OZ Brak strana 2 z 9

Serhij Žadan (1974) je ukrajinský básnik, prozaik, performer, esejista, organizátor literárnych festivalov a rockových koncertov a akcií občianskej neposlušnosti. Je autorom niekoľkých románov, zbierok básní a poviedok. Žije a pracuje v Charkove. Knihu Hymna demokratickej mládeže tvorí šesť lyrických príbehov o rozvoji biznisu v podmienkach budovania občianskej spoločnosti. Nájdete v nej všetko, čo ste chceli vedieť o priateľstve a vernosti manažérov strednej úrovne a legalizácii rôznych sektorov tieňovej ekonomiky, ale nevedeli ste, koho sa na to máte spýtať.

Hassan Blásim sa narodil v roku 1973 v Iraku, kde študoval na Akadémii filmových umení. Potom ako bol niekoľkokrát uväznený, mu v roku 1998 jeho profesori poradili, aby odišiel z Bagdadu. Jeho politicky angažované a voči režimu kritické filmy vyvolali pozornosť irackých tajných služieb. Najprv utiekol do Sulejmaníje, kde sa pri natáčaní filmu Zranená kamera v kurdskej oblasti v severnom Iraku dostal do problémov. Potom niekoľko rokov cestoval ilegálne po Európe, až kým sa nakoniec usadil vo Fínsku. Jeho poviedkový debut Blázon z Námestia slobody (2009) bol v roku 2010 navrhnutý na ocenenie Independent Foreign Fiction Prize. To však nakoniec získal až za druhú zbierku poviedok Iracký Kristus v roku 2014. Bolo to prvýkrát v histórii, čo ocenenie získal arabský autor. Dielo Hassana Blásima je preložené do dvadsiatich jazykov napriek tomu, že v niektorých arabských krajinách je zakázaným autorom. Brilantné a znepokojujúce... divoké a nezabudnuteľné. Wall Street Journal Odvážne a ukrutné. The Huffington Post Nočná mora násilia a teroru. Guernica Magazine

Zabudnite na severskú detektívku, najdrsnejšie príbehy sa odohrávajú na Gemeri! Alebo ak chcete v Zóne, tajuplnom priestore medzi Rimavskou Sobotou a Londýnom, kam svoj nový komiksový príbeh situoval Daniel Majling. A ako sme u autora Ruda a Ruzkej klaziky zvyknutí, pátranie po záhadne stratenom priateľovi v ňom pôjde ruka v ruke s hľadaním pravdy, zmyslu života a miesta človeka vo vesmíre... V roku 1904 som v snahe odpútať sa od otca urobil pokus presťahovať sa do Rimavskej Soboty, ale po pol roku som sa vrátil späť do Prahy. Veci, ktoré som napísal v Sobote, som spálil. Boli strašidelne pochmúrne. Až po návrate do Prahy som v poviedkach V trestaneckej kolónii a Premena objavil pre svoje písanie nový, optimistickejší tón. Franz Kafka, Dopisy Felicii Vo svete prebieha v súčasnosti niekoľko simultánnych, vzájomne poprepájaných globálnych procesov, ktoré by som jedným slovom nazval tornalizácia spoločnosti. Noam Chomsky v príspevku Nové aspekty globalizácie Mnohé životné situácie pred vás kladú otázku: Kto som? Kto naozaj som vo svojej podstate? A kým sa stávam v zlomových, existenciálnych situáciách? Ale až v Lučenci si uvedomíte, že otázka vašej identity sa začína niekde inde. Až tu sa prestanete pýtať: Kto som? A namiesto toho si začnete klásť oveľa nástojčivejšiu otázku: Prečo tu? Prečo práve tu?! Jean-Paul Sartre v príhovore, ktorý počas svojej prvej návštevy Československa v roku 1963 predniesol pri Timravinom pomníku v Lučenci.

Bol som najrýchlejší utečenec pod slnkom. Bežal som krížom cez krajinu a hľadal otca a miesto, kde by sme našli pokoj. Žiadne také miesto som ale nevedel nájsť ani po mnohých dňoch. Podľa mňa som prešiel hádam aj polovicu zemegule. Rozhodol som sa, že nezastanem, aj keby som mal prebehnúť celý svet. Najnovšia kniha spisovateľa Mareka Vadasa je správou o fantastickej ceste malého chlapca a jeho psa Alana naprieč mestami, krajinami a kontinentmi, na ktorých sa hrdinovia príbehu stretávajú s priateľstvom i odmietaním. Obyvatelia miest sú zosobnením vlastností, ktoré vedú k predsudkom, k odmietaniu čohokoľvek cudzieho a k pohodlnému ospravedlneniu svojho nezáujmu o osudy iného človeka. Dobrodružný príbeh je však aj príležitosťou nazrieť do sveta ľudí, pre ktorých je putovanie cez rozsiahle územia životnou nevyhnutnosťou, a to zvlášť v čase, kedy sa civilizačné pohyby stali témou číslo jeden aj u nás. Vďaka spojeniu imaginatívneho textu Mareka Vadasa a ilustrácií Daniely Olejníkovej sa tak pred nami odkrývajú zdanlivo ďaleké, exotické krajiny a ich ľudia, ktorí sú však v skutočnosti omnoho bližšie, ako sme si mysleli.

