Pechočiaková Drahomíra

Básnická zbierka Drahomíry Pechočiakovej - PEĽ ŽIVOTA pozostáva zo štyroch samostatných celkov, z ktorých každý má svoju myšlienkovú filozofiu, no súčasne navzájom súvisia jedinečným spôsobom tak, že sa navzájom dopĺňajú či obsahujú interferencie, zásluhou ktorých si čitateľ vytvára predpoklady o tematickom smerovaní veršov nasledujúcich skladieb. Autorka sa sústreďuje na témy, ktoré sú v živote človeka kľúčové. Jednotlivé časti zbierky -Moje mesto - Čipovanie mláďat - Dni nášho času - Peľ slnečníc, v ktorých sa prelína subjektívna lyrika s poéziou angažovanou, svedčia o nemožnosti oddeliť spoločenské až všeľudské od individuálneho bytia a prežívania. Autorka je laureátkou Literárnej ceny Čakanka, n. o. za cyklus básní Čipovanie mláďat z roku 2014.

Drahomíra Pechočiaková, všestranná, mimoriadne plodná autorka takmer troch desiatok knižných titulov, prichádza tento krát k čitateľovi s básnickou zbierkou NÁVRATY, zjednocujúcej tri cykly - Čas návratov – Hornolúčnianske balady a Piešťanské vody. Zbierka je reflexiou momentov, ktoré rezonujú v autorkinej pamäti, nanajvýš osobná, poznačená subjektívnym prežívaním toho, čo sprevádza náš každodenný život, čo stretáva obyčajného človeka, ale aj toho, čo presahuje jeho osobný rozmer a súvisí s celospoločenskými, všeľudskými až kategoriálnymi otázkami týkajúcimi sa pominuteľnosti indivídua, konečnosti jeho bytia... Autorka skrze verše jedinečným spôsobom ukazuje silu prenikať do duše človeka, schopnosť sprostredkovať mu krásu a múdrosť v jednote, moc, robiť ho lepším. Zbierka je doplnená fotografiami Juraja Gažovčiaka. Autorka je členkou Spolku slovenských spisovateľov, viacnásobnou nositeľkou ocenení za tvorbu v oblasti poézie i prózy.

„Trvalo dlho, kým som sa odhodlala napísať príbeh BOSY. Odvtedy, než sa udial, prešlo viac než šesť desaťročí. Je azda o najvernejšom priateľovi človeka, o psíkovi. A nielen o ňom. Je aj o vzťahoch, o obyčajných ľudských vzťahoch. Stal sa pred mnohými rokmi, keď som bola iba dieťa a neskôr mladá slečna. Mnohokrát som poprevracala v mysli dávne udalosti, kým si jednotlivé príbehy našli miesto v knihe. Možno sa budú zdať čitateľovi jednoduché, obyčajné, veď také a im podobné sa odohrávajú v živote denne. No práve! Veď z každodennosti života sa učíme. Od kamarátov, blízkych, zvierat... Svet, ktorý nás obklopuje, vplýva na nás viac, než si to dokážeme pripustiť. Veľa času sme ako deti trávili vonku. Nebola televízia, mobily, tablety, všetky tie vymoženosti súčasnej doby, bez ktorých sa už len ťažko možno zaobísť. No život, najmä ten dedinský, bol odjakživa silno spätý s prírodou, rodinou, kamarátmi... Vplýval na človeka, a človek, spolutvorca, vytváral hodnoty. Nie virtuálne! A možno o to bol svet pravdivejší. Vďačná som za krásne detstvo, za mladé roky, za úsek života, ktorý ma učil citlivosti, vnímavosti, hĺbavosti... Ďakujem za ten vzácny čas, ktorý ma naučil rovno stáť, vážiť si hodnoty. Nesiem ich v sebe ako drahokamy.“