Inaque.sk

Neurológ Oliver Sacks v dvadsiatich štyroch kapitolách rozpráva príbehy ľudí, ktorí napriek rôznym zvláštnym neurologickým poruchám dokážu žiť plnohodnotný, kreatívny a napĺňajúci život. Oliver Sacks vo svojej najznámejšej knihe rozpráva príbehy pacientov, ktorí sa stratili v bizarnom svete neurologických porúch. Sacks spísal príbehy ľudí, ktorí stratili spomienky a s nimi svoju minulosť a život, ľudí, ktorí nie sú schopní rozoznávať tváre svojich blízkych, ľudí s postihnutím, ktorí majú zvláštne umelecké či matematické nadanie. V citlivom rozprávaní doktora Sacksa sa z každej poviedky stáva jedinečná a ľudská štúdia živej bytosti bojujúcej proti nepredstaviteľnej chorobe.

Príbeh románu Kandidát sa odohráva počas dvoch mesiacov kampane pred nekonkrétnymi prezidentskými voľbami v jednej konkrétnej krajine. Autor denníkových zápiskov netuší, pre koho zaznamenáva odpočúvania a nadšenie zo zaujímavej zákazky, v ktorej sleduje biskupa, šialeného majiteľa reklamnej agentúry a nevýrazného prezidentského kandidáta s írečitým menom Potôň a ešte ľubozvučnejšou rodinnou históriou, zakrátko vystriedajú znechutenie a zmätenosť. Z jeho denníka sa stáva spis s prepisom rozhovorov, informáciami o postavách a postavičkách, mailami, útržkami z psychiatrických chorobopisov a obrázkov, ktoré najskôr čmára z nudy, neskôr preto, že slová a racionálne vysvetlenia už nestačia. Kandidát je politickou fraškou, smutno-smiešnym zobrazením toho, čo sa v tejto malej krajine udialo, deje a veľmi ľahko udiať môže. Je satirickou analýzou spoločnosti, ktorá sa nechá manipulovať bohatými a mocnými. Kandidát je o obyčajných ľuďoch, ktorí pod týmto tlakom potápajú jeden druhého a pomáhajú si naozaj až vtedy, keď ide o život. Kandidát je manifestom proti tajomstvu. Vo svojej podstate je všetko totiž veľmi jednoduché a aj tie najkomplikovanejšie situácie začnú dávať zmysel, keď sa dozvieme pravdu a pripustíme si ju. Nepochopiteľné zostávajú len veci medzi nebom a zemou a tie netreba ani analyzovať, ani šifrovať, stačí si užiť ich krásu. Pretože krása chráni aj pred tým najväčším zlom. „Celé dni odpočúvam. Rozhovory, banálne frázy, ktorými ľudia šifrujú svoje tajomstvá. Slová, ktoré používajú namiesto tmavých okuliarov v tejto odpornej pokerovej hre. Prepisujem, analyzujem, hľadám súvislosti. Pozorujem, pretože pravda sa poväčšine ukrýva v zamlčanom, nevypovedanom. Pretože niekedy stačí obyčajné podanie ruky, mdlý či pevný stisk dlane, aby sa tmavé okuliare a esá v rukáve stali bezvýznamnými.“

Je nebezpecnejšia strelná zbran alebo záhradný bazén? Aký vplyv majú rodicia na to, co sa z nás stane? Preco drogoví díleri zostávajú tak dlho žit u svojich matiek? Co majú spolocné ucitelia so zápasníkmi sumo? Preco tak prudko klesol pocet clenov Ku Klux Klanu a aký dopad na životnú kariéru vášho dietata má meno, ktoré mu dáte? To sú len niektoré otázky, ktoré si kladú autori Freakonomics, aby prišli s necakanými odpovedmi vyvracajúcimi konvencné predstavy. Ekonóm, ktorý neznáša matematiku (Levitt) a novinár, ktorý miluje všetko nezvycajné (Dubner) používajú pritom nielen ekonómiu, ale aj sociológiu ci kriminológiu. Zo zdanlivo nezáživných štatistík dokážu urobit strhujúci príbeh, vdaka comu bola kniha dva roky v rebrícku najväcších bestsellerov New York Times a celosvetovo sa predalo viac ako 4 milióny výtlackov. Slovenské vydanie Freakonomics vychádza v prepracovanom a rozšírenom vydaní obsahuje aj clánky a výber z blogu autorov. Slovenské vydanie volného pokracovania knih y s názvom Superfreakonomics vyjde v novembri.

