Bestseller

"Hovorí sa, že keď je somárom príliš dobre, idú sa kĺzať. O tom niečo viem. S mojím mužom Cyrom sme sa jedného dňa rovnako ako tie somáre ocitli na klzisku", tvrdí v úvode Heda Záborská, rozprávačka príbehu. S manželom a dvomi dospelými dcérami žijú bežný život plný obyčajných starostí. Ale iba do chvíle, pokým sa Heda nerozhodne dostať naspäť peniaze od bývalého milenca, ktoré mu požičala. Namiesto toho sa stane svedkom jeho vraždy. Vtedy sa spúšťa reťaz udalostí, ktoré v priebehu jedného roka zmenia Hedin život a vyústia do prekvapujúceho rozuzlenia. Pretože povedané slovami hlavnej hrdinky:"Šťastné obdobie, kedy človek verí, že nič zlé sa mu nemôže stať, skončí, keď pochopí, že sa mu môže stať všetko."

Sú ľudia, ktorí to majú v sexe radi pekelne horúco. Takí sú aj Alexander a Júlia. On túži byť prísnym pánom, ktorý vládne pevnou rukou nad svojou otrokyňou, ona oddanou služobníčkou, ktorá bude milovaná cez bolesť. Nájde pán svoju subinku, a ona svojho pána? Keď sa zoznámia Alexander, majiteľ siete hotelov, a študentka Júlia, okamžite zistia, že majú rovnaké potreby. Uzavrú medzi sebou dohodu, podľa ktorej bude ona dva mesiace posledných prázdnin na vysokej škole tráviť u neho, a poslúchať svojho pána. Pre Júliu sa začína leto, ktoré sa razom zmení na chvíle vášnivého milovania. Za každé neuposlúchnutie pánových prianí nasleduje trest, ktorý ona musí splniť. A urobí to veľmi rada... Počas vášnivých chvíľ sa Júlia do Alexandra zaľúbi, neskôr však zistí, že je ženatý. Jeho dobehne minulosť, keď si uvedomí, že Júliu pozná. Odhalí jej pravú identitu a zisťuje, že jej ide o život... Dokážu spoločne prekonať prekážky, ktoré sa im začali stavať do cesty? Čo urobí Alexander, keď zistí, že vo svete, kde milujem ťa sa nevraví, už nejde len o vášnivý sex, ale že Júliu naozaj ľúbi? On však pravú lásku doteraz nepoznal, a nevie, ako s ňou narábať. Dokáže získať dievča svojho srdca, subinku oddanú pánovi, alebo spolu s letom skončí aj dohoda, ktorú medzi sebou uzavreli, a ich cesty sa navždy rozídu? Ukážka z textu Sylvia sa zastavila medzi veľkými dvojkrídlovými dverami, ktoré viedli do centra diania prepychovej noci, aby si pohľadom dokonale namaľovaných očí premerala miestnosť, ktorá sa trblietala v zlatistých odleskoch luxusu päť hviezdičkového hotela. Hotel Metropol hostil vyberanú smotánku. Hostia prichádzali priamo z kresiel svojich štylistov a módnych poradcov. Muži, ktorí prišli so svojimi manželkami, už boli o pár tisíc eur ľahší, no nie spokojnejší. A potom tu boli tí, ktorí prišli sólo. Bez snubných prsteňov, alebo ich odložili do náprsnej tašky na mieru šitého saka, boli pre Sylviu tými najdôležitejšími hosťami. Orlím pohľadom preletela miestnosť. Vnútorná potreba skontrolovať dokonalosť dnešnej noci ju na chvíľu upokojila. Zlato krémové steny, vysoké stropy, obrazy dôsledne rozmiestnené po všetkých svetových stranách boli osvetlené desiatkami krištáľových svetiel. Niečím jej to pripomínalo domov - vzdialené Rusko. Prepych, prehnaný luxus, všetkého tu bolo až priveľa. Zhlboka sa nadýchla. Spokojná zdvihla bradu, vzpriamila dokonalú postavu a elegantným krokom vykročila medzi stovky hostí. Prekĺzala pomedzi nich a zdravila ich pohľadom, nepatrným gestom skrytým v úsmeve. Jej pery vraveli - rada vás vidím. Konečne si to namierila k najdôležitejšej osobe dnešnej noci. Uvidela ho, ako svoje vysoké, možno trochu unavené telo, opiera o zábradlie na poschodí. Orlím zrakom, zdalo sa jej, že spokojným, sledoval všetko, čo sa pod ním odohrávalo. Takto sa mu to páčilo. Mať všetko pod kontrolou patrilo k jeho prirodzenému postoju v živote. „Blahoželám.