Premedia

Ľudstvo takmer vyhladila dlhoročná vojna so zombie. Povojnová komisia Organizácie spojených národov, pre ktorú autor pracoval, nemala záujem o osobné rozprávania preživších, hoci o konflikte vypovedali ďaleko viac ako štatistické údaje o miliónoch mŕtvych a nakazených. Preto sa rozhodol spísať toto svedectvo. Vznikol fascinujúci súbor príbehov, ktorý sa na globálnu epidémiu pozrel z najrôznejších uhlov. Opisuje prvý prípad nákazy v čínskej dedine Nový Ta-čchang, mesto živých mŕtvych pod Parížom, vzplanutie náboženského fanatizmu v Rusku či príbeh astronautov z vesmírnej stanice ISS, odkiaľ z výšky sledovali pravdepodobný zánik ľudstva. Ľudia na nákazu reagovali rozmanito, mnohí spáchali samovraždu, iní hľadali záchranu na odľahlých miestach, objavili sa aj podivné prípady kolaborácie živých s nemŕtvymi. Brooksova správa hovorí o ľudskej psychike aj o vojenskej stratégii, pričom zachytáva politické aj kultúrne reálie – práve tie boli v mnohých prípadoch kľúčom k záhube či prežitiu. Recenzie: „Najväčšia udalosť svojho druhu od Wellesovej adaptácie Vojny svetov. Desivé a desivo dobre napísané.” – Dallas Morning News O autorovi Max Brooks (1972) je americký spisovateľ a scenárista. Za veľmi dôkladnú prípravu k napísaniu románu World War Z možno považovať jeho prvú knihu The Zombie Survival Guide, podrobného sprievodcu svetom zombie, na ktorú nadväzuje komiksový dodatok o zaznamených útokoch zombie v ľudských dejinách.

Mal to byť príbeh o tom, že čínski rodičia vedia deti vychovať lepšie ako západní rodičia, miestami sa však veci vymkli z rúk. Táto publikácia, podľa mnohých recenzentov najkontroverznejšia kniha roku, sa trávi veľmi ťažko, hlavne ak ste sami rodičmi. Kladie otázky, či pre svoje deti naozaj robíme to najlepšie, alebo sa pokúšame dostať cez celé rodičovské dobrodružstvo tak bezbolestne a ľahko, ako sa len dá. Amy je matkou prísnou až do úplných extrémov. Jej deti sa nehrajú s inými deťmi, nemajú možnosť si vybrať svoje vlastné záľuby a nemajú dovolené za žiadnych okolností pozerať televízor. Svoje detstvo, priamo v krajine amerického sna, trávia študovaním mandarínskeho jazyka, vysokoškolskej matematiky a dlhými hodinami cvičenia na hudobnom nástroji – cvičenia tak tvrdého a nekompromisného, že jej staršia dcéra obhrýza drevené rohy klavíra a jej mladšia dcéra chce radšej zmrznúť v záhrade ako precvičovať čo i len ďalšiu minútu. Hoci sa to na prvý pohľad nezdá, Amy nekonečne miluje obe svoje dcéry, je im plne oddaná a chce pre nich to absolútne najlepšie – pretože chcieť pre vaše dieťa, aby dosiahlo čo najviac, je základom výchovy každej „čínskej“ matky. RECENZIE: „Dych vyrážajúce osobné svedectvo… Príbeh rovnako presvedčivý ako dobrý thriller.” – Financial Times „Nielen že zasahuje rodičovstvo na jeho najcitlivejšom mieste, ale hovorí o pocitoch neistoty, ambíciách, vysokej kultúre, vzdelaní, postavení žien, ako aj silnejúcom vplyve Číny na úkor Ameriky. Autorkine presvedčenie, že tvrdá práca vedie k vnútornej sebaistote, nám určite má čo povedať.” – Chicago Tribune

