OZ Hlbiny

Kniha reflektuje dianie na slovenskej politickej scéne od deväťdesiatych rokov takmer po súčasnosť. Je výberom textov, ktoré autor publikoval v priebehu tridsiatich rokov.

Historik Hans-Peter-Schwarz opisuje životné zastavenia, ako aj politický prínos tohto legendárneho kancelára. Zaoberá sa otázkou, ako sa Adenauerovi podarilo dostať Spolkovú republiku Nemecko do spoločenstva západných demokratických štátov. Schwarz analyzuje Adenauerovu zahraničnú a vnútornú politiku. Venuje sa aj výčitke, že svojím údajným „separatizmom“ západonemecký kancelár zradil ľudí vo Východnom Nemecku. Opisuje tiež Adenauerove vizionárske úsilie o zjednotenú Európu a pýta sa aj na „tmavé stránky“ tohto veľkého štátnika.

Veselé príhody dvoch kamarátov, ktorí sa stali neviditeľnými.

Zväzok Slovenský Igric sa búri aj žalostí obsahuje najúplnejšie vydanie Beniakových Igricovských spevov, v takej podobe, v akej doteraz nevyšli. Prvé dve časti – Igric a Igric a Mária (v Hamadovom Igricovi vyšla pod názvom Prach a popol) – patria k vrcholu Beniakovej tvorby, jednak ľudskou problematikou, jednak umeleckou vituozitou. Úvodnú štúdiu napísal prof. Július Pašteka.

ZSIGMOND MÓRICZ (29. 6. 1879 - 5. 9. 1942) Maďarský publicista, prozaik, redaktor, novinár. Veľa cestoval po maďarskom vidieku. Napísal spolu 48 diel, v ktorých sa venoval tematike toho, čo na svojich cestách zažil. Takmer všetky jeho knihy vyšli aj na Slovensku. Prvý výrazný literárny úspech mu priniesla novela Sedem grajciarov. Keďže bol vášnivým cestovateľom, poznal život aj na Slovensku, najmä na Gemeri, kde sa v mestečku Jelšava oženil s Jankou Holicsovou v roku 1905. Práve život z tohto prostredia opísal v románe Pánu Bohu za chrbtom, ktorý bol prvýkrát publikovaný v roku 1914 v časopise Nyugat. Neskôr vyšiel vo viacerých knižných vydaniach v maďarčine, ale tiež nemčine, v chorvátskom jazyku, tureckom jazyku i francúzštine. V roku 1914 napísal román Zdarboh - o živote a práci baníkov v Železníku. O manželke Janke napísal v roku 1912 román Zarosená ruža. Po úmrtí manželky Janky v roku 1925 sa v roku 1926 oženil s poprednou maďarskou herečkou Máriou Simoniovou. Známe sú jeho romány Buď dobrý až do smrti a trilógia Sedmohradsko, Motýlik, Záhrada, Do bieleho rána a ďalšie. Posledné roky svojho života prežíval v tieni fašizácie spoločenského života a blížiacej sa vojny. Z tohto obdobia, pochádzajú jeho diela Šťastný človek, Zbojník, Sirôtka a nedokončený román Sándor Rózsa (1940), ktoré sú ostrým protestom proti pomerom a podmienkam, ktoré poznačili život vtedajšej spoločnosti.

Ivan Franko (1856 – 1916), ukrajinský spisovateľ, vedec, prekladateľ a spoločenský dejateľ bol nezvyčajnou a zriedkavou modifikáciou ľudského ducha umocneného ukrajinským vlastenectvom a erudíciou európskeho intelektuála. Často ho nazývajú Goethem nielen pre filozofickú hĺbku jeho diel, ale aj pre univerzálnosť a obrovský záber tvorby.

Básnik a historik Miroslav Daniš vo svojej básnickej zbierke využíva špecifické možnosti klasickej japonskej poézie haiku, cyklicky umožňujúce spájať fragmentárne do celku, imaginárne s reálnym, blízke so vzdialeným, minulé s budúcim. Minimalistickú grafickú úpravu a knižné spracovanie citlivo dopĺňajú ilustrácie Miroslava Cipára.

Druhé vydanie zbierky noviel Tajní ľudia z pera Rudolfa Dobiáša, bývalého politického väzňa, sú dokladom o dobe, o režime, ktorý výrazným spôsobom zasiahol nielen do autorovho života, ale aj do života hlavných postáv jeho noviel. Autor však nič nevyčíta, nezazlieva, len pripomína.