Opus magnum Borisa Ondreičku vznikalo niekoľko rokov. Spevník je slovenským debutom píšuceho kurátora, výtvarníka a speváka Borisa Ondreičku vychádzajúcim vo vydavateľstve BRAK. Rozmerne retrospektívny Spevník obsahuje 61 Spevov na bezmála 700 stranách kvázi-fenomenologicky zahŕňajúcich reflexie na pravdu, šťastie, chuť, slobodu, lásku, umenie... a poéziu samu. Korene niektorých textov siahajú až do začiatku 90. rokov, sú však všetky posledný rok prebásnené do úplne novej podoby. Boris Ondreička je kurátor, umelec, autor, od roku 1987 spevák a textár skupiny Kosa z nosa. Ondreička bol od 2002 do 2011 riaditeľom občianskeho združenia tranzit.sk, Bratislava. Od roku 2012 je kurátorom zbierky Thyssen-Bornemisza Art Contemporary, Viedeň. Tam spolu/kurátoroval Rare Earth, Supper Club, Tomorrow Morning Line, Olafur Eliasson Green lightAn Artistic Workshop, Discusiones & Demostraciones a 6 sezón frekvencie performatívnych Ephemeroptera, ako aj seminár Forgotten Space, The Alchemical Paradigm a ďaľšie. V minulosti spolu/kurátoroval aj bienále európskeho umenia Manifesta 8, Murcia, Cartagena, ES, Being The Future, Palast der Republik, Berlín, DE, Symposion / The Event, Birmingham, UK, Auditorium, Stage, Backstage, Frankfurter Kunstverein, DE, Otázka vôle pre OSF, Bratislava alebo Empire of The Senseless v pražskej Meet factory. a individuálne projekty Lois & Franziska Weinberger, Stano Filko, Miloš Laky, Denisa Lehocká, a ďaľšie. Spoluzaložil Spoločnosť Júliusa Kollera. Jeho umelecké projekty boli realizované na Manifesta 2, Luxembourg, L, Benátskom- (Česko-slovenský & Roma pavilóny), Pražskom-, Gyumri-, Torino-, Anzengruber-, Taipei-, Athens- , Kyiv-, Jakarta- bienále; MoMA-PS1 NYC, USA, New Museum, NYC, USA, BAK Utrecht, NL, Smak, Gent, BE, Tramway Glasgow UK, Fondazione Sandretto Regaudengo Turin, IT, Air de Paris, Paríž, F, Frankfurter-, Kölnischer-, Badischer-, Münchener-, Stuttgarter Kunstverein-och, DE, Kiasma, Helsinki, FI, HKW, Berlin, DE, ACAF, Alexandria, EG, Slovenská a Česká národná galéria, Moravská galéria, Secession, Mumok, Kunsthalle, TQ, Viedeň, AT, Donaufestival, Krems, AT, Magazin 4, Bregenz, AT, a ďaľšie. Zbierka jeho vizuálnej poézie HI! lo. bola vydaná v jrp Ringier, CH a One Second / Out of Time v Revolver, DE. Prednáša a vydáva medzinárodne. Jeho zbierka textov SPEVNÍK je v očakávaní vo vydavateľstve Brak. Ondreička je pravidelným prispievateľom slovenského mesačníka Kapitál. V súčasnosti spolu s Václavom Janoščíkom vedie dlhodobý projekt TBA21 a pražskej AVU Class of Intrepretation.

RUDO je komiksová postava nápadne pripomínajúca spisovateľa a dramaturga Daniela Majlinga.V slovenčine vychádza prvýkrát, a to v kompletnom vydaní. Z 15 komiksových poviedok plnýchirónie i sebairónie, cynizmu, literárnych a spoločenských narážok vyviera najmä kvalitný, miestami až čierny humor. RUDO sa nevyhýba ani veľkým filozofickým otázkam, o čom svedčia názvy kapitol ako: O zmysle života, Evolučná výhoda, Pravda o Ježišovi Kristovi, Nepríjemnosť na štyri: Smrť. Ale odpovede na základné otázky o (ne)zmysle života, vesmíru a vôbec podáva s originálnou ľahkosťou.  Inspirace (sebe)ironií Woodyho Allena je nabíledni  stejně jako americkými sitkomy, těmihranými (Teorie velkého třesku) i animovanými. Ale i popové ingredience povyšuje autor sečtělostído nových souvislostí. V kombinaci s černobílou kresbou v provedení hrubé, zasekávající se linky je tukomiks, u kterého se smějeme nahlas, ale někde vzadu se roztahuje černá deka smutku. ČasopisRespekt V kontextu pospolu koexistující české a slovenské komiksové tvorby je Rudo mimořádný. Nabízívrcholně intelektuální humor, který pracuje s popkulturními kontexty a od sitcomového formátu sevydává daleko za hranice běžné představivosti. Pavel Mandys

