Občianske združenie Bratislavské rožky

Najnovší prírastok edície približuje osobnosť slávneho architekta Ödöna Lechnera. Autorka Ágnes Mánya Benyovszky, ktorej tento rok vychádza aj ďalšia zaujímavá publikácia Belle époque (PT Marenčin), ju hravou formou predstavuje detskému, ale aj dospelému čitateľovi. V rozprávke ožívajú predmety, ktoré nám vyrozprávajú storočný bratislavský príbeh. Knihu verejnosti doporučila aj Doc. Ing. arch. Jana Pohaničová, PhD., zástupkyňa vedúceho Ústavu dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, Fakulta Architektúry Bratislava.

Ústrednou postavou najnovšej rozprávky z edície OZ Bratislavské rožky, ktorá vyjde tento mesiac, je István Széchenyi. Knihu napísal prozaik a novinár (týždenník Vasárnap) István Veres. Titul obsahuje osem príbehov, ktoré čitateľovi približujú život, osobnosť, záujmy a zvyky grófa Istvána Széchenyiho.

Príbeh pútavou formou približuje Bratislavu 19. storočia deťom a taktiež záujemcom o históriu mesta. Známy šermiarsky majster, učiteľ, humanista, zakladateľ prvého zboru dobrovoľných hasičov Ferdinand de Martinengo zasvätil svoj život filantropii a spoločenskému rozvoju Bratislavy. Zaslúžil sa o zavedenie telovýchovy do škôl, založil viacero športových klubov. Prostredníctvom spolku Humanitas, ktorého bol zakladateľom, podporoval chudobných študentov bez rozdielu vierovyznania. Autorka Iveta Maronek pomocou historického príbehu pozýva detských čitateľov na pamätnú lavičku do mesta, ktoré rozkvitalo aj vďaka humanistovi. 120. výročie jeho úmrtia sme si pripomenuli v roku 2015. Knihu ilustrovala Iveta Malá.

Knižka Viery Kamenickej pod názvom Rozprávky zo Židovskej ulice je zaujímavá a pútavá z viacerých dôvodov: je to nielen návrat do minulosti kedysi jedinečnej a neopakovateľnej ulice v bratislavskej židovskej štvrti. Je to pohľad späť, do minulosti, v ktorej sa odohrávali vzrušujúce príbehy každodenného života plné radosti i smútku, šťastia jednoduchého bytia obyčajných židovských žien, mužov a ich detí. Ich príbehy autorka predkladá v podobe rozprávok. Prezentuje v nich udalosti, sviatky a zvyklosti, ktoré boli typické pre židovskú komunitu a ktoré sú dnešnému mladému (či skôr detskému) čitateľovi neznáme, a možno aj plné tajomstiev a legiend.

Bratislavské rozprávky Kto bol Ján Batka (1845-1917)? Bratislavský rodák, syn hudobného skladateľa Jána Nepomuka Batku st., mestský archivár, organizátor hudobného a kultúrneho života, hudobný kritik, píšuci do novín Pressburger Zeitung, osobnosť, ktorá si dopisovala s najslávnejšími umelcami tej doby a ktorá pomáhala rozbehnúť kariéru mladým nádejným adeptom. Autor sa v knižke od čistých faktov iba odráža a vytvára nový príbeh, v ktorom im akoby dáva krídla. V autorovej fantázii sa Batka dokonca stane ministrom rezort si nájde zvedavý čitateľ v jednej z kapitol. Knižka nás prevedie začarovaným mestom, v ktorom budovy pripomínajú hudobné nástroje a noty a odvšadiaľ znie hudba, veď tu prekvitá domáce muzicírovanie. Hudobným šéfom je tu práve Ján Batka, pán s prísnym profilom a kefovitými fúzami koniec-koncov vtedy boli fúziky v móde. Doplnila by som ešte silnú čeľusť, ktorá vyjadruje veľa energie a odhodlania do ďalšej práce pre naše mesto. Mimochodom, tú energiu získava z hudby aj jeho stolná lampa. Čitateľ s Batkom absolvuje prechádzku po tmavých zasnežených uliciach, kde cestou na jedno tajomné miesto nájde čierne šteniatko, z ktorého sa neskôr stane jeho spoločníčka Černica. Ale viac z tejto vtipne napísanej príhody už čitateľovi neprezradíme.

