Čierne diery

Klub ochrany technických pamiatok spolu s iniciatívou Čierne diery a za finančnej podpory Bratislavského samosprávneho kraja vydali prvú mapu technických pamiatok Bratislavy. Mapa ja určená širokej verejnosti, nájsť sa v nej dá 115 miest nie len z priemyselnej histórie mesta aj s krátkymi textami a súradnicami, aby bolo možné pamiatky navštíviť. Autorom dizajnu mapy je Ondrej Gavalda z grafického štúdia KAT, vytlačená je na risografickej tlačiarni RISOMAT jasnými sójovými farbami. Použité písmo je od slovenského dizajnéra Samuela Čarnokého, inšpirované bolo reklamami z čias socializmu. Mapa je vytlačená na recyklovanom papieri. K dispozícii je poskladaná, ale aj neposkladaná – ako plagát. Všetky texty sú v slovenskom aj anglickom jazyku, aby mohla poslúžiť aj zahraničným návštevníkom.

Cestovať po Slovensku a dokumentovať technické pamiatky často znamená písať o zdevastovaných miestach. V Trnave sa toho v slušnom stave zachovalo prekvapivo veľa. V mape nájdete 46 objektov s detailnými ilustráciami, krátkymi textami a súradnicami.

Držíte v rukách prvú mapu technických pamiatok Prešova. Vznikla z iniciatívy projektu Čierne diery. O jej obsah sa však najviac zaslúžili sami Prešovčania združenie Ta Take Town a odborníci na pamiatkovú ochranu. V Prešove stojí jedna z najvýznamnejších technických pamiatok na území Slovenska Solivar. Ťažba kamenej soli a čerpanie soľanky, z ktorej sa varila soľ, sa začali v roku 1571 hĺbením šachty Leopold, pôvodne nazývanej Cisárska. Dosahuje hĺbku 155 metrov. Po takmer sto rokoch ťažby nad ňou vznikol konský gápeľ, ktorý pomáhal dopraviť vyťaženú soľ na povrch. Celý areál tvorí až 17 zachovaných objektov, vrátane kostola a dvoch kaplniek. Najznámejšou pamiatkou je hlavný sklad soli. Ale objavovať je čo aj mimo Solivaru. Hoci mesto obišla veľká vlna industrializácie v 19. storočí, Prešov a jeho okolie skrývajú viacero pozoruhodných technických stavieb. Turisti navštevujú opálové bane, ale možno sa teraz viac dozvedia aj o chátrajúcom mlyne vo Veľkom Šariši či o vodárni v Ľuboticiach. Práve v tom má mapa pomôcť upriamiť pozornosť na objekty našej histórie, ktoré často prehliadame.

Držíte v rukách prvú mapu technických pamiatok Žiliny. Vznikla z iniciatívy projektu Čierne diery, o jej obsah sa však najviac zaslúžili samotní Žilinčania, aby pomohli upriamiť pozornosť na prehliadané objekty našej histórie. Rozmach Žiliny nastal s výstavbou železníc v druhej polovici 19. storočia, kedy sa z malého mesta s tritisíc obyvateľmi stal dopravný uzol s rastúcim hospodárskym významom. Z tohto obdobia sa zachovalo viacero železničných pamiatok, ale napríklad aj prvá veľká žilinská továreň. Súkenka, neskôr známa ako Slovena, chátra a jej budúce využitie je otázne, podobne ako v prípade historickej železničnej stanice Nová Žilina s priľahlými bytovkami. K pozitívnejším príkladom patria bývalé objekty elektrární: Ciachovňa slúži kultúre a administratívnu budovu čaká rekonštrukcia na bývanie. Historické objekty zápalkárne sú tiež využívané na nové účely. Budovy starej celulózky sa zachovali v areáli Metsä Tissue. Pamiatky na elektrifikáciu Žiliny zo závodu Helios stoja v areáli Stredoslovenskej energetiky. Takýchto skrytých priemyselných fragmentov je v Žiline viac. K väčšine z nich nie sú dostupné podrobnejšie informácie. Dúfame, že lepšia osveta povedie k zvýšeniu záujmu o priemyselné dedičstvo.

Držíte v rukách prvú mapu technických pamiatok Banskej Bystrice. Vznikla z iniciatívy bystrických nadšencov, v rámci série Čierne diery a projektu Sokratovho inštitútu. Oblasť Banskej Bystrice bola kedysi jedným z najväčších producentov medi na svete, tvorila až 40% svetovej produkcie medi. Spoločný podnik uhorského mešťana Jána Thurza a augsburgského bankára Jakoba Fuggera zmodernizoval od konca 15. storočia banícku výrobu, vybudoval veľké hutnícke centrá a rozsiahly Medený hámor, kde sa meď spracovávala. Hámor fungoval takmer päťsto rokov, dnes chátrajú aj jeho posledné zachované objekty. Meď sa ťažila hlavne v neďalekej Španej Doline a v Starých Horách. Aj preto sme do mapy Banskej Bystrice vložili časť jej okolia, bohatého na zachované štôlne, šachty a banícke domčeky. Množstvo vyťažených drahých kovov putovalo cez Gőrgeiho tunel do mincovne v Kremnici. Tunelom pochodovali aj rôzne armády a počas Slovenského národného povstania ním dokonca previezli štátny poklad. História mesta je fascinujúca. Fabrika na modrotlač a stoličková továreň už zanikli, ale málokto vie, že za hodinovou vežou sa zachoval starý pivovar a meštiansky dom s unikátnou strechou. a že na vrchu Laskomer stojí vysielač, ktorým vyhlásili SNP. Tieto a ďalšie technické pamiatky sú dnes ohrozené. Mapa upozorňuje na ich slovenský, v niektorých prípadoch celosvetový význam a pripája aj ďalšie zaujímavosti mesta.