Sú príbehom tajnej medzinárodnej organizácie CFR (Konzorcium pre falzifikáciu reality), ktorá falšuje skutočnosť, ale ktorej pohnútky nikto nepozná. Sú príbehom niektorých z najväčších podvodov našej doby: Lajky, prvého psa vo vesmíre, ktorý nikdy neexistoval; Krištofa Kolumba, ktorý neobjavil Ameriku či falošných archívov Stasi. Sú príbehom mladého muža, ktorý sa zamestnal v CFR a ktorý sa snaží pochopiť prečo a pre koho pracuje. Sú príbehom skupiny priateľov, ktorí chcú byť úspešní, hoci presne nevedia, čo úspech znamená. Sú tak trochu príbehom nášho storočia. Falzifikátori sú však hlavne príbehom Sliva Dartunghuvera, čerstvého absolventa, ktorý sa zamestná v kancelárii environmentálnych štúdií v Reykjavíku. Veľmi rýchlo však pochopí, že jeho šéf Gunnar pracuje pre tajnú spoločnosť CFR, ktorej islandská firma poskytuje len krytie. CFR falšuje realitu, dopĺňa biele miesta v histórii a vytvára mýty. Aké sú však ciele konzorcia? Pre koho vlastne Sliv pracuje? Je falšovanie reality len hrou? Alebo zúfalým pokusom zmeniť minulosť v záujme lepšej budúcnosti? Román Falzifikátori sa odohráva v paranoidnom svete medzinárodnej tajnej organizácie. Jeho dezorientovaný hlavný hrdina – Islanďan Sliv, pripomína postavy z príbehov Jorgeho Luisa Borgesa, Philipa K. Dicka či špionážnych románov Johna Le Carrého. V tomto trileri sa úvahy o moci informácií, ktoré formujú naše predstavy o svete, spájajú s magickou silou slov a literatúry, ktoré tento svet môžu zmeniť. Konzorcium na falzifikáciu reality sa vracia do minulosti, ktorú falšuje, aby zabezpečilo lepšiu budúcnosť. Tematicky tak tento román pripomína krátky film Chrisa Markera Rampa či Dvanásť opíc režiséra Terryho Gilliama.

Poviedky v tejto zbierke sú vtipné, smutné, ironické a niektoré doslova pritiahnuté za vlasy. Napriek tomu nie sú napísané sentimentálne či pateticky. Príbehy o láske, pochybnostiach, nevere a žiarlivosti, či o snoch, ktoré sa celkom obyčajne dokážu splniť, majú prekvapivé pointy a rozuzlenia. Príbehy zaujmú rôzne typy čitateľov. Takých, ktorí sa radi pobavia nad bizarnými situáciami ukrývajúcimi sa za zdanlivou všednosťou. Aj takých, ktorí sa dokážu zamyslieť nad príbehmi o vzťahoch, problémoch a množstvom iných vecí s nimi súvisiacich. Poviedky zo zbierky Vedľajšie účinky chovu drobných hlodavcov sa dajú prečítať veľmi rýchlo, ale s čitateľom zostávajú ešte veľmi dlho. Vanda Rozenbergová (1971) sa trikrát dostala medzi najlepších v súťaži Poviedka, jej poviedky vychádzali v časopisoch, boli uvedené aj v Slovenskom rozhlase a Českom rozhlase. Prvý knižný výber z jej textov vychádza v ilustrovanom vydaní.

Čo majú spoločné hurikány a infarkty s úmrtiami na diaľniciach, prečo by mali samovražední atentátnici kupovať životné poistky, prečo odísť autom z večierka býva bezpečnejšie než ísť pešo? Po veľkom úspechu Freakonomics jej autori čakali štyri roky , než svetu predstavili voľné pokračovanie. Kniha postavila na hlavu mnohé bežné predstavy, vrátane toho, akým témam sa môžu venovať ekonómovia. Robia to opäť zábavne, bez ohľadu na to, či sa zaoberajú tým, prečo tak klesli ceny orálneho sexu, alebo hľadajú riešenie globálneho otepľovania. - Prečo by si mal samovražedný terorista kúpiť životnú poistku? - Ako zabrániť tomu, aby vám dom neodniesol hurikán? - Čo majú prostitútky spoločné so Santa Clausom? - Môže jedenie kengúr zachrániť planét u? Odpovede nájdete v SuperFreakonomics, kde si autori pokračovania svetového bestselleru opäť kladú nezvyčajné otázky. Knihy ekonóma Stevena D. Levitta a novinára Stephena J. Dubnera sú skrížením prenikavého uvažovania a veľkého rozprávačského tal entu. Autorská metóda sa nezmenila, tentoraz sa popri každodenných problémoch venujú aj otázkam s oveľa širším dosahom. Ukazujú, že aj tie najväčšie svetové problémy sa dajú eliminovať bez obrovských investícii, najmä ak sa uplatní tvorivé myslenie a inovácie. Opäť píšu o netradičných témach, vrátane krvilačných slonov a bezzubých žralokov, spôsoboch ako oddialiť smrť, dobre zarobiť na vlastnom tele či skrotiť hurikány. Prekvapujúce ekonomické paralely nachádzajú medzi životom luxusných prostitú tok a realitnými maklérmi, skúmajú dopad televízie na ľudské správanie a na záver v kapitole o mikroekonómii uvažujú nad štúdiou, podľa ktorej by sa mohli opice naučiť zaobchádzať s peniazmi tak ako ľudia. A ak sa pozriete na priebeh ekonomickej kríz y, tak možno aj lepšie.