Na Šancovej ulici smerom od Trnavského k Račianskemu mýtu po pravej strane stojí sedem prakticky rovnakých päťposchodových domov. V tridsiatych rokoch minulého storočia ich na vtedajšej periférii Bratislavy postavilo družstvo UNITAS podľa projektu architektov Friedricha Winwurma a Ignáca Vécseia. V tom čase znamenali novú kvalitu bývania pre menej majetných ľudí. Dnes je už väčšina tunajších jedno- a dvojizbových bytov prestavaných na nepoznanie, tak isto ako sa zmenilo samotné mesto. Život v kultových obytných domoch ako aj životný štýl v Bratislave v povojnovom období mapuje kniha Pavla Ondrčku, ktorú prináša Občianske združenie Bratislavské rožky. Autor prostredníctvom príbehov plných osobných zážitkov a historických faktov odkrýva meniacu sa históriu domov, námestí a celých štvrtí mesta. Určená je nielen potomkom rodených Prešpurákov a obyvateľom hlavného mesta, ale všetkým, ktorých zaujíma, ako sa kedysi u nás žilo.

Viete, kto zachránil rozprávky pred zabudnutím? Kto bol ten vedec a kňaz, žijúci pred mnohými rokmi, ktorý prebudil k životu príbehy pravekých vtákojašterov? Kto bol ten slávny archeológ, ktorý ovládal jazyk stromov a kameňov a neúnavne prenasledoval klamstvo? Ten bojovník za slobodu, objaviteľ prírody a spisovateľ, ktorému radil samotný rímsky cisár Marcus Aurelius, sa volal Florián Rómer. Rozprával neuveriteľné príbehy, pričom mnohé z nich aj sám zažil. Teraz je rad na nás, aby sme ho zachránili: jeho príbeh musíme odovzdať ďalej, veď rozprávky ožívajú práve vo chvíľach, keď si ich ľudia rozprávajú.

Na dunajskom nábreží, neďaleko vyústenia električkového tunela, sa nachádza tak trochu tajuplné miesto. Pod zemou tu leží pozostatok starého židovského cintorína, v ktorom našiel svoj večný odpočinok "zázračný" prešporský rabín, učenec, spisovateľ a učiteľ Chatam Sofer. Knižka nie je skutočnou rozprávkou, je skôr putovaním svetom snov, spomienok, legiend a histórie židovskej Bratislavy. Je pamiatkou na osobnosť svetového významu, ktorá v starom Prešporku našla domov a zapustila tu korene. Ponorme sa teda spoločne do rozprávania o židovskej Bratislave a múdrom a dobrom Chatamovi Soferovi, ktorý podľa slov jeho súčasníkov bol "svetlom vo svojom pokolení". Odporúčané od 12 rokov.

SO SALVÁTOROM je príbeh trinásťročnej Cecilky a jej starej mamy „bab – Inky“, ktorý sa odohráva v súčasnej Bratislave. Pridajte sa k babke a vnučke na ich prechádzke mestom a jeho dejinami! Detský i dospelý čitateľ sa z knihy dozvie zaujímavosti nielen o samotnej dnes už kultovej Lekárni u Salvátora, ale aj o osobnostiach či udalostiach, ktoré formovali dnešnú Bratislavu. Text knihy významnej autorky Jany Juráňovej z edície Bratislavské rozprávky dopĺňajú kresby talentovanej ilustrátorky Lucie Žatkuliakovej, ktorá Lekáreň u Salvátora stvárnila na grafike legendárnych Čiernych dier.