Tragikomický debut mladej nórskej autorky, preložený krátko po vydaní už do štrnástich jazykov, rozpráva o starej žene, ktorá sa posledné roky svojho života pokúša žiť naplno. Kniha získala cenu za najlepší nórsky debut roka a bola nominovaná na cenu nórskych kníhkupcov. Mathea nikdy príliš nevychádzala s druhými ľuďmi, pretože sa od nich až príliš odlišovala. Na sklonku života ju prepadne obava, že umrie skôr, než niekto zaregistruje, že vôbec žila. Vytiahne svoje staré svadobné šaty, napečie koláčiky a konečne sa odváži zájsť medzi ľudí. Bez ohľadu na pokročilý vek hlavnej postavy sa s ňou dokázali identifikovať aj mladí čitatelia, pretože autorka bez gýčového sentimentu a humorným spôsobom hovorí o veľmi dôležitých veciach – medziľudských vzťahoch a potrebe byť samým sebou. Útla kniha počíta s čitateľom, ktorý sa rád hrá a pátra. Na prvý pohľad je to nesúrodý sled scén zo života rozprávačky, z prúdu príbehov sa však postupne vynára pomerne jasný dejový oblúk. V románe sa objavuje niekoľko časových línií a mnohé odbočky. Chaos je však iba zdanlivý, každá veta, obraz, scéna či zdanlivo náhodná poznámka má nejaký význam, ukazuje na iné miesto v knihe, prípadne definuje charakter postavy. Mathea zaháňa osamelosť nielen absurdnými výpravami do okolia svojho domu, miestami morbídnymi spomienkami či podivnými známosťami s inými zúfalcami, ale napríklad aj neústálym rýmovaním a slovnými hračkami, ktoré prinášajú pokoj do jej duše. Je na čitateľovi, aby sa týmto skrytým pôvabom nevyslovenosti nechal osloviť. Kjersti A. Skomsvold (1979) je autorkou jedného krátkeho a jedného dlhého románu. Tragikomický debut mladej nórskej spisovateľky bol preložený do štrnástich jazykov, rozpráva príbeh starej dámy, ktorá sa rozhodne žiť naplno.

Americké autorky použili ekonómiu, aby dali do poriadku vzťahy, manželstvo a to, kto bude doma umývať špinavé riady. Ich kniha, ktorá aplikuje ekonomické poučky na každodenný partnerský život, získala v Spojených štátoch cenu za najlepšiu publikáciu o partnerských vzťahoch. Autorky v jednotlivých kapitolách predstavujú desať ekonomických pravidiel a ich nepochopenie ilustrujú na množstve konkrétnych dvojíc. Tie si zo spoločného života v horšom prípade spravili peklo, v lepšom sa zbytočne ukrátili o veľkú porciu telesného aj duševného porozumenia, ktoré nám dokážu dlhodobé vzťahy a manželstvo poskytnúť. Ako ukazujú, rozum nemusí byť nepriateľom lásky, práve naopak, pri pochopení niekoľkých základných pravidiel dokáže udržiavať jej plameň. Samé boli pri písaní knihy a rozhovoroch so stovkami respondentov prekvapené, aká dokáže byť ekonómia užitočná aj mimo bežného rámca, ekonomické zákony a ich porušovanie sa zrazu vynárali odvšadiaľ. Spojenie lásky a ekonómie môže vyznievať cynicky, ale výsledkom je pravý opak: veľmi ľudská a vtipná kniha, ktorá vás dokáže nielen rozptýliť, ale v mnohom aj pomôcť.

Čo je najväčší bežecký vynález? Je niečo krásne na behaní v daždi? Čo sa môžeme naučiť od Keňanov? To je len niekoľko otázok, ktoré si položil Scott Douglas v knihe s prekvapivo širokým záberom. Ponúka rady, ktoré získal po troch desaťročiach behania a dvoch desaťročiach práce športového novinára, ktorý sa stretol s najvýznamnejšími bežcami a trénermi z celého sveta. Autor knihy sa v 250 kapitolách venuje témam, ktoré zaujmú každého bežca – ako zvýšiť denné, týždenné aj ročné bežecké objemy, ako zvýšiť rýchlosť a ako si užiť behanie bez zranení. Vychádza z vlastnej skúsenosti, že aj človek s priemerným bežeckým talentom môže dosiahnuť nadpriemerné výkony. Zaujímavé odpovede nájde v knihe ten, kto s behaním len začína, ale aj atlét rozmýšľajúci o presedlaní na behanie či skúsený bežec, ktorý by chcel zlepšiť svoj čas na najbližšom maratóne. Scott Douglas je hlavný editor časopisu Running Times a editor spravodajstva stránky RunnersWorld.com. Po úspechu Malej červenej knihy o behaní sa pustil do písania druhej knihy, ktorá bude venovaná minimalistickej obuvi. Od roku 1979, keď začal s týmto športom, nabehal vyše stotisíc míľ. Žije na východnom pobreží Spojených štátov v meste South Portland.