“ Šampuskou štrngla o jeho už takmer vyprázdnený pohárik a skopírovala ležérny postoj, akým sa opieral o zábradlie a sledoval divadlo pod sebou. Bol pekný, tento muž, ktorého v skutočnosti nikdy nemala. Pil whisky a sám bol ako ten nápoj - horký, ostrý, vzrušujúci, nepriehľadný. Bol vlakom, ktorý dávno zmeškala. „Vlastne sa to ničím nelíši od poslednej akcie.“ „Zdal si sa mi spokojný, no zrejme som sa mýlila.“ „Som spokojný.“ „Naozaj potrebuješ zmenu, alebo to, že si znudený iba hráš?“ Pozrel na ňu, no jeho pohľad nevravel nič. „Ako sa máš, Sylvia?“ „Dobre. Ďakujem za opýtanie.“ „Tak si to opakuj stále dokola. Ak ma budeš štvať svojimi rečami, akože by mi nezaškodil relax, alebo svoj ďalší hotel mám postaviť v štýle feng šuej, už sa dobre mať nebudeš. Inak vyzeráš úžasne a krásne. Ako vždy.“ „Vďaka, arogantný muž,“ prehodila ledabolo, akoby tie reči predtým ani nepovedal. „Ani ty dnes nie si na zahodenie.“ Žmurkla naňho a vložila do toho viac, ako by v tú noc mohla dostať. Vedela, že jej stále neodpustil. Nikdy jej neodpustí... Pohľad opäť vrhol do čoraz viac prebúdzajúcej sa noci. Čas sa pre neho na okamih zastavil, jeho telo strnulo, pretože ju uvidel a okamžite spoznal. Chvíľu sa na ňu zahľadel, zdalo sa, že onemel. Okolie pre neho prestalo existovať. Bol si istý, že je to ONA. Zaujala ho rovnako intenzívne, ako vtedy večer, keď svoje telo opieral o barovú stoličku a brnkal na gitaru v zafajčenej miestnosti nočného baru. To dievča tam dole len tak postávalo. Zdalo sa, že sa necíti vo svojej koži. Napriek tomu na svojej tvári vždy vyčarilo úsmev, častokrát len zdvorilý. Pod chvíľou sa pri nej niekto zastavil, prehodil zopár slov a opäť ju tam zanechal stáť. Bola čarovná. Áno, to bolo to pravé slovo, lebo jeho srdce sa prudko rozbúchalo. To sa mu už dávno nestalo. Nie, už nepodliehal svojim citom ako chlapec na strednej škole. Srdce sa mu rozbúchalo nádejou, že snáď by to mohla byť tá, na ktorú už tak dlho čaká. Plavé vlasy, ktoré si v bare omotávala okolo prsta, dnes mala zopnuté do uzla stiahnutého na jednu stranu. Spoznával úsmev, rovnako nádherný, ako v tú noc, keď nenabral odvahu vyrušiť ju z objatia toho chlapca. Na chvíľu zamrzol. Ten chlapec. Bol to niekto, s kým by si nedokázal poradiť? Neurobil by to pre ten pohľad dvoch smaragdových očí, ktorý tak krásne klopila? Spôsobil, že na malú chvíľu prestal vnímať prítomnosť a preniesol sa do svojej dominantnej ríše, kde vládol pevnou rukou, a toto dievča pred ním kľačalo na kolenách a poslušne načúvalo jeho potrebám. „Vidím, že už máš svoj objav,“ poznamenala ironicky Sylvia, možno dokonca v tej irónii skryla svoj hnev s kvapkou žiarlivosti. Alebo sa v nej iba opäť ozval pocit, že tú maličkú musí chrániť? Zahladil si dokonalé blond vlasy falošným gestom a povedal: „Zdá sa, že si konečne našla, čo ja som už dlho nemohol nájsť.