KK Bagala strana 2 z 27

Zborník prác šiesteho ročníka literárnej súťaže Poviedka 2002.

Fiktívny životopis hlavného hrdinu, ktorému telo začne obrastať perím a ktorého posadnutosť ženami vyženie do zatopeného pressburgského metra, odkiaľ podniká svoje výpravy na pomedzí sna a možného. Príbeh začína v roku 1956 v dome na kopci, uprostred višňového sadu, vzducholodí a juvenílnej erotiky. Presúva sa do Pressburgu, sužovaného vlnami prisťahovalcov, bojmi gangov Panterov a Romantikov, aby sa zakončil na jar roku 2003 pred Katedrálou, kde tisíchlavý dav očakáva nový zázrak odpustenia... Panic v podzemí je ukazovaním sveta z inej perspektívy. S výrazným gestom irónie, paródie a s cynickým odstupom. Aj preto sa literárny Viktor môže celkom pokojne, aj napriek vlastnému vizuálnemu zhrozeniu zo seba, vnímať ako hororová “hotová zombia”. Čitateľovi však podobný pocit z knihy určite nehrozí. Klimáček jednoducho vie, ako na to. (Dana Kršáková) Klimáček sa vo svojom podrománe opäť raz radostne pohral, a opäť najmä s čitateľom, na hrane svojich obľúbených nejednoznačností. Nejednoznačností asi len pre toho, kto sa pokúša nájsť jednoznačný interpretačný kľúč. (Petra Bombíková) Autorovo rozprávanie nadobudlo novú logiku, organizovanú na základe pravidiel fantázie. Realita sa však tentoraz stala súčasťou absurdna. Transformuje sa do svojráznej príbehovej podoby, dotýkajúcej sa spôsobu života nielen “izolovaného” indivídua, ale dokonca aj celej spoločnosti.

Lúbostný román, text plný príjemného písania obsahuje okrem iného niekoľko vynikajúcich básní..

Ide o vydanie posledného diela Mily Haugovej, slovenskej ženskej poetky, ktorej diela boli preložené do viacerých cudzích jazykov a ktorá vydala doposiaľ 18 básnických zbierok. V roku 2010 debutovala aj v próze. Dielo Tvrdé drevo detstva obsahuje rozhovory a úvahy významnej slovenskej autorky. Vydanie takéhoto technicky bravúrne zvládnutého diela obohatí slovenskú literatúru a zároveň pôjde o unikátny náhľad do života jednej z najvýznamnejších slovenských spisovateliek.

Premiéra zbierky krátkych próz a humoresiek Laca Keratu, ktorú ilustroval Marek Ormandík.

Od mladosti som pociťoval lásku k poézii a filozofii. Tento môj vzťah bol bytostný, ustavične som ho kultivoval, ale nikdy som nepocítil potrebu po profesionalizácii, po zdokonaľovaní áno. Za všetkým, čo som písal som stál celou svojou bytosťou. Hodnota toho, čo som vyslovil, by sa nedala zmerať kritériami racionálne evidencie. Vo svojej práci som bol sústredený nie na profesionálny výkon, ale na tvorbu osobnosti. Od samého začiatku som bol teda filozofickým personalistom vychádzajúcim z presvedčenia, že skutočnú spoločnosť tvoria osobnosti, a nie naopak, pretože od vojny prestala byť spoločnosť pre človeka útočiskom." píše v prvom zväzku zozbieraných úvah, statí a príhovorov literárny vedec prof. Milan Hamada

Ivan Laučík bol jedným z členov básnickej skupiny Osamelých bežcov. Jeho posledná kniha obsahuje všetky publikované i neuverejnené básne. Vo svojich veršoch zobrazoval rozporuplnosť našej reality plnej konfliktov, ktoré vznikajú vlastníckym a koristníckym prístupom človeka k prírode i jej zákonitostiam.

O zábavu je postarané: skutočné sa mení v ilúziu, bezprostredné vzrastá s odľahlým, minulosť splýva s budúcnosťou a fantázia preniká nedovolenými a nepriepustnými hranicami reality. V zbierke poviedok Cudná správa z vrcholu sna sa jednoducho spája nespojiteľné.