Jedenásť rokov po 11. septembri vychádza román venovaný všetkým konšpiráciám súvisiacimi s teroristickými útokmi na Svetové obchodné centrum v New Yorku. Dej románu Prieskumníci začína v deň teroristických útokov na Svetové obchodné centrum z 11. septembra 2001. Pre Sliva Dartunghuvera začína ďalšie z pátrání, v ktorom musí zodpovedať náročné otázky: Aký bol podiel tajnej organizácie CFR na zosnovaní tohto atentátu? Kto vytvoril al-Káidu? A ako sa dostali informácie o neexistujúcich zbraniach hromadného ničenia v Iraku na stôl do Bieleho domu? Román Prieskumníci je pokračovaním príbehu Falzifikátorov. Je príbehom tajnej medzinárodnej organizácie, ktorá sa snaží ovplyvniť ľudskú históriu, a ktorej existencia je vážne ohrozená udalosťami z 11. septembra 2001. Je príbehom Jusufa rozpolteného medzi vierou a priateľstvom, príbehom mladej ženy Magy, ktorá sa vydá do fundamentalistickej rodiny, a príbehom Leny, za ktorej profesionálnym vzťahom k Slivovi sa pravdepodobne skrývajú úplne iné city. Je príbehom USA, ktoré zradili svoje hodnoty vo chvíli, keď ich svet najviac potreboval.

Prečo kríza trafila jadro svetovej ekonomiky a iba lízla perifériu? Ako je možné, že finančné špekulácie vedú k rastu cien a k hladomorom? Môže krízu zastaviť tlačenie peňazí? Zhrešili iba štáty s dlhmi alebo aj s rozpočtovými prebytkami? Sú úsporné opatrenia receptom na hospodársku obnovu alebo na prehĺbenie recesie? Prečo sú ratingové agentúry mocnejšie než vlády? Čo spasí Európu - euroval, spoločné dlhopisy, federalizácia, dlhová brzda, alebo záchranné balíčky bankám? O čo ide v Grécku, Portugalsku či Írsku? Ako sa s krízou vysporiadavame v postkomunistickej Európe? Zachráni nás Medzinárodný menový fond alebo príklady krajín, ktoré sa mu vzopreli? Môže Slovensko krízu prestáť? Ako mu v tom pomôže resp. poškodí spoločná mena? Autori sledujú krízu od jej začiatku a na bežné otázky kladú nekonvenčné a zrozumiteľné odpovede. Prvá slovenská ucelená kniha o kríze! Finančná a hospodárska kríza, ktorá zasiahla vyspelé aj rozvíjajúce sa ekonomiky, nie je dielom záhaľčivých Grékov či Španielov, ako sa to verejnosti snažia vsugerovať populisti. Ekonómovia Joachim Becker a Ivan Lesay v knihe Život na úver vidia korene krízy v stratégiách ekonomického rastu, ktoré boli postavené na iluzórnych predpokladoch. Analyzujú nielen príčiny krízy a jej rozšírenie z USA do ostatných častí sveta, ale aj kriticky hodnotia, ako jednotlivé vlády a organizácie na prepuknutie krízy reagovali. Venujú sa tiež tomu, ako kríza zasiahla Slovensko a ako sa s ňou vyrovnalo. Autori dúfajú, že sa nebude opakovať história z 30. rokov 20. storočia, kedy reštriktívne opatrenia viedli k tragickým následkom.

Ako inaque je zbierkou najlepších textov z internetového magazínu Inaque.sk, ktorý čoskoro oslávi štvrté narodeniny. Určené všetkým, ktorí majú radi „bestofky“ a potrpia si na „papierovosť“ svojho obsahu. Dajte si do vrecka svoj obľúbený kúsok po slovensky napísaného internetu.

