izkona

Sudca Najvyššieho súdu SR a kandidát na prezidenta Štefan Harabin priťahuje poslucháčov a čitateľov, pretože otvorene hovorí o tom, čo iní zamlčujú a zahmlievajú. Vo svojom druhom literárnom diele úprimne ľudsky, s hĺbkou a nadhľadom objasňuje problémy, ktoré dnes kvária Slovensko a navrhuje konkrétne riešenia, ako vyviesť spoločnosť z hodnotovej a právnej krízy. Vypovedá napríklad o desivých rizikách Globálneho paktu OSN o migrácii, o rozklade rodiny cez Istanbulský dohovor, o demoralizačných útokoch na deti z pôdy školy bez vedomia rodičov, o chobotnici mimovládnych organizácií, ktorá rozkladá štát, o diktatúre posledného slova aj o prezidentskej téme.

O téme transplantácií sa obvykle mlčí a desivé fakty sa zatajujú. Hans Stolp informuje, že mozgová smrť nie je smrť, že v tomto stave 97% organizmu žije. Otvára dvere do duší pacientov i do operačných sál prostredníctvom svedectiev lekárov aj ľudí, ktorí sa prebrali z kómy alebo žijú s orgánom od darcu. Poskytuje jedinečný materiál o tom, ako vplýva transplantácia orgánov na darcu, príjemcu, na ich rodiny a odhaľuje kruté praktiky v tomto medicínskom sektore. Na základe skúsenosti ľudí s transplantovaným srdcom autor skúša urobiť aj krok za neprekročiteľnú hranicu smrti. Svedectvá hovoria napr. o dvoch dušiach v jednom tele aj o srdci, ktoré našlo vraha darcu. Otázky: či odoberajú darcom orgány zaživa alebo ako môže mŕtvy objať lekára-transplantológa, vedú k zamýšľaniu sa nad vecami, o ktorých sme nikdy neuvažovali.

Kniha Naša vlasť od Štefana Harabina.

Po 175-tich rokoch objavený poklad slovenskej literatúry vychádza po prvý raz v slovenčine. Zrkadlo Slovenska tvorí chýbajúce ohnivko slovenskej histórie. Napísal ho štúrovský autor, ktorý umrel ako 25-ročný. Hurban o Červenákovi povedal: Bol najtalentovanejší z nás. Tento bravúrnym esejistickým štýlom sprostredkovaný národopisný výlet predstavuje Slovensko z rôznych strán: od geografie, mytológie, cez históriu po dobové pomery z raných v štúrovských časoch. Autor dielo napísal s vedomím, že ak sa má Slovensko národne prebudiť, musí samo seba spoznať. Preto poskytol Slovensku Zrkadlo. Peštiansky vydavateľ požiadal v roku 1844 Jozefa Miloslava Hurbana, aby ku knihe napísal predslov. Spis Hurbana natoľko inšpiroval, že doň napísal okrem životopisu autora aj najkrajšiu esej o Slovensku, akú v pokladnici slovenskej literatúry máme.

Osamelí, nepochopení, vyčlenení zo spoločenského a pracovného života, zaťažení zdravotnými problémami a diskriminovaní štátnymi orgánmi takí sú ľudia, ktorí trpia novou technogénnou chorobou elektrohypersenzibilitou - EHS. Jedinečná kniha podľa skutočných udalostí vypovedá o živote ľudí postihnutých EHS v dnešnom svete zamorenom žiarením mobilov, wifín, bezdrôtovej elektroniky a hroziacej inštalácie 5G sietí. Poviedkový autobiografický príbeh je doplnený odbornými informáciami o pôsobení rádiofrekvenčného žiarenia a o EHS. Autobiografický román o pohľade do zákulisia rizík elektromagnetického žiarenia.

Dosiaľ nanovo nepublikovaný historický klenot z roku 1871 Stará slovenská vieronáuka je kľúč do podstaty ľudových rozprávok. Naši predkovia do nich zaodeli svoje predstavy o svete, o jeho vzniku, vývoji, o zákonoch prírody, o kolobehu života. Rozprávkové postavy predvádzajú mystické predstavenie, pri ktorom sa tají dych, myseľ tuho pracuje a učí sa vstupovať do našej histórie nečakanými dverami, nevídaným spôsobom.

Kniha Naša vlasť od Štefana Harabina.

O téme transplantácií sa obvykle mlčí a desivé fakty sa zatajujú. Hans Stolp informuje, že mozgová smrť nie je smrť, že v tomto stave 97% organizmu žije. Otvára dvere do duší pacientov i do operačných sál prostredníctvom svedectiev lekárov aj ľudí, ktorí sa prebrali z kómy alebo žijú s orgánom od darcu. Poskytuje jedinečný materiál o tom, ako vplýva transplantácia orgánov na darcu, príjemcu, na ich rodiny a odhaľuje kruté praktiky v tomto medicínskom sektore. Na základe skúsenosti ľudí s transplantovaným srdcom autor skúša urobiť aj krok za neprekročiteľnú hranicu smrti. Svedectvá hovoria napr. o dvoch dušiach v jednom tele aj o srdci, ktoré našlo vraha darcu. Otázky: či odoberajú darcom orgány zaživa alebo ako môže mŕtvy objať lekára-transplantológa, vedú k zamýšľaniu sa nad vecami, o ktorých sme nikdy neuvažovali.

Zbierka poviedok z ranej tvorby (1905 - 1922) zakladateľa kozmického hororu H. P. Lovecrafta čitateľom predostiera desivé vízie hrôz spoza hraníc ľudského chápania ale aj melancholické zrkadlenia snov majstrovsky načrtnuté v najpestrejších farbách, aké len slová dovolia. Nechajte sa unášať na vlnách lyrických opisov do najtemnejších zákutí smrteľníkom neznámeho sveta či do záhadných krajov plných oslnivých sadov ihrajúcich farbami miliónov aromatických kvetov. Všetky poviedky sú rovnako živé a fantastické, no napriek tomu obsahujú znepokojujúce známky pozemskej reality.