policajnom zásahu najmä voči rodičom detí boli zásahy a oprávnenia podľa Trestného poriadku vykonané neprimerane a bezohľadne vo vzťahu k prítomným maloletým deťom.Titul obsahuje úplné znenia zákonov k 1. 1. 2023 1. TRESTNÉ PRÁVO ZÁKON č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon ZÁKON č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok ZÁKON č. 330/2007 Z. z. o registri trestov ZÁKON č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb ZÁKON č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov ZÁKON č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka ZÁKON č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti ZÁKON č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach ZÁKON č. 312/2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku ZÁKON č. 650/2005 Z. z. o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii VYHLÁŠKA č. 618/2005 Z. z. o tvorbe spisu orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi VYHLÁŠKA č. 619/2005 Z. z. o podmienkach a postupe prokurátora pri konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu VYHLÁŠKA č. 275/2022 Z. z. o rozsahu vykonávania rozhodnutí, opatrení a úkonov trestného konania vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní2. SPRÁVNE PRÁVO ZÁKON č. 372/1990 Zb. o priestupkoch ZÁKON č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zboreTrestné právo je jedno z odvetvia verejného práva, ktoré poskytuje ochranu spoločenským záujmom uvedeným v Trestnom zákone pred protiprávnymi konaniami tým, že určuje, čo je trestným činom, vymedzuje podmienky a predpoklady trestnej zodpovednosti, ustanovuje tresty a ochranné opatrenia a vedie subjekty k plneniu zákonných povinností a zachovaniu pravidiel spolužitia. V zákone o Policajnom zbore sa upravili viaceré ustanovenia na základe aplikačnej praxe, ako napríklad zmeny v organizácii Policajného zboru, zrušenie menoviek na rovnošatách policajtov a úprava oprávnení a donucovacích prostriedkov pri ochrane života, zdravia a majetku. Do zákona sa zaviedla základná štruktúra Policajného zboru – Prezídium Policajného zboru, útvary Policajného zboru s pôsobnosťou pre celé územie SR a útvary Policajného zboru s miestnou pôsobnosťou. Okrem toho sa špecificky upravilo postavenie Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru. Základné pravidlá o zriaďovaní a zrušovaní útvarov ostali nezmenené. Vypustila sa povinnosť používať na služobnej rovnošate pri výkone služobnej činnosti aj menovku policajta, ktorá obsahuje meno a priezvisko, prípadne akademický titul. Služobná rovnošata naďalej obsahuje identifikačné číslo policajta. Oprávnenie policajta požadovať vysvetlenie sa doplnilo aj o vysvetlenie od osoby, ktorá môže prispieť k objasneniu skutočností dôležitých pre odhalenie trestného činu. Pri zaistení osoby sa upúšťa od potreby vydávať rozhodnutie podľa správneho poriadku, ale spíše sa iba úradný záznam. Z dôvodu zaisťovania bezpečnosti určených osôb a objektov sa zaviedol zákaz činnosti bezpilotných lietadiel nad určeným objektom do výšky 120 m. Oprávnenie uzatvoriť verejne prístupné miesta sa zaviedlo aj pri hromadnom porušení verejného poriadku. Doplnilo sa oprávnenie vyzvať osobu, aby sa podrobila vyšetreniu na alkohol alebo inú návykovú látku, ak je dôvodný predpoklad, že by vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky mohlo dôjsť k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu vykonávaného úkonu. K zmenám došlo aj v ďalších právnych predpisoch z oblasti trestného práva.

Zákon o odpovědnosti státu je primárním právním předpisem při uplatňování náhrady škody, o níž se poškození domnívají, že jim ji způsobil stát, resp. územní samosprávný celek při výkonu veřejné moci svěřené jim zákonem v samostatné působnosti. Zákon o odpovědnosti státu je právním předpisem bohatým na judikaturu, a proto není náhodou, že dva z autorů jsou soudci Nejvyššího soudu zabývající se právě problematikou odpovědnosti státu a třetí autor je praktikujícím advokátem. Komentář tak přináší ucelený výklad jednotlivých ustanovení s relevantní judikaturou.

Problematika zodpovednosti za vady diela patrí v súčasnosti pravdepodobne k najčastejšie sa vyskytujúcim dôvodom zakladajúcim spory medzi zmluvnými stranami zmluvy o dielo. Zodpovednosť za vady diela a uplatňovanie jednotlivých nárokov zo zodpovednosti za vady diela vystupuje do popredia osobitne v klíme ovplyvnenej pretrvávajúcim právnym dualizmom súkromného práva. Cieľom monografie je snaha o komplexné spracovanie skúmanej problematiky a poukázanie na odlišnosti v otázkach právnej úpravy zodpovednosti za vady diela podľa Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka. V systematike publikácie skúmania od všeobecných pojmov k užším, resp. špeciálnym tvorí osobitnú kapitolu aj identifikácia koncepcií vy¬medzujúcich pojem právna zodpovednosť, ktorého poznanie je taktiež jedným z predpokladov pre správnu aplikáciu jej osobitnej súčasti, ktorou je zodpovednosť za vady diela. Nasledujúce nosné časti publikácie predstavujú komplexné spracovanie zodpovednosti za vady, osobitne v záväzkoprávnych vzťahoch riadiacich sa Občianskym zákonníkom a osobitne v záväzkovoprávnych vzťahoch, ktoré upravuje Obchodný zákonník.Publikácia si nájde svojho čitateľa nielen v odbornej, ale aj v laickej verejnosti a prispeje tak najmä k predchádzaniu sporom, ktorým je možné zabrániť dobrou prípravou zmluvy o dielo, a zároveň ponúkne odbornej verejnosti niektoré polemické otázky a návrhy de lege ferenda, ktoré môžu byť predmetom ďalšieho výskumu, resp. diskusie.