“ Vystrel svoje napäté telo, voľnou rukou zovrel okraj zábradlia, až mu zbeleli hánky, a odhalil tak značkové hodinky, ktoré doteraz ukrýval pod manžetkami z bieleho zlata. Bolo niečo málo po polnoci. „Kde si ju doteraz ukrývala?“ spýtal sa, akoby obaja vedeli, o ktorej plavovláske je reč. „To vieš. Žena má svoje tajomstvá.“ Nemohol si pomôcť. Ešte raz sa na ňu musel pozrieť. Zrazu k nemu nečakane zdvihla zrak. Odolávala skúmaniu muža, ktorý po dlhej dobe v živote stratil reč. To magické spojenie však netrvalo dlho. Bol to len okamih, počas ktorého si uvedomil, že ju musí mať. Okamžite chcel ovládnuť to, čo k nemu pohľad toho dievčaťa vysielalo. „Nikdy predtým som ju u teba nevidel.“ „Je nová. Napriek tomu, že vyžaruje všetko, čo ti už dlhé noci nedáva spávať, pochybujem, že ju dnes dostanem až k tebe.“ „Čo tým chceš povedať?“ „Možno je submisívna, Alex, ale je veľmi zásadová a hlavne, vo svojich zásadách neoblomná. A okrem toho, je čistá. Je tak veľmi čistá, že jediné, čo jej spôsobíš, bude bolesť.“ „To určite áno,“ mľaskol, spokojný sám so sebou. „Tak som to nemyslela.“ Sylvia sa vzpriamila, nahnevaná, že ju neberie vážne. Znova ju opantal dotieravý pocit, že to dievča musí chrániť. „Nemusíš mi s ňou pomáhať. Zvládnem to sám. Už len to, že si ju sem priviedla, stačí.“ Pohol sa na odchod a ona ho hneď zastavila. „Počkaj.“ Sylvia si stále nebola istá tým, že je to dobrý nápad. „Myslím si, že ona nie je to správne dievča.“ „A ja si myslím, že sa mýliš.“ Ešte raz, skôr, ako povolil zovretie zábradlia, upriamil pohľad dole do sály, akoby sám potreboval zvážiť Sylviinu výstrahu. Svoje inštinkty nikdy nebral na ľahkú váhu. Skôr, ako vytiahol bič, snáď stokrát sa uistil, že ho použije správne. Nemohol si však pomôcť. To malé dievča preňho stelesňovalo dokonalosť na kolenách. Submisivita a oddanosť z nej priam vyžarovali, sršali z každého jej póru dokonalej pokožky, tak stvorenej pre stopy po ranách. Bude pre neho roniť slzy, och áno, bude pritom prosiť a on ju urobí šťastnou. Alexander sa k nej otočil tvárou v tvár s jedinou otázkou na perách: „Povedz mi jeden argument, Sylvia, obháj si svoju istotu, že ona nie je to správne dievča, a ja ti sľubujem, že sa jej ani nedotknem.“ „Nedokážem to vysvetliť. Je to iba silný pocit. Akoby som ju už dávno poznala a všetko o nej vedela. Viem, že mám pravdu.“ Sylvia si zrazu bola svojimi slovami viac než istá. Možno až príliš. Opäť zatúžila to dievča ochrániť, cítila, že musí. Nerozumela tomu. Možno to bolo tým, že Alexandra až príliš dobre poznala. „To nie je argument.“ „Alex,“ opäť ho chytila za rukáv dokonale naškrobeného saka. „Nechaj ju. Prišla si sem iba zarobiť peniaze. Túži po dokonalých posledných prázdninách. Neber jej ilúzie.“ Alexander mal slovo nevinná veľmi rád. Odisťovalo v ňom rozbušku, ktorú mohol pochopiť iba naozaj dominantný muž. Opäť pozrel do miestnosti. Objekt jeho záujmu sa strácal z dohľadu jeho zraku. Uvidel ju vychádzať z miestnosti, a tak si pomyslel, že toto je jeho príležitosť