„Láska je dôvera v náhodu“ Neverte internetovým zoznamovacím stránkam, ktoré vám ponúkajú istú lásku bez rizika. Láska bez nebezpečenstva neexistuje, ako neexistuje vojna bez porazených. Alain Badiou v tomto osviežujúcom rozhovore obhajuje lásku pred skeptikmi, rozpráva o jej neskutočnej moci a najmä o tom, ako sa z nevinného, náhodného stretnutia rodí nový svet. A nezostáva len pri tom čarovnom prvom okamihu, keď si dvaja zamilovaní ľudia uvedomia, že ich videnie sveta sa zrazu zmenilo, pretože sa naň pozerajú nie jeden, ale dvaja. Zaujíma ho, čo sa deje potom. Ako láska pretrvá? Ako sa uchráni pred drámou, zradou a rozchodom? Alain Badiou vyvracia liberálne a libertariánske teórie, ktoré lásku redukujú na chvíľkový a nezáväzný pôžitok a za pomoci filozofov od Platóna cez Arthura Schopenhauera až po Jacquesa Lacana rozpráva nový príbeh romantického vzťahu a sexu – takého, ktorý sa lásky nebojí. „Platón našich čias.“ - Slavoj Žižek „Filozof, ktorý za žiadnu cenu neprestane brániť humanizmus pred rozmarmi takzvaného globálneho kapitalizmu“ - Mark Fisher „Pokračovateľ Jean-Paula Sartra a Louisa Althussera“ - New Statesman „V konečnom dôsledku viete, že na skeptikoch sa môžeme smiať, pretože, ak sa niekto pokúsil lásky vzdať, prestať v ňu veriť, bolo by to skutočné, subjektívne nešťastie a všetci to vedia. Musím povedať, že život by stratil všetky farby a chute. Láska je stále mocná, subjektívne mocná. Láska je jednou z tých ojedinelých skúsesností, v ktorých sa na základe náhody jedného momentu pokúšate vyjadriť večnosť. Slovo „navždy“ je verbálnym vyjadrením večnosti. Pretože nemôžete vedieť, čo presne to „navždy“ znamená, ani ako dlho potrvá. „Navždy“ znamená „na večnosť“. Alain Badiou sa narodil v Rabate v Maroku v roku 1937 a patrí medzi popredných francúzskych filozofov. Pôsobí ako profesor na European Graduate School vo Švajčiarsku a venuje sa otázkam bytia, pravdy a subjektu. Politicky ho ovplyvnil najmä rok 1968, kedy dospel k ľavicovému presvedčeniu. Z jeho prác boli do češtiny preložené Co vlastne znamená Sarkozy? a Svatý Pavel. Okrem politicko-filozofických esejí sa venuje aj písaniu prózy, drámy a filmovej i literárnej kritiky. Nicolas Truong je spisovateľ a novinár, pravidelný prispievateľ francúzskeho denníka Le Monde.

Americký prozaik a esejista David Foster Wallace vystúpil verejne len raz. V roku 2005 sa prihovoril absolventom americkej Kenyonovej univerzity. Jeho prejav vychádza knižne pod názvom Toto je voda a je prvým Wallaceovým textom preloženým do slovenčiny. David Foster Wallace sa snaží odpoveď na otázku – ako žiť svoj život, ako premýšľať? Ako sa dostať zo zajatia vlastného egocentrizmu? Ako nezabudnúť na ľudskosť a súcit?Po autorovej smrti, vyšiel text v denníkoch Wall Street Journal, Times či Guardian a dodnes je jedným z najdiskutovanejších filozofických zamyslení.

