Fo Art

Výborných karikaturistov je veľa, no Zábranský len jeden. Tak ako Salvador Dali či pápež karikatúry Steinberg. Smejeme sa nad jeho kresbami a zároveň nás mrazí. Vidí pod povrch faktov, až do temných zákutí, v ktorých neznáma hrozba. Vyslobodzuje ná s od nej smiechom, posilňuje ducha poznania a vzdoru, prebúdza myšlienky. Jedným z kľúčových momentov vo vývine našej karikatúry (a myslenia) je fakt, že popri brnianskom Hostovi do domu napodiv materské redakcie Vlastimila Zábranského nestáli v Prah e, ale v Bratislave. Hoci patrí celému svetu, vyrastal s nami a u nás.

Anton Fiala ako jeden z mála fotografov na svete vystavoval na všetkých kontinentoch našej planéty. Po výstavách na Severnom póle, v Amerike, Ázii prináša svoje fotografie do Bratislavy. Jeho výstavu Galéria Svet si návštevníci môžu pozrieť do konca júna v Slovenskom národnom múzeu na Vajanského nábreží. Galéria Svet je prehliadkou 59-ich fotografií z celého sveta. Ponúka nahliadnutie na krásy prírody Madagaskaru, Nórska, Afriky, ale aj Slovenska či Antarktídy a Severného pólu, na ktorom mal ako jeden z mála fotografov vlastnú výstavu. Anton Fiala nielenže precestoval a na fotografoval všetky svetové kontinenty, ale na každom z nich mal výstavu vlastných fotografií. Fotograf Fiala cestuje vždy s malou skupinou ľudí prevažne do miest, ktoré nie sú často navštevované. Pri svojej práci používa analógové aj digitálne fotoaparáty, prezradil. Anton Fiala je vášnivý cestovateľ a fotograf. Pred 43mi rokmi začal fotografovaním krás slovenského Liptova, Oravy, Spiša a Kysúc. Pravidelne vydáva cestovateľské publikácie, zúčastňuje sa cestovateľských besiet a premietaní. Výstava fotografií Antona Fialu Galéria Svet je pre návštevníkov prístupná v Slovenskom národnom múzeum, v sídelnej budove na Vajanského nábreží v Bratislave. Fotografie budú vystavené do 30. júna 2014. Anton Fiala sa narodil v roku 1955 v Bratislave. Po ukončení štúdií na SOU polygrafickom (odbor reprodukčný grafik – fotograf), pokračoval od roku 1975 v štúdiu na FAMU v Prahe, odbor umeleckej fotografie. V rokoch 1972 až 2014 realizoval 109 samostatných výstav a zúčastnil sa na viac ako 94 výstavách v zahraničí, na ktorých získal veľa významných ocenení. Jeho diela sú zastúpené v zbierkach renomovaných galérií a múzeí doma i v zahraničí.

Najvýznamnejšie a najvýraznejšie dielo slovenskej literatúry na tému Veľkomoravskej ríše a cyrilo-metodskej misie je historický román Milana Ferka Svätopluk.

Publikácia je venovaná osídleniu a dejinám Bíne v období stredoveku. Snahou bolo sumarizovať všetky dostupné poznatky archeologického, historického a umelecko-historického bádania a vytvoriť tak štandardnú vedeckú monografiu jednej stredovekej lokality. V centre pozornosti stáli najmä sakrálne stavby - zachované i tie zaniknuté, o ktorých nám svedectvo poskytujú archeologické výskumy a písomné pramene.

Anna Galková a Anton Galko, akademickí maliari, stretli sa počas svojich štúdií na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave ( 1949 – 1951 ) a v Prahe na Vysokej škole výtvarných umení,kde študovali pod vedením profesora V.Sychra ( 1951-1954/1955). Žijú v Bratislave od roku 1955, kedy sa stali manželským párom. Ich celoživotné dielo je zamerané na komornú maľbu – portréty, figurálne kompozície, krajinárske motívy i zátišia. Ich rané dielo sa dotýka kresieb, grafického dizajnu a monumentálnych realizácií.

Hľadanie identity v tvorbe slovenských umelcov sa vždy spájalo s tradíciou a novátorstvom. Tvorba maliara ľudovíta Csordáka sprevádza a spoluvytvára v umení proces, ktorý vyústil po rozpade Rakúsko-Uhorska do novej situácie poznačenej zmenami v spoločenskej a kultúrnej dimenzii slovenského tnika.

