KK Bagala strana 17 z 27

Iskrivý román o skutočnej tvári socializmu a zlomových udalostiach novembra 1989. Naivne dôverčivý mládenec sa ožení s dcérou komunistického funkcionára a ten ho vzápätí povýši na námestníka. Svetlá budúcnosť sa však nekoná, mladému potentátovi pomaly začne svitať.

Tohto ročníka sa zúčastnilo 557 autorov. Na základe rozhodnutia poroty, ktorá bola zostavená z finalistov predchádzajúcich ročníkov, bolo ocenených 10 poviedok. V zborníku sú okrem nich uverejnené aj medailóny autorov, informácie o priebehu súťaže, z oznam poviedok, ktoré postúpili do druhého a tretieho kola a predslov predsedu poroty Máriusa Kopcsaya.Každý ročník Poviedky priniesol bohatú úrodu. Ročník 2007 nie je výnimkou. Pred porotou stála ťažká úloha prekliesniť sa množstvom prác, pri zrode ktorých azda stála naozaj len chuť, potom vyberať z tých dobrých, lepších a najlepších, rozlúčiť sa s viacerými nápaditými textami, ktoré sa nezmestili do prvej desiatky, dohodnúť sa na víťazovi... Veľmi tesný bol súboj o samotné prvenstvo. Vyrovnané pozície mali dve poviedky - citlivá a pritom civilná a nenútená próza Richarda Pupalu s názvom Zo školy a domov, a rovnako nenútene neľútostná až cynická a pritom pravdivá sonda do malomestskej komunity hip-hoperov, lúserov a feťákov s názvom Rispek t od Kataríny Uhrovej... Márius Kopcsay, predseda porotyObsah: Predslov predsedu poroty Gabriela Alexová: Bodka za letom Mila Barinych: Pohľadnica z Istrie Ladislav Kravčík: Cesta do Bratislavy Martin Marek: Robo Richard Pupala: Zo školy a do mov Sasa: Hra Miro Šifra: Tvoje rozhodnutie neísť za Irmou Weinerovou Andrea Tibenská: Nehovor mi to Katarína Uhrová: Rispekt Bohuslava Vargová: Dieťa Doslov

Poviedka '97: zborník najlepších prác druhého ročníka literárnej súťaže

Poviedka '97: zborník najlepších prác druhého ročníka literárnej súťaže

Monografia maliara Bohdana Hostiňáka

Dráma získala Cenu Alfreda Radoka. Hrá sa v Divadle Astorka Korzo 90.

Kniha vznikala počas spoločného putovania Silvestra Lavríka a dokumentaristu a fotografa Pavla Pekarčíka, na ktoré ich pozval Mikuláš Dzurinda minulý rok v lete, kedy počas dvoch mesiacov navštevoval atraktívne známe i menej známe lokality Slovenska a propagoval program Obnovme si svoj dom, zameraný na obnovu historických a kultúrnych pamiatok s dôrazom na ich funkčné využitie, rozvoj regiónov a podporu turistického ruchu. Vzniklo tak rozprávanie o Slovensku, rozdelené do štyroch kapitol: Sever Východ Stred/Juh Západ, dokumentované desiatkami fotografií. Autor sám o svojej knihe hovorí: Ak by sme sa mali pokúsiť žánrovo zaradiť túto knižočku, je to album pohľadníc. Pohľadnice predsa patria k letu. Spredu skvelé fotografie Paľa Pekar číka, zozadu dojmy, úvahy, postrehy, asociácie. Letné rozvažovanie. A rozhovor, ktorý mimovoľne prebiehal počas našich letných ciest. Jeho skrátený zápis je takisto v knižke.

Kniha, ktorá sa umeleckými prostriedkami vyjadruje k existenčným problémom našich čias: hovorí o našej biede, o falošnom vlastenectve, o zbabelosti a sebazahľadenosti, o provincionalizme, o zmarených životoch, odhaľuje falošný kultúrny obraz, ktorý desaťročie (de)formuje vzťah ľudí k histórii krajiny, v ktorej žijú. (120X155,str.91,MV,ČB,r.vyd.2005)

Piata loď je prvým románom spisovateľky Moniky Kompaníkovej. Autorka zatiaľ vydala knihu krátkych próz Miesto pre samotu, za ktorú získala cenu Ivana Kraska, a novelu Biele miesta. Román rozpráva o deťoch, ktoré si v záhradnom domčeku vytvoria svoju malú tajnú rodinu. Náhradnú rodinu. Kým prvé dve diela si Monika sama aj ilustrovala, tentoraz jej vypomohol výtvarník Sväťo Mikyta, držiteľ ceny Oskára Čepana.

Valér Mikula je výrazná osobnosť slovenskej literárnej kritiky s nezameniteľným štýlom. Jeho kritiky sa vždy tešili čitateľskej pozornosti, viaceré z nich vyvolali aj polemiky a celkovo prispeli k hodnotovej rekonfigurácii slovenskej literatúry. Prvý zväzok Výberu z textov zachytáva dnes už polstoročné rozpätie jeho literárnokritických aktivít (1969 2019). Autor do tohto výberu zaradil aj niekoľko doteraz nepublikovaných textov. Výber z textov Valéra Mikulu, vydávaný pri príležitosti jeho 70. narodenín, je rozvrhnutý do troch zväzkov: 1. Kritiky, 2. Štúdie a eseje, 3. Rozhovory. Literárna kritika by mala predovšetkým hodnotovo orientovať čitateľa literatúry a robiť to primeraným spôsobom: v denníkoch prístupným a ľahkým štýlom, v odborných časopisoch aj odborným jazykom či najlepšie esejisticky. A čitateľa denníkov a týždenníkov by mala nenápadne upozorňovať na to, že literárno-umelecké hodnoty sú aj hodnotami spoločenskými. Pre mňa osobne literárna kritika je (a vždy bola) aj istým druhom intelektuálnej zábavy: provokovaním bezmyšlienkovitej tradície, prirýchlo sa ustaľujúcich konvencií i manipulatívnych konsenzuálnych mienok. (Valér Mikula)