Druhý zväzok súborného diela Milana Lasicu a Júliusa Satinského, ktorý vyšiel v roku 1998 mapuje obdobie tvorby autorskej dvojice v sedemdesiatych a v prvej polovici osemdesiatych rokov. V knižnej publikácii sú uverejnené časopisecké poviedky a fejetóny, dialógy a scénky a divadelná hra.

Milan Šútovec (nar. 1940), vedecký pracovník Ústavu slovenskej literatúry SAV v Bratislave, bývalý redaktor teoretickej literatúry vo vydavateľstve Tatran a v literárnych časopisoch Kultúrny život, Slovenské pohľady a Slovenská literatúra, v rokoch 1990 – 1992 podpredseda československého parlamentu. Knižne publikoval prozaické práce Tieňohry (1968) a Muži a zbrane (1974), literárnovednú monografiu Romány a mýty (1982), kritické eseje a glosy o literatúre a dobe Rekapitulácia nekapitulácie (1990) a Zo šedej zóny (1999) a monografiu z pomedzia semiotiky, politológie a historiografie Semióza ako politikum alebo „pomlčková vojna“ (1999). Je autorom scenárov k niekoľkým televíznym dokumentárnym filmom a k hranému celovečernému filmu Súkromná vojna (1977, réžia M.Holly) Obsah: Na úvod Časová situovanosť “rozprávania” a “rozprávaného” a jej dosah na estetickú organizáciu epického textu Tematická organizácia a dej epického diela Tézy ku generatívnej teórii prózy Na úvod Kedysi dávno, na jar roku 1989 v rozhovore s Rudolfom Chmelom v 2. čísle časopisu Slovenské pohľady, a potom ešte raz roku 1990 v knihe Rekapitulácia nekapitulácie (v kapitole O háčikoch, strojoch a bielom králikovi), som vyslovil ľahký dištanc od onoho spôsobu teoretického uvažovania o literatúre, ktorého ukážku z osemdesiatych rokov tu predkladám v troch svojich štúdiách o epickej próze. Teraz uvažujem, či sa po tom všetkom správam korektne, keď odbornej verejnosti ponúkam prechádzku po cestičke, o ktorej som v tom čase mal istú pochybnosť, či naozaj vedie ta, kam som si pôvodne myslel... Preto týchto pár slov na úvod. Svoju dovtedajšiu teoretickú pozíciu a predstavu o tom, čo je epické dielo, som v tých zmienených sebareflexiách charakterizoval ako anorganický model epiky. Hovoril som o tom, že takýto teoretický model epickej prózy som si vystaval postupne najmä pod vplyvom literárnoanalytickej a literárnokritickej praxe (musím dodať, že zaiste aj pod vplyvom môjho učiteľa a priateľa Oskára Čepana) a že podvedome či vedome priliehal k akejsi možno len inštinktívnej predstave dobre fungujúceho stroja, ktorého bezporuchová činnosť má základ v jeho dobrej konštrukčnej príprave, ale závisí aj od toho, ako kvalitne bol realizovaný/vyrobený. Podľa toho, ako účelne a efektívne jednotlivé – dobre opracované – súčiastky stroja do seba zapadajú, ako dokonale sú funkčne zopäté, podľa toho aj viac či menej dokonale fungujú. Konštrukčne čistý a remeselne dobre zvládnutý stroj prózy sa mi videl byť čímsi esteticky lahodným a žánrovo čírym, čímsi, čo produkuje bohatú škálu významov; videlo sa mi, že keby taký “stroj” dokonca nijaké významy ani neprodukoval, aj tak by mohol tešiť človeka a vzbudzovať u neho estetickú slasť už svojím zložitým, rafinovaným vnútorným pohybom a tajomnými premenami energií. Nepochyboval som, že dobrý stroj je stroj logicky usporiadaný, a teda takpovediac “premyslený”.

Tretie vydanie knihy poviedok, ktorá bola v roku 1996 odmenená Cenou Ivana Kraska.

Zbierka poviedok. Ilustrácie: Dalibor Kristek Vyšlo s podporou MK SR, SME a Twin City. Po úspešnej knihe De la Cruz prichádza Balla s novým súborom textov-náhľadov do každodenného života niektorých zvláštnych jedincov, textov-temných vízií, spoza kt orých prebleskuje krutá, ale zároveň osviežujúca irónia a svojrázny zmysel pre humor.