Zbierka Lepšia verzia seba poetky Ivony Pekárkovej (*1988), ktorá v roku 2013 zvíťazila v renomovanej súťaži Básne a získala cenu publika na European Poetical Tournament v Sarajeve, je nemilosrdnou, vtipnou a sofistikovanou analýzou každodennosti autorkine básne sa dotýkajú tém od medziľudských vzťahov cez populárnu kultúru a konzum až po literárnu kritiku. S charakteristickým subtílnym humorom Pekárková dekonštruuje bežné, dôverne známe situácie a subverzívne rozkrýva podstatu príbehov, prostredníctvom ktorých hovoríme a uvažujeme o svete aj sebe samých. V roku 2019 vydala spolu s Vladom Šimekom partnerskú básnickú knihu Manželská poézia.

Dnes už kultový román Opýtaj sa prachu, medzičasom sfilmovaný v Hollywoode, sa pri príležitosti 80 rokov od prvého vydania dočkal aj slovenského prekladu. Fante (1909-1983) patrí k najvýraznejším hlasom americkej literatúry 20.storočia, literárnu slávu a uznanie však získal až po smrti. Záujem o jeho dielo sa zrodil najmä v 80. rokoch, a to aj zásluhou jeho obdivovateľov, ku ktorým patrili spisovateľ Charles Bukowski, scenárista Robert Towne či režisér Francis Ford Coppola.

Marocký spisovateľ Mohamed Šukri (1935 - 2003) sa v druhom diele autobiografickej trilógie nazvanom V čase omylov opäť vracia do Tandžeru, zásadného mesta pre jeho tvorbu. Nočný život, bezuzdné pitky a prostitúcia sú overené Šukriho námety. Na rozdiel od predchádzajúceho diela Nahý chlieb (Brak 2017) v ktorom sa stretávame s negramotným mladíkom snažiacim sa prebiť životom a prežiť, v próze V čase omylov sme svedkami jeho úsilia nielen vymaniť sa z biedy, ale aj nájsť si miesto v spoločnosti a stať sa spisovateľom. Literatúra a práca učiteľa v marockom meste al-Arájiš, ktoré je pre Šukriho neinšpiratívne, sa tak stáva spôsobom, ako sa vyrovnať s démonmi minulosti. Otázkou zostáva, či sa mu to podarí v provinčnom marockom mestečku alebo ho stiahne temné podsvetie Tandžeru. Táto dichotómia tvorí jadro románu a ponúka tak čitateľovi intímny priezor do psyché neúnavného biografa tohto magického mesta.

Román Solenoid je dielom autora, ktorého meno sa pravidelne objavuje v užšom okruhu kandidátov na Nobelovu cenu za literatúru. V slovenskom jazykovom prostredí sa s nadšeným prijatím kritiky stretla jeho staršia zbierka poviedok Nostalgia (OZ BRAK 2016, preklad Mária Miklušičáková a Eva Kenderessy). Solenoid je pokračovaním a rozvinutím tém a literárnych postupov, ktoré nachádzame nielen v Nostalgii, ale ktoré sa tiahnu celým Cărtărescový m dielom: prestupovanie reálna a surreálna, minulosti a prítomnosti, snová, miestami až fantastická atmosféra a v neposlednom rade invenčná práca s literárnym obrazom Bukurešti ako magického civilizačného mikrokozmu. Solenoid je tematicky hutný , štýlovo bohatý a textovo objemný semiautobiografi cký román s prvkami surreálna, ktorého príbeh sa točí okolo fi ktívneho rukopisu neúspešného autora. Ten sa z núdze (a vďaka neúspechu na literárnom poli) živí ako učiteľ rumunčiny na základnej škole, svoju profesiu nenávidí, pričom vý chodisko z nej nachádza v metafyzickom úniku z reality do štvrtého rozmeru prostredníctvom spomienok, sna a bujnej imaginácie. Solenoid vnímajú literárni kritici ako opus magnum rumunského autora, ktorého hlas počuť čoraz zreteľnejšie na najvyšších poschodiach svetovej literárnej scény.