Johana je samostatná moderná žena. Nepotrebuje priemerného priateľa, ona chce viac. Chce k mužovi vzhliadať, chce zažívať živočíšny chtíč, chce túžiť. Životná náhoda jej prihrá do cesty jeho – Mr. Dokonalého. Všetko je na okamih ako sen. Johana získava rovnocenného partnera, ktorý aktuálnemu priateľovi nesiaha ani po päty. Šťastie ale nikdy netrvá večne. Snáď preto, aby sa neomrzelo, aby sa nám neprejedol prílišný blahobyt…

Nad Okcitániou sa zatiahli hrozivé mraky. Kraj na juhu Francúzska, zvaný Languedoc, obchádzal tieň smrti. Kraj, pýšiaci sa vzdelanosťou a hrdou kultúrou, bol odsúdený na zánik. Nastali dni, kedy sa rytieri a bojovníci svätého kríža brodili krvou kresťanov, dym zakryl oblohu a mnohí z nich zostali zdesení vlastnou krvilačnosťou. Dva dni im stačili na vyvraždenie mesta, iba prvého v rade ďalších miest. 21.a 22. júl roku 1209 sa zapísal do histórie smrťou nevinných obetí. Masaker v Béziers neprežil nikto. Podľa svedkov nebol ušetrený žiadny vek ani pohlavie. Jediný muž, žena, či dieťa. „Neca eos omnes. Deus suos agnoscet.“ „Zabite ich všetkých. Boh rozpozná svojich,“ tak znel rozkaz. Bol naozaj splnený do bodky?

Už ste niekedy počuli o „bodyguardoch v sukniach“? Nehovorí sa o nich často, ale existujú. Patria pod agentúry, ktoré si ich starostlivo vyberajú, vyhľadávajú a starajú sa o ich výcvik. Sú väčšinou krásne, pretože od pekných žien nikto nič nebezpečné neočakáva. Špeciálnu ženskú ochranku uprednostňoval napríklad líbyjský vodca Muammar Kaddáfí. Prečo? Pretože ženy sú vnímavejšie, nenápadnejšie a majú aj takzvaný „šiesty zmysel“. Okrem toho, mužom väčšinou robí problém zaútočiť na ženu, a bodyguardka tak môže využiť moment prekvapenia... Aj bývalá „najkrajšia slovenská biatlonistka“ Diana vedie dvojitý život. V jednom vlastní značkový obchod s lyžiarskymi potrebami, ktorý ju oficiálne živí. V druhom, s ktorým sa viac stotožňuje, pracuje ako bodyguardka. V najnovšej úlohe má ochraňovať syna veľmi bohatého človeka. Už niekoľkokrát mu niekto z dôvodov, ktoré nechce prezradiť, usiluje o život. Ďalší pokus neostane bez následkov a otec jej chránenca leží v nemocnici a je v bezvedomí. Nemôže teda Diane a synovi povedať, pred čím alebo kým sa majú mať na pozore. Len vďaka Diane ostáva Andrej nažive aj počas nasledujúcich dní, keď sa snažia zistiť pravdu. Kto usiluje jej chránencovi o život? Ako súvisia vražda jeho matky spred dvadsiatich rokov, a najnovší pokus o vraždu jeho otca? A prečo je jeho bodyguardka tak sexi, že Andrej nevie myslieť na nič iné?

Čerstvú tridsiatničku Terezu Weissovú už nebaví stereotyp. Keď nie je v práci, zožiera ju samota chladného bytu. Rozhodne sa preto niečo so svojím nudným životom urobiť. Na internete sa zoznámi s Nicholasom a túži s ním prežiť milostné dobrodružstvo. On má však podmienku. Pri stretnutí ho nemôže vidieť, a ani počuť... Môže ho iba cítiť! Tereza sa správa bezostyšne a rozhodne sa výzvu prijať. Zakázané ovocie jej napokon zachutí až priveľmi. Nocí s cudzincom sa nedokáže vzdať. Odhalí napokon tvár svojho milenca? Kto sa skrýva za tajomnou maskou? Vychutnajte si dráždivý príbeh, plný vášne a napätia.

Táto kniha je iná. Táto kniha vo vás vzbudí emócie. Budete sa smiať, budete si hovoriť: to je neuveriteľné!, a budete i plakať. A po prečítaní si ju odložíte medzi svoje obľúbené. Kniha Zostať človekom hovorí o tajomnom svete za dverami liečebne dlhodobo chorých, o ktorom - kým sa nás netýka - sa tvárime, že neexistuje. Akoby to bola trinásta komnata života. Zo zápiskov ošetrovateľky je však jasné, že v tejto práci je každý deň zmysluplný a rovnaký bude aj zajtra.