Facta Non Verba, o.z.

Publikácia spomienkovej literatúry, ktorá zachytáva prierez životom obyvateľov mesta za niekoľko rokov, desaťročí. Kniha je venovaná všetkým Žilincom a Žilinčanom, ktorí sú spomenutí v texte a ktorí žili v meste - našim srdciam tak blízkemu.

Drotárova cesta je prvou samostatnou monografiou vydanou nielen na Slovensku, ale aj vo svete, ktorá je venovaná výhradne jedinému drotárovi, resp. jeho rodine. Na pozadí príbehu Fera Húseríka, drotára pôvodom z Veľkého Rovného, publikácia zachytáva dejiny celého drotárskeho remesla. Príbeh jedného drotára je len rámcom pre náčrt životov stoviek podobných drotárov, ktorí na svojich cestách, na tzv. drotárke, šírili dobré meno o zručnosti slovenských remeselníkov. Fero Húserík prešiel všetkým tým, čím prešiel takmer každý drotár. Z malého džarka sa vypracoval na samostatného drotára, neskôr si v chorvátskom meste Rijeka založil dielňu, kde zamestnával drotárov zo Slovenska, aby nakoniec v období úpadku remesla skončil ako výrobca plechového riadu a ako klampiar. Autori publikácie mali ako poslední možnosť vidieť originálnu dielňu Fera Húseríka, v ktorej sa akoby zastavil čas. Kniha je doplnená rozsiahlou obrazovou prílohou a množstvom dokumentačného materiálu. Obsahuje i unikátny dokument o najstaršom vycestovaní drotára do zahraničia. Publikácia prináša množstvo nových poznatkov z dejín drotárstva – okrem iného - techniky výroby niektorých drotárskych predmetov, popis náradia a pod.

Druhý diel trilógie zachytáva príbeh ďalšej kategórie drotára – na príbehu Pavla Žilinčára-Cipána, neskôr jeho zaťa Imricha Saka predstavujú autori históriu drotárov - podnikateľov, ktorí si vybudovali svoje dielne, prípadne továrne, mimo územia Slovenska. Pavol Žilinčár-Cipán patril k najúspešnejším rovnianskym drotárom. Nebudoval svoju kariéru v Rusku ani v Amerike, ale na území dnešného Poľska (vtedy prináležiacemu k Nemecku). Vybudoval firmu, ktorá zásobovala drotárskymi výrobkami takmer celé Poľsko, časť Nemecka i ďalšie krajiny. Na rozdiel od Fera Húseríka, o ktorom sa nevedelo prakticky nič, Pavol Žilinčár bol známejší, pretože patril medzi najbohatších obyvateľov v dnešnom Veľkom Rovnom. Pre firmu Žilinčár – Sako pracovali desiatky hauzírov, ktorí distribuovali tovar do rôznych kútov strednej Európy. Kniha je doplnená veľkým množstvom obrazovej dokumentácie – plošných i trojrozmerných predmetov, ktoré jednak patrili rodine, ale mnohé z nich boli výsledkom dlhodobého výskumu. Okrajovo si publikácia všíma príbuzných žilinčárovskej drotárskej dynastie.

Záverečný diel trilógie sa venuje doposiaľ takmer neznámym drotárom, a to Jozefovi Ninisovi a Jozefovi Labajovi – Špolcovi. Na pozadí ich príbehu sa odvíja história stoviek podobných drotárov. Jednalo sa o najbežnejší typ drotárov, ktorí sa venovali nielen drotárstvu, ale zaoberali sa i podomovým obchodom. Okrem toho mali svoje majetky, na ktorých sa venovali poľnohospodárskym činnostiam, prácam všetkého druhu a v prípade Jozefa Ninisa prechodu k úplne odlišnému zamestnaniu. Kniha prináša absolútne nové dokumenty a skutočnosti, ktoré neboli doposiaľv odborných publikáciách uverejnené. Navyše prvýkrát v histórii drotárstva vystupuje na scénu žena – drotárka. Príbeh Jozefa Ninisa a jeho zaťa Jozefa Labaja patria k tým najtypickejším v histórii drotárstva. Kniha je doplnená bohatou fotodokumentáciou a podrobnejšie sa zaoberá rodinnou históriou, čím sa autor snažil poukázať na prepojenosť a vzájomné väzby jednotlivých drotárskych rodín vo Veľkom Rovnom.

Príbeh románu rozpráva o osudovom vzťahu rumunského šľachtica Aralda zo Sinteşti a mladej Angličanky Lucy, ktorí sa spoznali prostredníctvom svojích snov, a neskôr sa stretávajú i v skutočnosti. Zároveň sa rozvíja i podivuhodný osud Lucinej priateľky Miny a jej snúbenca Arthura, žijúcich na čarokrásnom Yorkshirskom pobreží v prístavnom meste Whitby. Práve tu zakotví loď z Balkánu, ktorou sa doplaví očakávané knieža a prenajme si opustené sídlo na náhornej planine, južne od prístavu. Rumunský šľachtic má priam magický vplyv na obe slečny. Prisudzujú mu nadprirodzené schopnosti. V ich očiach sa javí ináč, než z pohľadu mužov. Zostáva otázne kde je hranica medzi realitou a fantáziou? Mina podlieha sile vlastných predstáv o neodolateľnom cudzincovi, a za záhadných okolností z nej vyprchá život. Jej otec profesor na univerzite v Oxforde narýchlo privolaný do Whitby sa od miestneho lekára dozvie, že telo Miny sa nachádza v Arthurovom dome. Jej snúbenec tvrdí, že Mina je iba v hlbokom bezvedomí. Doktor odmieta jeho názor, ale Arthur je presvedčený, že Mina sa čoskoro preberie. Niekoľko dní však nejaví vonkajšie známky života. Arthur zachytí jej tlmený pulz. Profesor nie. Napokon Minu dočasne umiestnia v Arthurovej rodinnej krypte. Jej snúbenec ju pravideľne navštevuje. Minino telo zostáva stále neporušené a svieže. Jednej noci, Arthur sediaci bezradne na lavičke uprostred cintorína, uvidí kohosi prichádzať z tmy. Vzkriesená Mina sa vracia k nemu... nesmrteľná prežila vlastnú smrť a so svojim snúbencom sa ocitá vo zvláštnom svete, akoby v rajskej záhrade, kde sa zhmotňujú ich túžby, a kde čas nemá nad nimi moc. A podobne sa to deje i s druhou dvojicou Arald vyslobodzuje Lucy z tiesnivého sveta civilizácie, brániaceho jej v rozlete, a vzďaľujú sa do Transylvánie, krajiny lesov, nedotknutej ľudskou rukou, ani chamtivosťou či zlobou. Román situovaný do obdobia poslednej tretiny 19. storočia a zasadený do rumunských Karpát i britského prostredia má mysteriózny charakter, odzrkadlujúci iluzórnosť objektívneho poznania sveta; čo dokazujú udalosti príbehu, videné alebo interpretované z pohľadu viacerých postáv deja. Kniha Spriaznenci živlov je nezvyčajným dobrodružstvom literárneho jazyka. Tento antihoror je knihou, pri ktorej nie je možné len tak vypnúť vedomie. Nesmiete si odskočiť v hlave na kávičku, pivo či horúcu čokoládu. Dokazujú to aj slová Aralda de la Sintesti kniežaťa Draculu adresované Lucy: Ani sa nenazdáš a vydáme sa na úchvatnú cestu, ktorá sa klenie ponad pominuteľný čas....