Hoci názov knihy napovedá niečo iné, dvojica britských autorov napísala prekvapivo optimistickú knihu o našej civilizácii. Tú si cenia natoľko, že podľa nich stojí za to pokúsiť sa ju zachrániť. V roku 1900 bola väčšina obyvateľov Západu na svoju civilizáciu hrdá. Vedeli, čo predstavuje a verili jej. Dnes sa tento pocit stratil. Je to najmä preto, že šesť ideí, na ktorých sebavedomie Západu stojí, zažilo storočie neustálych útokov. Západná civilizácia pretrváva dlhšie ako akákoľvek iná v minulosti alebo v súčasnosti – je oveľa úspešnejšia v ekonomickom, vojenskom či politickom zmysle, ale aj vo vede, technológiách a umení. Zlepšuje sa zdravotných stav jej obyvateľov, rastie ich bohatstvo, dĺžka života a zrejme aj pocit šťastia. Veľkú časť týchto úspechov môžeme pripísať na vrub šiestim základným ideám – kresťanstvu, optimizmu, vede, ekonomickému rastu, liberalizmu a individualizmu. Tieto idey však už Západ nespájajú ani neinšpirujú a jednotlivcom nedávajú sebaistotu nevyhnutnú na spoločný postup, akokoľvek neuvedomelý. Namiesto toho vidíme evidentný príklon ku kolektívnej samovražde, v našich dejinách hlboko zakorenený už od roku 1914. Dá sa vystopovať v upadajúcej dôvere voči každej idey, ktorá kedysi inšpirovala Západ a celý svet. Našťastie, lepší pohľad na šesť faktorov ukazuje veľkú húževnatosť, s akou odolávajú útokom. Väčšina dnešného nepriateľstva voči týmto ideám je založená na módnych, ako bol napríklad Freudov pohľad na ľudskú prirodzenosť, ktorý vedecké dôkazy medzitým vyvrátili. Aspoň teoreticky by dômyselnejšia syntéza šiestich ideí mohla ponúknuť Západu cestu, ako ho zbaviť jeho úzkostí a zvýšiť jeho integritu. Ale v praxi? Táto facsinujúca kniha sa pokúša nájsť odpoveď.

Aj vďaka knihám ako Freakonomics už ekonómia nie je dávno iba suchopárnou vedou. V našich zemepisných šírkach však chýbala podobná publikácia, ktorá by pracovala aj s domácimi reáliami. Po dvoch knihách rozhovorov so známymi ekonómami Lukáš Kovanda napísal knihu, kde v štyridsiatich kapitolách vtipným a prístpuným spôsobom skĺbil ekonómiou s psychológiou, sociológiou či antropológiou. Veľa o jeho štýle písania napovedajú už samotné názvy kapitol, ako: - Prečo sú tučné dievčatá prístupnejšie na rizikový sex - Prečo ľudí tak veľmi zaujíma, koľko zarábajú ostatní - Prečo sú Facebook, Google aj Apple americké, a nie japonské - Prečo slabé odbory môžu za exodus banánov do celého sveta - Prečo samoľúbosť zarába a vzdelaní ľudia žijú lacnejšie Lukáš Kovanda (1980) je ekonóm a novinár, spolupracuje s časopisom Týden, vedie think-tank Prague Twenty a prednáša na pražskej Vysokej škole ekonomickej. Pod názvami Príbeh dokonalej búrky a Príbeh dlhovej smršte vydal dve knihy rozhovorov s poprednými svetovými ekonómami, vrátane viacerých nositeľov Nobelovej ceny. Popularizácii ekonómie venoval knihu Prečo je vzduch zadarmo a panenstvo drahé, pripravujeme slovenské vydanie knihy zo zákulisia modernej ekonómie Prečo si ženy nemôžu kúpiť príťažlivosť, ale muži áno.