Dva roky, dva mesiace a dva dni strávil americký básnik a mysliteľ Henry David Thoreau na samote v prírode, vo vlastnoručne zhotovenej chatrči pri jazere Walden. K životu bez civilizačných výdobytkov ho priviedla túžba porozumieť svetu, ktorého bol súčasťou, snaha nájsť v ňom svoje pravé miesto a rozlíšiť to, čo je dôležité, od všetkého nepodstatného. Po návrate medzi ľudí spísal svoje pozorovania do knihy, ktorá patrí dodnes k najkrajším oslavám prírody, individuálnej slobody, dobrodružstva sebaobjavovania a jednoduchého, naplneného života. Thoreauov postoj k spoločenským reformám inšpiroval ľudí ako Lev Nikolajevič Tolstoj, Mahátmá Gándhí, Martin Luther King Jr. či protestujúcich v 60. rokoch, ktorí už nechceli žiť vo svete pokrytectva a konzumu. Walden je dnes klasikou duchovnej a environmentálnej inšpirácie, navyše oceňovaný ako literárny klenot nesmiernej krásy a umeleckého majstrovstva.

Novela Veľká budúcnosť sa odohráva v postapokalyptickej strednej Európe roku 2040, v meste budúcnosti zvanom Centropolis, kde sa hlavný hrdina spisovateľ Vlado snaží vyrovnať so spoločnosťou po klimatickej zmene. Spoločnosťou, ktorej vôbec nerozumie, napriek tomu, že práve jeho táto zmena vyšvihla na najvyššie spoločenské rebríčky. Veľká budúcnosť je cyberpunkové scifi, v ktorom sa melanchólia strieda s cynizmom a absurdno s mrazivými opismi ľudského prežívania.

Psík Moko má len jedno oko. Keďže sa mu preto všetci smejú, žije ďaleko od ľudí a zvierat. Jedného dňa si povie, že samota ho už nebaví. Zbalí si mapu, kompas, deku a granule a vydáva sa na dobrodružnú cestu za novým okom. Zablúdi až do lunaparku, kde spozná malého Viliho. Ten mu pomôže hľadať nové očko a spoločne stretávajú rôzne podivné bytosti . Tie ich naučia, že z toho, čo je iné, než sme my, nemusíme mať strach. Že dobro a krása vychádzajú odinakiaľ. A že sú dôležitejšie veci než to, ako vyzeráme. Pes Moko a jeho oko je šarmantný rozprávkový príbeh vo veršoch pre deti a ich rodičov od známej slovenskej poetky. Mirka Ábelová (1985) je slovenská poetka, rozhlasová redaktorka, občasná textárka a prekladateľka. Doteraz napísala štyri básnické zbierky pre dospelých. Pes Moko a jeho oko je jej prvá knižka pre deti. Ukážka z knihy: Ďaleko od všetkých ľudí, kúsok vpravo od mesta, nadránom sa psíča budí, sníva si sen o cestách. Slnko šteklí stromom vlasy, ešte trochu ospalé, lúčom pritom, nechtiac asi, klepne šteňa po hlave. Labkou pretrie jedno oko, ktoré zľahka otvoril: zobudil sa psíček Moko, nie je mu to po vôli. Treba vstávať, milý Moko, hor sa rýchlo do sveta! Rozbehni sa rýchlym krokom, sýkorka tiež odlieta.

Flanér je na okraji spoločnosti a ulice, ktorými sa potuluje, sú často svojím spôsobom perifériou mesta. Nie sú to ulice, ktoré si obyvatelia či turisti vyberajú na prechádzky. Flanér je na okraji spoločnosti, zato ju pozorne vníma a pozoruje. Je psom svojej doby. A ako taký veľmi dobre pozná jej vône a pachy. Nič neprodukuje. Nič, čo by sa rátalo. Flanér sa pohybuje mestom tak, ako tulák lesom.V košeli flanéra strávila Jana Beňová dva roky túlaním sa po bratislavských uliciach. Kniha je výsledkom jej pozorovaní, zážitkov a rozhovorov s ľuďmi z ulice. Z predhovoru autorky: Bratislavským flanérom (a teraz mi napadá, že tým pravým slovenským ekvivalentom bude asi flákač) som už tridsaťpäť rokov. Preto som jednej bratislavskej ulici nevenovala aktuálne viac ako tri mesiace. Pozorovala som, čo sa tam odohráva, čo je na ulici zaujímavé, čo ju charakterizuje, odlišuje od iných ulíc, aké prípadné kauzy sú s ňou spojené, čo je najzaujímavejšie v jej minulosti, aká je v noci a čo ju, možno, čaká v budúcnosti. V rámci svojich prechádzok som hovorila s ľuďmi, ktorí tu žijú a pracujú, a tými, ktorí tadiaľto prechádzajú. S ľuďmi z ulice. Niektorí novinári idú na zaujímavé miesta, pobudnú tam týždeň-dva a napíšu reportáž. Ja som strávila len pár mesiacov vytrvalým túlaním sa po jednej z ulíc svojho mesta.