KK Bagala strana 18 z 27

Všetky reportáže vznikli a boli publikované medzi rokmi 1967-1969.Tvoria akýsi zážeh či momentku zhusteného času konca šesťdesiatych rokov. Kniha bola v roku 1970 kompletne vytlačená, no na základe cenzúrneho zásahu nebola napokon distribuovaná. Literárne reportáže Petra Repku, obsiahnuté v knihe Vstaň a choď sa tak stali pre dnešného čitateľa nechtiac z aktuálnych reportáží pocitovou a...

Všetky reportáže vznikli a boli publikované medzi rokmi 1967-1969.Tvoria akýsi zážeh či momentku zhusteného času konca šesťdesiatych rokov. Kniha bola v roku 1970 kompletne vytlačená, no na základe cenzúrneho zásahu nebola napokon distribuovaná. Literárne reportáže Petra Repku, obsiahnuté v knihe Vstaň a choď sa tak stali pre dnešného čitateľa nechtiac z aktuálnych reportáží pocitovou a...

Milan Šútovec (nar. 1940), vedecký pracovník Ústavu slovenskej literatúry SAV v Bratislave, bývalý redaktor teoretickej literatúry vo vydavateľstve Tatran a v literárnych časopisoch Kultúrny život, Slovenské pohľady a Slovenská literatúra, v rokoch 1990 – 1992 podpredseda československého parlamentu. Knižne publikoval prozaické práce Tieňohry (1968) a Muži a zbrane (1974), literárnovednú monografiu Romány a mýty (1982), kritické eseje a glosy o literatúre a dobe Rekapitulácia nekapitulácie (1990) a Zo šedej zóny (1999) a monografiu z pomedzia semiotiky, politológie a historiografie Semióza ako politikum alebo „pomlčková vojna“ (1999). Je autorom scenárov k niekoľkým televíznym dokumentárnym filmom a k hranému celovečernému filmu Súkromná vojna (1977, réžia M.Holly) Obsah: Na úvod Časová situovanosť “rozprávania” a “rozprávaného” a jej dosah na estetickú organizáciu epického textu Tematická organizácia a dej epického diela Tézy ku generatívnej teórii prózy Na úvod Kedysi dávno, na jar roku 1989 v rozhovore s Rudolfom Chmelom v 2. čísle časopisu Slovenské pohľady, a potom ešte raz roku 1990 v knihe Rekapitulácia nekapitulácie (v kapitole O háčikoch, strojoch a bielom králikovi), som vyslovil ľahký dištanc od onoho spôsobu teoretického uvažovania o literatúre, ktorého ukážku z osemdesiatych rokov tu predkladám v troch svojich štúdiách o epickej próze. Teraz uvažujem, či sa po tom všetkom správam korektne, keď odbornej verejnosti ponúkam prechádzku po cestičke, o ktorej som v tom čase mal istú pochybnosť, či naozaj vedie ta, kam som si pôvodne myslel... Preto týchto pár slov na úvod. Svoju dovtedajšiu teoretickú pozíciu a predstavu o tom, čo je epické dielo, som v tých zmienených sebareflexiách charakterizoval ako anorganický model epiky. Hovoril som o tom, že takýto teoretický model epickej prózy som si vystaval postupne najmä pod vplyvom literárnoanalytickej a literárnokritickej praxe (musím dodať, že zaiste aj pod vplyvom môjho učiteľa a priateľa Oskára Čepana) a že podvedome či vedome priliehal k akejsi možno len inštinktívnej predstave dobre fungujúceho stroja, ktorého bezporuchová činnosť má základ v jeho dobrej konštrukčnej príprave, ale závisí aj od toho, ako kvalitne bol realizovaný/vyrobený. Podľa toho, ako účelne a efektívne jednotlivé – dobre opracované – súčiastky stroja do seba zapadajú, ako dokonale sú funkčne zopäté, podľa toho aj viac či menej dokonale fungujú. Konštrukčne čistý a remeselne dobre zvládnutý stroj prózy sa mi videl byť čímsi esteticky lahodným a žánrovo čírym, čímsi, čo produkuje bohatú škálu významov; videlo sa mi, že keby taký “stroj” dokonca nijaké významy ani neprodukoval, aj tak by mohol tešiť človeka a vzbudzovať u neho estetickú slasť už svojím zložitým, rafinovaným vnútorným pohybom a tajomnými premenami energií. Nepochyboval som, že dobrý stroj je stroj logicky usporiadaný, a teda takpovediac “premyslený”.

Druhý zväzok súborného diela Kornela Földváriho obsahuje texty z knihy O stručnosti, ktorou autor debutoval pod vlastným menom v roku 1999. Obsahuje 41 päťvetových minirecenzií na umelecké diela a 48 glos z cyklu Humorikon o knihách, divadelných predstaveniach a výstavách. Ako bonus sú v knihe publikované medailóny 14 slovenských spisovateľov a autorova diplomová práca Niektoré problémy súčasného slovenského humoru z roku 1960. Peter Uličný v doslove knihy píše: Pri Kornelovi Földvárim naozaj nikdy nešlo o to, či sa jeho text bude volať doslov alebo fejtón či nebodaj diplomová práca. Niežeby si nectil pravidlá žánrov. Ale nad všetkými pravidlami vždy nakoniec víťazil rozprávač. Človek milujúci príbehy. Schopný rozprávať ich tak, aby ich milovali aj ostatní...

Michal Hlatký (1979) získal prémiu v anonymnej literárnej súťaži Poviedka 2008 Asseco Solutions. Svoje krátke prózy publikoval v denníku Pravda. Zbierka Zlatý vek je jeho knižným debutom. "Učiteľ nám rozprával legendu o Troch dobách: najprv bol Vek zlatý, keď ľudstvo žilo spravodlivo a počestne, cenila sa odvaha a statočnosť, potom prišiel Medený vek a spoločnosť sa začala uberať do záhuby. Teraz vládne vek Železný a okolo nás je len špina." (ukážka)

Ex-texty Petra Pavlaca, úspešného finalistu literárnej súťaže POVIEDKA, sú poskladané z obrovského množstva príbehov obrovského množstva postáv v obrovských množstvách neskutočných situácií zrkadliacich obrovské množstvo snahy o aký-taký obraz sveta, aký-taký obraz súčasnej literatúry. Neprehnane neprehrané. Recenzie:

Silvester Lavrík je úspešný dramatik a režisér. Nie je teda prekvapením, že jeho debutová zbierka poviedok sa vyznačuje rýdzim štýlom a zároveň silnými obrazmi. Svojským jazykom a nezameniteľnou poetikou predostiera deväť príbehov o ženách - matkách, milenkách i dcérach, vyrozprávaných a prežívaných chlapcom či dospelým mužom.

Próza o nedávnej minulosti, o slobode a zároveň nemožnosti ju dosiahnuť.

Próza o nedávnej minulosti, o slobode a zároveň nemožnosti ju dosiahnuť.

V zbierke poviedok a miniatúr autor komediálne až fraškovito vykresľuje absurdné osudy podivuhodných ľudí, ktorí majú svoj nezameniteľný vnútorný svet, sny a predstavy. Viaceré prózy boli ocenené ováciami v literárno-hudobných pásmach "Sami meri vari" a "Vari sa mi marí" v divadle Stoka a A-ha. Kniha obsahuje aj poviedku Lazaret duchov motorkárov, ktorá získala Cenu vydavateľstva v súťaži Poviedka 2002.