Metamorfózy hudby

Maliar Ľubo Zelina patrí ku generácii, ktorá v čase svojho nástupu na slovenskú výtvarnú scénu koncom šesťdesiatych rokov dostala na chvíľu jedinečnú možnosť zbaviť sa akýchkoľvek závislostí od tradícií, vykročiť na spletité cesty európskeho súdobého umenia a nájsť si vlastné súradnice ďalšieho smerovania.

Monografická publikácia z oblasti umenovednej literatúry

Publikácia ponúka čitateľovi možnosť prežívať alebo znovuprežívať tvorbu Ľuby Lauffovej, ktorá takmer tridsať rokov nielen spoluvytvárala, ale priamo určovala obraz slovenskej výtvarnej fotografie, dopĺňala európsky kontext a zásadným spôsobom vstupovala do diskusií o novej podobe tejto umeleckej oblasti, predovšetkým posúvaním hraníc tradične chápanej fotografie smerom k objektu či performancii.

Básnická kniha vyšla k nedožitým deväťdesiatinám Karola Kállaya. Je poctou Karolovi Kállayovi, ktorý nám utkvel v pamäti majstrovstvom, úžasnou pracovitosťou, profesionalitou, ale aj kamarátskou povahou a zvláštnou charizmou. Bol dobrým umelcom a dobrým človekom, ako je dobrým človekom a dobrým spisovateľom .

Kniha predstavuje osobnosť maliara Jozefa Vrtiaka (1920 - 1993), ktorý je pre súčasné publikum takmer neznámou osobou a to aj napriek faktu, že aktívne pôsobil na výtvarnej scéne od 50. do začiatku 90. rokov 20. storočia. Rodák z turčianskej obce Ďanová, ktorý takmer celý život strávil v Bratislave, sa najskôr dvadsať rokov profesionálne venoval ilustrácii a grafike, aby konečne v roku 1972 vstúpil do povedomia aj ako maliar s osobitým symbolicko-metaforickým vyjadrovaním ukotveným vo figurálnej maľbe. Ako aktívny ľavicový intelektuál v maľbe zhmotnil svoje filozofické myslenie, vychádzajúcej z antickej materialistickej filozofie (najmä Herakleita) a jej základných postulátov (dialektika protikladov, hmota, aktivita, pasivita a pod.), pomocou ktorých si vytvoril svoj vlastný súbor symbolov a metafor. Prostredníctvom nich hľadal a definoval odpovede na základné otázky bytia a fungovania sveta. Počas svojho života vytvoril viac ako 400 ilustrácií a 500 malieb, pričom väčšina z nich nebola dodnes predstavená verejnosti. Monografia o života diele Jozefa Vrtiaka sa snaží o komplexné predstavenie osobnosti maliara, jeho životnej púte, ako aj prezentáciu diela v celej jeho šírke, od školských prác cez grafiky, ilustrácie, kresby až po monumentálne maľby. Kniha obsahuje úvodnú štúdiu, bohatú obrazovú prílohu, životopisné údaje, výňatky z poznámok a denníkov Jozefa Vrtiaka, články z dobovej tlače a katalógov, autentické spomienky synovca Vladimíra ako aj viaceré náčrty, kresby a fotografie z rodinného albumu.

Valentove krajiny nie sú komplikované a rafinované, nehrozí vám, že sa v nich stratíte, zablúdite. Ale ponoriť sa do nich možno veľmi hlboko. Sú tichým vyzvaním na cestu ak sa po nej vydáte, v tom tichu začujete hlas svojho srdca alebo aj celého vesmíru. Tie snové krajiny sú často akoby prázdne, ale nie pusté a odľudštené. Vždy v nich možno nájsť stopy, cítiť minulú alebo budúcu prítomnosť života, človeka. Na najsugestívnejších fotografiách akoby už ani nezobrazoval nejakú konkrétnu krajinu, ide skôr o akúsi esenciu krajiny podobne ako tvorcovia japonských záhrad nás do nej pozýva k meditácii o základných hodnotách života. Sú to ozajstné fotografické básne, či skôr eseje spájajúce do jedného pôsobivého celku poéziu, filozofiu a ešte niečo nepomenovateľné a ťažko zachytiteľné, lebo Ferdinand Valent akýmsi zázrakom vie premietnuť do obrazu krajiny svoje najvnútornejšie sny a túžby.

Monografia vydaná k 80. výročiu Běli Kolčákovej.