OZ Brak strana 5 z 9

Na uhladenom ostrove Tu je všetko v poriadku. Tým chceme povedať: upravené, vkusné, poriadne a najmä bez akejkoľvek brady. Prinajmenšom to tak bolo, až do jedného neslávneho dňa, keď Dave, plešatý až na jeden chlp, sa ocitne v obkľúčení hrozného, nezastaviteľného… monštra! Odkiaľ prišlo? Ako s ním ostrovania naložia? A hlavne, čo si počnú s Daveom? Gigantická zlovestná brada je komiksovým príbehom hodným Roalda Dahla o živote, smrti a zmysle brád.

Reinhard Kleist prerozprával neuveriteľný, no pravdivý príbeh židovského boxera Hertzka Hafta. Dozorcovia v koncentračnom tábore donútili mladíka päsťami bojovať doslova o život. Spoluväzni medzi sebou zápasili v neľudských podmienkach lágrov pre pobavenie esesákov. Hertzko sa napokon po mnohých útrapách a pochode smrti dočkal konca vojny. V USA neskôr krátko pôsobil ako profesionálny pästiar. Nechcel iba vyhrávať v ringu, ale nájsť svoju lásku, ktorú stratil ešte v rodnom Poľsku a nikdy ju neprestal milovať. Kleist vytvoril knihu, ktorá suverénne dokazuje, že komiks dokáže byť provotriednym umeleckým dielom.

Možnosti neúspechu Ivony Pekárkovej sú, azda paradoxne, básnickou zbierkou o úspechu – o predstavách a očakávaniach, ktoré od nás má spoločnosť a napokon aj my sami. Rovnako, ako v predchádzajúcich zbierkach Lepšia verzia seba alebo Manželská poézia (spolu s Vladom Šimekom), aj v Možnostiach neúspechu vystupuje Pekárková ako precízna pozorovateľka s mimoriadnym zmyslom pre humor a prepracovanou poetikou. Výrazným krokom vpred oproti jej predchádzajúcej tvorbe je však zmysel pre civilizačnú melanchóliu. Pekárková v básňach plasticky modeluje svet, smerujúci k zániku, v ktorom fantázie úspechu a autority poskytujú poslednú falošnú nádej pre hľadanie zmyslu. Ivona Pekárková ukazuje, že dúfať v úspech je márne (ba dokonca márnivé). Pred sebou totiž máme len rôzne možnosti neúspechu. „Marketingová, reklamná, výkonnostná rétorika, ktorú Lepšia verzia seba tak radostne ironizovala, sa v nových básňach objavuje už len ako rezíduum, nefunkčný artefakt, nad ktorým výraznejšie prevládajú existenciálne témy, aj keď treba povedať, že Pekárková občas ironizácii ľudského sveta neodolá. Častejšie však zamyslene na okraji mesta alebo pri jazere hľadí na púšť, v úsilí rozpomenúť sa, čo to vlastne celé tisícročia zažívame.“ - Mária Ferenčuhová

Chlapec uteká z mestečka ovládaného násilím a sužovaného suchom. Pred ním sa rozprestiera vyprahnutá zem bez života a za ňou neznámo. Banda chlapov z mestečka je mu v pätách a on vôbec nie je pripravený prežiť vonku sám. Nemá jedlo ani vodu. Prenasledujú ho zlé sny. Raz v noci narazí na starého pastiera kôz a od tej chvíle sa všetko zmení. Grafický román Jesúsa Carrasca a Javiho Reya Pod šírym nebom rozvíja pochmúrny a strašidelne krásny dystopický príbeh o hľadaní ľudskosti vo svete plnom násilia.

V surrealistickej, ale známej vízii súčasného Egypta sa po neúspešnom ľudovom povstaní dostáva k moci centralizovaná moc známa ako Brána. Občania musia získať povolenie od Brány, aby si mohli vybaviť aj tie najzákladnejšie každodenné záležitosti, no Brána sa nikdy neotvorí a rad pred ňou sa predlžuje. Občania zo všetkých spoločenských vrstiev sa miešajú a čakajú na slnku: revolučný novinár, šejk, chudobná žena, ktorá sa obáva o zdravie svojej dcéry, a dokonca aj brat bezpečnostného dôstojníka zabitého pri zrážkach s protestujúcimi. Medzi nimi je aj Jahjá, muž, ktorý bol postrelený počas udalostí a čaká na povolenie od Brány, aby mu odstránili guľku z tela. Jahjov zdravotný stav sa neustále zhoršuje, no úradníci mu na každom kroku odmietajú pomôcť a aktívne popierajú samotnú existenciu guľky. Egyptská autorka Basma Abd al-Azíz je známa svojou kritikou vládneho útlaku v rodnom Egypte. Pôsobí aj ako psychiatrička, ktorá sa špecializuje na liečenie obetí mučenia. Spisovateľka predstavuje nový a svieži ženský hlas v arabskom žurnalizme a pravidelne prispieva do novín al-Šurúk. Za zbierku poviedok získala v roku 2008 Sawiris Cultural Award.

Maus je desivé, no zároveň umelecky originálne dielo o tragických udalostiach druhej svetovej vojny a holokaustu. Od svojho vzniku oslovilo milióny čitateľov po celom svete. Namiesto ľudí v ňom vystupujú myši a iné zvieratá – s tým súvisí aj názov knihy. Maus dnes patrí k vrcholným dielam svetovej literatúry, ktoré sa snažia o to, aby ľudia nezabudli na hrôzy nacizmu. Pri príležitosti 25. výročia vydania tohto dnes už legendárneho komiksu vyšiel príbeh, pôvodne uverejnený v dvoch samostatných knihách, v jednom zväzku. Súborné vydanie grafického románu je označované za „najdojemnejšie a najúspešnejšie rozprávanie o holokauste“ (Wall Street Journal) a „prvé veľdielo v dejinách komiksu“ (The New Yorker). MAUS ako jediný komiks získal Pulitzerovu cenu.

Prvé slovenské súborné vydanie autobiografického komiksu, v ktorom sa s autorkou prenesiete do jej detstva a dospievania v Iráne, do obdobia islamskej revolúcie aj vojny s Irakom, až do jej odchodu na francúzske gymnázium vo Viedni a pokus o návrat do vlasti. Mnohí príbeh poznajú najmä vďaka rovnomennému filmu, ktorý okrem Oscara za najlepší animovaný film a Zlatej palmy z Cannes pozbieral ocenenia po celom svete. Marjane Satrapi, inteligentné a bezprostredné dieťa radikálnych marxistov a pravnučka posledného iránskeho šáha, vydáva svedectvo o detstve jedinečne spätom s históriou jej krajiny. Napriek mnohým útrapám dodáva jej detský pohľad na svet príbehu ľahkosť a humor.