LIST PRE D. je retrospektívny pohľad na viac než polstoročie vývoja západoeurópskeho ľavicového myslenia, obraz vnútorného rozpoltenia človeka na tenkej hrane medzi prežívaním osobného a spoločenského diania v labyrinte povojnového sveta, no najmä vyznanie toho, bez čoho v ňom nebolo možné ani prežiť, ani ho ovplyvňovať a zlepšovať: Vyznanie lásky, ktorá dala životu silu a zmysel. Gorzovo posledné dielo, List pre D., je náprotivkom a doplnením prvotiny, životopisnej eseje Zradca (Le Traître), ktorá stojí na začiatku jeho tvorby a myslenia. Narodil sa vo Viedni ako Gerhart Hirsch v židovsko-katolíckej rodine. V roku 1930 jeho otec v dôsledku stupňujúceho sa antisemitizmu konvertoval na katolícku vieru a priezvisko zmenil na Horst. Rasovému prenasledovaniu sa vyhol vďaka štúdiu na internátnej škole v Zürichu, ktorú po anšluse Rakúska v roku 1939 navštevoval na naliehanie matky. Toto odlúčenie zvýšilo pocit vnútorného exilu, „nevyliečiteľnej samoty“, ktorú sa počas celého života usiloval prekonávať a ktorú ako „morálnu konverziu“ spustilo oboznámenie sa s dielom Jeana-Paula Sartra Bytie a ničota. Sartre, s ktorým sa osobne zoznámil vo Švajčiarsku v roku 1946, a okruh parížskych intelektuálov formujúcich ľavicové myslenie povojnových rokov, boli rozhodujúce súradnice prvého obdobia jeho tvorby a ideologického sebazaradenia v päťdesiatych rokoch a ich myšlienkovo-politických zvratoch. Štúdium vo Švajčiarsku a odchod do Francúzska boli sprevádzané ešte jednou rozhodujúcou udalosťou Gorzovho života: V Lausanne sa zoznámil s Doreen Keirovou, ktorá sa stala jeho manželkou a ktorej prítomnosť v Gorzovom živote mala rozhodujúci vplyv aj na jeho politické myslenie a vnímanie seba ako individuality v odcudzenom svete. Ich vzájomný vzťah sprevádzal všetky spoločenské zmeny, a láska bola znepokojujúcim a zároveň nevyhnutným predpokladom hľadania svojbytného miesta vo svete ideí, ktoré význam intimity často odsúvali do vôd znepriatelených všeobecnej, objektívnej realite. Láska, ktorá sa napokon ukázala ako najbytostnejší, najzásadnejší predpoklad pre akúkoľvek zmenu v prospech všeľudskej reality. Od šesťdesiatych rokov bol Gorz pevne ukotvený na francúzskej intelektuálnej scéne. Zaoberal sa najmä myšlienkami spravodlivého prerozdelenia práce a marxistickou teóriou jej odcudzenia. V centre jeho myslenia sa najmä po roku 1968 natrvalo udomácňuje otázka decentralizovaného hospodárstva, autonómie indivídua a potreba ich začlenenia do marxistickej filozofie ako ďalšieho predpokladu oslobodenia človeka. Bol to začiatok obdobia presadzovania politickej ekológie, ktorá ako radikálne socialistické hnutie považovala zmenu ekologickej paradigmy za integrálnu podmienku rozširovania autonómneho priestoru, oslobodenia jednotlivca a nevyhnutnú súčasť boja proti kapitalizmu. Vrátane tzv. „zeleného kapitalizmu“ a tendenciám tradičnej ľavice, ktorá podľa Gorza používa tie isté nástroje technokratickej paradigmy. V Gorzovom diele vynikajú práce práve na túto tému: Le Socialisme difficile (Zložitý socializmus), 1967; Critique du capitalisme quotidien (Kritika každodenného kapitalizmu), 1973; Écologie et Politique (Ekológia a politika), 1975; Écologie et Liberté (Ekológia a sloboda), 1975; Adieux au prolétariat (Zbohom proletariátu), 1980; Capitalisme, Socialisme, Écologie (Kapitalizmus, socializmus, ekológia), 1991; Miseres du présent, richesse du possible (Bieda súčasného, bohatstvo možného), 1997. Vzťah s Dorine (francúzska podoba jej pôvodného mena) bol rozhodujúci aj pre spôsob, akým André Gorz rozvinul teoretické základy politickej ekológie. Potreba bojovania proti technokraticky orientovanej európskej politike sledujúcej výlučne materiálny rast sa prelínala s obdobím, keď Dorine diagnostikovali nevyliečiteľnú chorobu. Ako sa osobný život prelínal so spoločenskými problémami, nevyhnutnosť celospoločenskej zmeny čoraz väčšmi poukazovala na skutočnosť, ako veľmi je podmienená a poháňaná zmenami, ktoré sme schopní podstúpiť aj v osobnom živote. André Gorz zomrel v septembri 2007. S Dorine sa rozhodli opustiť svet spoločne.

Musilove dve novely z roku 1911, vydané pod názvom Dve spojenia, sú neoddeliteľnou súčasťou diela tohto modernistického spisovateľa a témami a poetikou predznamenávajú jeho opus magnum Muž bez vlastností. V dvoch textoch, ktorých hrdinkami sú Claudine a Veronika, sa stretávajú láska, žiarlivosť, pochybnosť či nemožnosť niektorých zväzkov. Za zdanlivo stabilným svetom manželstva sa ukrýva svet iný – znepokojujúci, ale o to fascinujúcejší.