Dina Rubina sa pred viac ako dvoma desaťročiami vysťahovala z Ruska do Izraela a na pomedzí týchto krajín a kultúr sa pohybuje aj jej najznámejšia kniha Dvojité priezvisko. Tri kratšie prózy sa odohrávajú v Izraeli, rozsiahlejšia titulná próza je zasadená do ruského prostredia. Manželskému páru sa narodí dlho očakávané dieťa, jeho otcom je však niekto iný. Žena rozhodne, že sa dieťa môže dozvedieť pravdu až potom, ako jeden z dvoch mužov umrie. Krehký príbeh o medziľudských vzťahoch, láske a odcudzení patrí medzi najlepšie autorkine texty. Dina Rubina (1953) je rusko-izraelská spisovateľka. Vyrastala v Taškente, debutovala už ako šestnásťročná, v prekvapivo mladom veku ju prijali aj do Zväzu spisovateľov. V polovici osemdesiatych rokov sa presťahovala do Moskvy, krátko pred zrútením Sovietskeho zväzu spolu s rodinou emigrovala do Izraela. Jej literárnym jazykom zostala ruština. Je autorkou mnohých románov, noviel, poviedok a esejí, jej texty boli preložené do dvadsiatich jazykov.

Okomix je slovenský komiksový degustát, predstavuje výber z tvorby výtvarných umelcov – študentov i absolventov, profesionálov i talentovaných amatérov. Ingrediencie ako komiksové stripy, seriály, mikro či makropríbehy a ilustrácie komiksového charakteru sme hľadali cez verejnú výzvu, prostredníctvom plagátov, internetu a sociálnych sietí i adresne za pomoci kamarátov. Hoci má táto publikácia obmedzený počet strán, nič podobné neplatí pre jej webovú obdobu, stránku Okomix.sk, kam budú pribúdať ďalší autori. Zastúpené sú všetky chute. Originalitou príbehu, výtvarného spracovania či humoru sa slobodne vyjadrujú okrem iného aj k stavu súčasnej spoločnosti. Ďakujeme všetkým, ktorí poslali svoje práce, alebo inak dopomohli k vzniku tohto elixíru. Je mladý, nie však nezrelý, či neskúsený. Skôr naopak!

Denníky ruskej študentky z rokov 1916-1920. Sedemnástrocná dcéra lekára vyrastá obklopená láskou a bohatstvom svojej rodiny. V predvecer obcianskej vojny a bolševického prevratu si zacína písat denník, ktorý sa neskôr stane jedným z najdojímavejších a najautentickejších svedectiev cerveného teroru. Neohrabané a tak trochu hrbolaté zápisky z prvých stránok postupne dozrievajú, podobne ako mladá študentka. Na konci sa stretávame so statocnou mladou ženou, ktorá na sibírskej železnicnej stanicke od ovzdáva svoje zápisníky do rúk rakúskeho vojnového zajatca vracajúceho sa do vlasti. Zachytila v nich domové prehliadky, popravy, morálny chaos, vraždu cárskej rodiny, exodus ruskej inteligencie, lesk a morálnu biedu ceskoslovenských légií, ale aj sv oje prvé lásky a sklamania. Ala Rachmanovová, vlastným menom Galina Džuraginová (1898 1991) patrí k ruským exilovým autorkám, na ktoré sa neprávom zabudlo. Hoci jej knihy patrili medzi dvoma svetovými vojnami k európskym bestsellerom, v Rusku sa nik dy nedockali vydania. Platí to dodnes. Rachmanovová po vypuknutí ruskej obcianskej vojny uteká aj s rodinou na Sibír, kde sa vydáva za rakúskeho vojnového zajatca Arnulfa von Hoyera. Krátko po svadbe manželia musia opustit sovietske Rusko, žijú v Rak úsku a po druhej svetovej vojne a tragickej smrti jediného syna odchádzajú do Švajciarska

V Rothovom románe sa hotel stáva metaforou vykoľajeného sveta po prvej svetovej vojne. V poľskom mestečku pri ruských hraniciach, s nádhernou fasádou – svedkom predvojnovej epochy, ukrýva vnútro hotela pestrú zmesku ľudí. Stretávajú sa tu vojaci, skrachovanci, špekulanti, poloumelci a ľahké dievčatá. Gabriel Dan, ktorý sa vracia z päťročného vojnového zajatia, sa delí o izbu s anarchistickým komunistom a splieta svoj život s bohatými i chudobnými. Všetci spoločne čakajú na príchod amerického miliardára Bloomfielda, ktorý ich má zachrániť. Vtedajšia kritika privítala knihu, prvýkrát vydanú v roku 1924, s veľkým nadšením: „ ...zdatný románopisec napísal knihu, ktorá by mohla byť úvodom veľkého diela o tragédii dnešných čias...“